Ekologické pokrytectvo v praxi

Dobre zaisteným ľuďom v bohatých i chudobných krajinách po celom svete zlepšuje život výdatná dostupnosť energie, ktorá zaisťuje svetlo, čerstvé jedlo a čistú vodu, poháňa techniku ​​a umožňuje ovládať teplotu.

Hojnosť energie premieňa život odvádzaním ťažkej práce ako stovka sluhov: Bez chladničky by sme si museli každý deň obstarať čerstvé potraviny, pulty v obchodoch by boli poloprázdne a veľa jedla by sa pokazilo, ako by sme ho mohli zjesť – čo je jedna z príčin, prečo v roku 1930 bol karcinóm žalúdka najčastejšou rakovinou v Spojených štátoch. Bez priemyselných hnojív, vyrábaných takmer výhradne za pomoci fosílnych palív, aby bola ohrozená polovica svetovej spotreby potravín. Bez moderných kachlí a vykurovacích systémov by sme si museli sami nájsť drevo na kúrenie a hrozilo by nám, že sa vo vlastnom príbytku otrávime dýchaním jedovatých škodlivín. Bez nákladných automobilov, lodí a strojov poháňaných palivami by človek musel oddrieť takmer všetku ťažkú ​​prácu.

Celosvetovo fosílne palivá vyrábajú dve tretiny elektriny, pričom ďalších 27% dodávajú jadrové a vodné elektrárne. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) slnko, vietor, príboj a bioenergia vyrábajú len 9,8% elektriny v OECD, čo je možné len za obrovských dotácií, ktoré tento rok v súčte presahujú 160 miliárd dolárov. Aj krajne ekologicky uvedomelé Nemecko stále produkuje viac ako polovicu elektriny za použitia fosílnych palív.

Napriek tomu na Západe existuje znepokojujúca tendencia povedať 1,1 miliarde ľudí, ktorým stále tieto nespočetné výhody chýbajú, že by sa mali zaobísť bez nich. Otrepaná fráza hovorí, že chudobné krajiny by mali špinavé uhoľné elektrárne “preskočiť” rovno k čistejším zdrojom energie, ako sú solárne technológie mimo rozvodnú sieť. Tento náhľad schvaľujú vplyvní darcovia – vrátane Svetovej banky, ktorá už nefinancuje projekty uhoľnej energetiky.

Zásadná motivácia je pochopiteľná: tvorcovia politík musia riešiť globálne otepľovanie. Odklon od fosílnych palív má odnedávna zásadný význam a sú nevyhnutné inovácie, aby zelená energia bola lacná a spoľahlivá. Lenže toto posolstvo chudobným ľuďom sveta je pokrytecké a nebezpečné. Fosílne palivá síce prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, ale tiež prispievajú k prosperite, rastu a blahobytu.

Medzi energiou a chudobou je silná, priama spojitosť: čím viac prvé, tým menej druhé. Štúdia v Bangladéši ukázala, že elektrifikácia pomocou rozvodnej siete má významne pozitívne účinky na príjmy, výdavky a vzdelanosť domácností. Elektrifikované domácnosti zažili každoročne príjmový skok až o 21% a 1,5% úbytok chudoby.

Závislosť na uhlí hneď tak neskončí. Hoci by sme si priali niečo iné, zostáva často najlacnejším a najspoľahlivejším zdrojom energie: IEA odhaduje, že do roku 2040 bude uhlie stále v priemere lacnejšie ako solárna a veterná energia, dokonca aj so značnou daňou.

Takmer každý, kto v uplynulých 16 rokoch získal prístup k elektrine, sa pripojil k rozvodnej sieti, prevažne napájanej z fosílnych palív. Napriek tomu darcovia hovoria, že mnohí z 1,1 miliardy ľudí, ktorí sú stále bez elektriny, by radšej mali skúsiť solárne panely.

V porovnaní s nákladným rozširovaním rozvodnej siete je poskytovanie autonómnych solárnych panelov veľmi lacné. Pre príjemcov sú ale chabou náhradou. Ponúkajú dostatok energie, ktorá rozsvieti žiarovku a umožní dobiť mobilný telefón, čo je lepšie ako nič – ale nie o veľa. IEA očakáva, že každý zo 195 miliónov ľudí so solárnou energiou mimo siete získa len 170 kWh ročne – čiže polovicu toho, čo za rok spotrebuje jeden americký televízor s plochou obrazovkou.

Zrejme neprekvapí, že prvý dôkladný test dopadov solárnych panelov na životy chudobných ľudí zistil, že síce získali trochu elektriny naviac, ale na ich život to nemalo žiadny merateľný účinok: nedošlo u nich k zvýšeniu úspor ani výdavkov, viac nepracovali ani nezakladali firmy, deti viac neštudovali.

Niet divu: 170 kWh nezodpovedá tomu, čo by väčšina z nás považovala za skutočný prístup k elektrine. Elektrina mimo rozvodnú sieť nikdy na tejto úrovni nedokáže zásobovať továreň ani farmu, takže nemôže potláčať chudobu ani vytvárať pracovné miesta. Nepomôže ani v boji proti svetovo najväčšiemu vrahovi v životnom prostredí: znečistenie vzduchu vo vnútorných priestoroch, ktoré je väčšinou dôsledkom spaľovania dreva, lepenky a trusu na otvorenom ohni a vyžiada si 3,8 milióna životov ročne. Bohatých krajín, kde sú kachle a vykurovacie zariadenia pripojené do siete, sa to netýka; lenže pretože solárna energia je príliš slabá na napájanie sporákov a rúr, príjemcovia solárnych panelov zapojených mimo siete budú ďalej trpieť.

Nigérijská ministerka financií v roku 2016 vyčinila Západu za “pokrytectvo” v snahe znemožniť Afrike, aby na riešenie svojho nedostatku energie využila uhlie. “Potom, čo znečisťovali životné prostredie stovky rokov,” uviedla, “keď chce teraz Afrika využiť uhlie, upierajú nám ho.”

Štúdia kodanského konsenzu pre Bangladéš zistila, že keby sa tam stavali nové uhoľné elektrárne, v nasledujúcich 15 rokoch by napáchali globálne poškodenie klímy, ktoré by nakoniec stálo okolo 592 miliónov dolárov. Prínos elektrifikácie vďaka vyššiemu hospodárskemu rastu by ale bol takmer 500-krát vyšší, totiž 258 miliárd dolárov – viac než tamojšie celoročné HDP. Do roku 2030 by sa mal priemerný Bangladéšan o 16% lepšie.

Upierať Bangladéšu tento prínos v mene boja proti globálnemu otepľovaniu znamená zamerať sa na to, aby sme zamedzili globálnym klimatickým nákladom v hodnote 23 centov na každých 100 dolárov rozvojových prínosov, ktorých sa na našu žiadosť majú vzdať Bangladéšania – v krajine, kde nedostatok elektriny stojí odhadom o 0,5% HDP a okolo 21 miliónov ľudí prežíva za menej ako 1,25 dolára denne.

Nemáme na výber: musíme bojovať proti energetickej chudobe a zároveň naprávať zmenu klímy. To ale vyžaduje obrovské posilnenie výskumu a vývoja v oblasti zelenej energie, aby čisté zdroje nakoniec konkurenčne vytlačili fosílne palivá. To znamená pripustiť, že je pokrytecké, keď majetní ľudia sveta, ktorí by prežívanie s nepatrným množstvom energie nikdy neprijali, žiadajú práve taký život od tých najchudobnejších na svete.

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?