Africká zóna voľného obchodu by mohla vymaniť z chudoby milióny ľudí

Afrika sa podľa všetkého vydala smerom ku slobodnejšiemu obchodu. V týchto mesiacoch pracovali africké štáty na príprave, podpisovaní a ratifikáciách dohody o Africkej kontinentálnej zóne voľného obchodu (AfCTFA). Táto dohoda je jedným z najväčších krokov k liberalizácii obchodu od založenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 1995.

Začiatkom júla sa v metropole Nouakchott, hlavnom meste Mauritánie, na 31. summite Africkej únie upísalo 49 z 55 jej členských štátov k členstvu v novej zóne voľného obchodu AfCTFA. Znamená to, že sa voľný obchod stáva v africkej politike mainstreamom?

Keby k novej dohode pristúpilo všetkých 55 štátov, vznikla by obchodná zóna s 1,2 miliardami ľudí a kumulatívnym hrubým domácim produktom vo výške 2,5 bilióna dolárov. Cieľ novej dohody sú lepšie podmienky pre obchodovanie v rámci kontinentu, konkrétne okamžité zrušenie ciel na zhruba 90 percent tovaru s tým, že zostávajúca desatina ciel na “citlivý tovar” by sa odbúravali postupne.

Slobodný obchod medzi susedmi je živá voda pre ekonomický rast. V roku 2016 smerovalo iba 18 percent afrického exportu do iných krajín kontinentu. Pre porovnanie v Európe alebo Ázii to v rovnakom roku bolo 69, respektíve 59 percent.

Podľa odhadov Ekonomickej komisie OSN pre Afriku by dohoda AfCTFA mohla zdvihnúť africký vnútrokontinentálny obchod do roku 2022 o 52,3 percenta. A ešte zdvojnásobiť by sa mohol po odstránení zvyšných desiatich percent taríf. AfCTFA, ak bude prijatá, v sebe v nesie pre africký obchod potenciál revolučného pokroku, ktorý môže navýšiť HDP kontinentu o miliardy dolárov.

Konkurenčný boj o to, kto vytvorí prívetivejšie a stabilnejšie obchodné podmienky, by mohol priniesť aj lepšie, kvalitnejšie politiky.

Aby dohoda AfCTFA začala platiť, musia ju ratifikovať aspoň 22 členov Africkej únie. Zatiaľ ich to urobilo šesť. Dohoda tiež donedávna nemala podporu dvoch najbohatších afrických štátov. Nigéria spoluprácu odmieta aj naďalej, Juhoafrická republika, teda najväčšia africká ekonomika vôbec, teraz dohodu konečne podpísala.

Nutné je povedať, že história Africkej únie je z veľkej časti históriou nedodržaných sľubov a nezmyselných krokov. Ak AfCTFA uspeje, bude to známka významného odklonu od socialistických politík africkej minulosti. Profesor George Ayittey, prezident Nadácie Slobodná Afrika, to vysvetľuje nasledovne:

“Väčšina afrických národov sa po nadobudnutí nezávislosti vydala socialistickou cestou… Na mnohých miestach Afriky stotožnili kapitalizmus s kolonializmom, a keďže to druhé znamenalo zlo a vykorisťovanie, javilo sa tak aj to prvé. Socializmus znamenal protiklad kapitalizmu, a bol teda deklarovaný za jedinú cestu k africkej prosperite. Nakoniec ale priniesol ekonomický úpadok, represiu a diktatúru. “

Africký socializmus sa zrodil v Ghane, krajine, ktorá získala v roku 1957 nezávislosť ako prvá z afrických kolónií. Kwame Nkrumah, ktorý je mnohými považovaný za “otca afrického socializmu”, usiloval o “kompletné zoštátnenie ekonomiky”. Nkrumah povzbudzoval Afričanov, “nezaspite na vavrínoch, kým spoločne nezničíme tú biednu stavbu kolonializmu a na jej mieste nevybudujete naozajstný raj”.

Lídri ďalších krajín postupne nasledovali Nkhumahov vzor. Ahmed Sekou Touré v Guinei 1958, Modibo Keita v Mali a Léopold Sédar Senghor v Senegale 1960, Kenneth každým uvedením v Zambii 1964 a Agosthino Neto v Angole 1975 sú len niektorí z nich. Ako ďalej vysvetľuje Ayittey:

“Ako sa dalo čakať, v jednej krajine za druhou, s až smrtiacou dôslednosťou, nasledoval úpadok, diktatúra a útlak. Socializmus v Afrike riadili štátne aparáty ovládané jedinou stranou. Štát vlastnil všetko a dirigoval všetku ekonomickú aktivitu. “

Porovnajme minulosť Afriky s jej súčasnosťou. Dohodu AfCTFA presadzuje napríklad Pail Kega, predseda Africkej únie a prezident Rwandy. Kega sa považuje za zanieteného priaznivca voľného obchodu a za nasledovníka Leea Kuan Yewa, prvého lídra nezávislého a voľne obchodujúceho štátu Singapur. A nie je sám: Mahamadou Issoufi, prezident Nigeru, poznamenal, že mobilizovať partnerov k podpisu dohody bolo jednoduché, pretože “väčšina vodcov už beztak chcela v Afrike zónu voľného obchodu vybudovať”. AfCTFA bude znamenať “viac integrácie a viac rastu pre celý kontinent”, vyhlásil Issoufi.

 

A naozaj, bez ohľadu na dohodu AfCTFA možno v Afrike pozorovať príklon k slobodnému podnikaniu.


Ako píše Marian L. Tupy z Cato Institute, “milostný románik Afriky so socializmom trval až do roku 1990, kedy sa konečne začala začleňovať späť do globálnej ekonomiky”. Podľa správy o stave ekonomickej slobody vo svete sa africká ekonomika stáva slobodnejšia – jej skóre ekonomickej slobody je dnes na úrovni svetového priemeru v roku 1996.

Tupy pokračuje:

“Obchodné vzťahy so zvyškom sveta sa [po roku 1990] ako-tak liberalizovali a africké štáty začali deregulovať svoje ekonomiky. Vďaka tomu začali zvoľna stúpať vo výročných správach Svetovej banky mapujúcich prívetivosť podnikateľského prostredia. “

Napriek tomuto trendu smerom k liberalizácii v mnohých afrických krajinách bujnie korupcia, vládnu tu diktátori a pretrváva chudoba. Dohoda AfCTFA spolu s vôľou 49 afrických štátov podporiť vnútroafrický voľný obchod ale naznačujú, že prístup kontinentu, ktorý bol kedysi nazývaný “beznádejným svetadielom”, sa mení.

Od diktatúry k voľnému obchodu – vyhliadky pre africký rast neboli nikdy nádejnejšie. Nezostáva než dúfať, že nová dohoda prinesie africkej ekonomike tie miliardy dolárov a pozdvihne milióny ľudí z chudoby.

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?