Branislava ZLOCHA: Študentský virtuálny účet? A čo tak odložené školné?

Krátke zamyslenie nad dopracovaním návrhu SaS k téme “virtuálneho študentského účtu” a jeho nahradenie systémovejším návrhom “odloženého školného”.

Neviem, či to bolo správne, ale zapojil som sa do viacerých facebookovských diskusií o navrhovanom opatrení SaS týkajúceho sa zriadenia tzv. „virtuálneho účtu“ pre študentov lekárskych fakúlt, ktorý spočíva v tom, že v prípade, že sa absolvent rozhodne po ukončení štúdia vykonávať svoju lekársku prax v zahraničí viac ako 5 rokov, aktivuje sa mu virtuálny účet na riadny účet a bude mať za povinnosť splatiť svoje vysokoškolské štúdium, ktoré absolvoval bezplatne na verejnej vysokej škole na Slovensku späť do štátneho rozpočtu. Z dôvodov, že sa budem venovať prioritne ideovému návrhu riešenia opomeniem zámerne technické stránku navrhovaného virtuálneho účtu spojeného s otázkami „a koľko tí absolventi budú platiť späť, ako to od nich vymôcť, či ako to bude celé technicky prebiehať, či podpíšu zmluvu ako podmienku prijatia a pod.“

Samotná idea návrhu spôsobila vlnu nevôle a odporu u mnohých ľúdí, vrátane novinárov a odborníkov, u ktorých by som takúto negatívnu reakciu ani vo sne neočakával. Keď zhrniem facebookové diskusie k danej téme, najčastešími negatívnymi hodnoteniami návrhu bolo:

  • že študenti ešte vo väčšej miere odídu študovať na české lekárske fakulty,
  • že návrh je diskriminačný, lebo postihuje len absolventov lekárskych fakúlt
  • že je proti pravidlám voľného pohybu v rámci zjednoteného pracovného trhu EÚ
  • že navrhovaný systém je riešením dôsledkov a nie príčiny zlého stavu v zdravotníctve

Ak vyčistíme vyššie uvedené hlavné negatívne hodnotenia od dojmov a pocitov, môžeme sa bližšie povenovať ostávajúcim podnetom a prepracovať návrh SaS do podoby, kedy by snáď mohol byť stráviteľnejší aj pre mnohých jeho odporcov. Pred tým si však musíme ideologicky zadefinovať, akým druhom statku je vysokoškolské štúdium a to či verejným alebo súkromným alebo kombináciou verejného a súkromného. S istou dávkou zjednodušenia môžeme rôzne vnímanie VŠ štúdia ako statku popísať takto:

  • pre ľudí, ktorí vnímajú vysokoškolské štúdium ako verejný statok je vysokoškolské vzdelanie prenesením verejného majetku (vedomostí) na jednotlivca, ktorý po ukončení štúdia aplikuje v praxi nadobudnuté vzdelanie pre blaho celej spoločnosti (najviac uchopiteľné pri profesiách lekár alebo učiteľ). A preto by malo byť pre jeho prijímateľa zadarmo,
  • pre ľudí, ktorí vnímajú vysokoškolské štúdium ako súkromný statok je vysokoškolské vzdelanie prenesením verejného majetku (vedomostí) na jednotlivca, ktorý po ukončení štúdia aplikuje v praxi nadobudnuté vzdelanie v prospech seba (najviac uchopiteľné pri profesiách právnik, manažér a pod.). A preto by malo byť pre jeho prijímateľa spoplatnené,
  • pre ostatných ľudí je to niečo medzi verejným a súkromným statkom, ale neviedia vyjadriť mieru, ktorým statkom je to menej alebo viac.

Ak sa pozrieme na základné ustanovenie zákona 131 o vysokých školách, ktorým sa vysokoškolské štúdium na Slovensku riadi, tak v základných ustanoveniach v §1 ods. 2 sa dočítame, že:

(2) Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.

Tu si všimnime, že poslaním vysokých škôl je rozvíjanie harmonickej osobnosti pre blaho celej spoločnosti (chápeme spoločnosť ako Slovenskú republiku). Teda zákonodarcovia vnímajú vysokoškolské vzdelanie prioritne ako verejný statok.

Ďalej sa pozrime na Ústavu SR a jej čl. 42 ods. 2, ktorý hovorí, že:

(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.

Tu si všimnime, že Ústava SR podmieňuje bezplatné vysokoškolské štúdium dvoma predpokladmi a tým sú schopnosti občana študovať a možnostiach krajiny to zaplatiť.

Toľko zjednodušená teória. Teraz k samotnému návrhu a jeho dopracovaniu na základe vyššie uvedeného.

NÁVRH: Zavedenie systému odloženého školné (vo svete známy ako tzv. “deferred tuition”), ktoré by bolo aplikované na všetkých študentov verejných vysokých škôl na Slovensku s tým, že aktivácia odloženého školného by bola podmienená dosiahnutím minimálneho stanoveného príjmu absolventa po ukončení štúdia, až od ktorého by mu vznikla povinnosť spätne školné začať splácať v splátkach závisiacich od kumulovanej sumy normatívu za stanovenú riadnu dĺžku absolvovaného štúdia. Štát navyše využije systém koeficientov, ktorými sa bude suma splátky odloženého školného násobiť “spoločenskou potrebou” absolventov podľa vyštudovaného odboru a ich geografického pôsobenia.

V praxi by to mohlo znamenať, že absolventovi lekárskej fakulty pôsobiacemu na Slovensku po ukončení štúdia bude táto suma splátky úplne odpustená s ohľadom na spoločenskú potrebu (koeficient 0,0). Naopak, pri absolventovi lekárskej fakulty, ktorý sa rozhodne po ukončení štúdia odísť do Nemecka alebo Rakúska a trvalo ostať v zahraničí bude pre účely výpočtu splátky stanovený koeficient 1,0.

Dopracovanie finančnej časti typu v koľkých splátkach alebo za aké obdobie, prípadne dopracovanie nástrojov pri nesplácaní sa z dôvodov čisto ideového zamerania návrhu nebudem nateraz venovať. To sa môže prepočítať a nastaviť neskôr. Výhodou tohto návrhu oproti návrhu “virtuálneho účtu” je:

  • eliminácia diskriminácie len absolventov jedného typu štúdia (lekárov)
  • celková suma za štúdium bude rôzna v závislosti od výšky normatívu za daný študijný program
  • nevyháňa slovenských študentov na zahraničné lekárske fakulty v tom, že im dopredu garantuje pri ostaní na Slovensku koeficient 0,0
  • je v súlade s ideou vysokoškolského zákona, jeho §1 ods. 2 ako aj Ústavy SR

Samozrejme, tento návrh vyžaduje ďalšiu diskusiu a prípadné doladenie a dopracovanie. Avšak na úvodnú diskusiu snáď poslúži a presvedčí aj najzarytejších zástancov bezplatného štúdia, že súčasný systém financovania vysokoškolského štúdia je pri jednozdrojovosti a bez finančnej spoluúčasti prijímateľa dlhodobo neudržateľný.

***Autor je riaditeľ pre marketing a rozvoj, Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle programs. Člen Správnej rady Vysoká škola manažmentu. Text pôvodne vyšiel na blogoch SME.***

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?