Európska komisia chce v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike väčšinové hlasovanie

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker 12. septembra 2018 pri príležitosti svojho prejavu o stave Únie uviedol:  „Musíme zlepšiť našu schopnosť vystupovať jednotne, pokiaľ ide o našu zahraničnú politiku. Preto dnes Komisia navrhuje prejsť v určitých oblastiach našich vonkajších vzťahov na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Nie vo všetkých, ale iba v niektorých: napríklad pri otázkach ľudských práv a v súvislosti s civilnými misiami. Súčasné zmluvy to umožňujú a podľa mňa prišiel čas na to, aby sme využili „stratený poklad“ Lisabonskej zmluvy – premosťovaciu doložku, ktorá nám umožňuje prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.“

Európska komisia dnes navrhla spôsoby, akými by sa dala zlepšiť schopnosť Európskej únie zohrávať na celosvetovej scéne väčšiu a efektívnejšiu úlohu. Predseda Juncker predovšetkým navrhol, aby členské štáty využili existujúce pravidlá EÚ a v niektorých oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP) prešli od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. To by umožnilo, aby sa EÚ stala silnejším globálnym aktérom, ktorý by dokázal väčšmi vplývať na vývoj udalostí vo svete a prevziať medzinárodnú zodpovednosť.

Komisia určila tri konkrétne oblasti, v ktorých by sa to dalo uskutočniť. EÚ by tak mohla na celom svete lepšie presadzovať svoje hodnoty, hájiť svoje záujmy a pohotovo prijímať rozhodnutia s cieľom: 1. kolektívne reagovať na porušovanie ľudských práv, 2. uplatňovať účinné sankcie a 3. začať a riadiť misie v oblasti civilnej bezpečnosti a obrany.

Využitie potenciálu zmlúv

Na základe postupných zmien zmlúv členské štáty pozvoľna prešli k častejšiemu rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou. Súčasné ustanovenia zmlúv, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sa však prevažne nevyužívajú. Ide napríklad o odseky 2 a 3 článku 31 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ktorých veľký potenciál nebol zatiaľ využitý. Je načase, aby sme v dnešnom zložitom, prepojenom a problematickom svete využili tieto existujúce nástroje a umožnili tak EÚ lepšie chrániť jej občanov, presadzovať kolektívne záujmy a zabezpečiť stabilitu v jej susedstve i v iných častiach sveta.

Hoci v posledných rokoch došlo k výraznému posilneniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ešte stále sa vyskytujú prípady, keď jednomyseľnosť bráni účinnému rozhodovaniu a znemožňuje EÚ konať rýchlo a rozhodne. Európska komisia preto určila konkrétne oblasti, v ktorých by sa schopnosť EÚ konať dala výrazne zlepšiť. V dnes predkladanom oznámení Európska komisia uvádza, kde by Rada mohla využiť potenciál súčasných zmlúv tak, aby sa viac používalo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pričom kultúra budovania konsenzu by sa v EÚ zachovala. Zefektívnenie rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky má ešte väčší význam v perspektíve možného budúceho rozšírenia Európskej únie.

Konkrétnejšie,

. Mali by pri tom uplatniť článok 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ, tzv. premosťovaciu doložku, podľa ktorej môže Európska rada (jednomyseľne) umožniť Rade, aby v niektorých prípadoch v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prijímala rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Ide o tieto prípady:

  1. stanoviská k otázkam ľudských práv na medzinárodných fórach;
  2. rozhodnutia o zavedení sankčných režimov;
  3. rozhodnutia o civilných misiách v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou posilňuje Úniu a pomáha pri dosahovaní konsenzu

Skúsenosti z iných oblastí, v ktorých je hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pravidlom, – najmä z oblasti obchodnej politiky EÚ – ukazujú, že takéto hlasovanie nielenže posilňuje úlohu EÚ ako globálneho aktéra, ale zároveň prináša aj efektívnejšie rozhodovanie. Perspektíva hlasovania kvalifikovanou väčšinou členské štáty veľmi motivuje k tomu, aby sa snažili dospieť k skutočnému konsenzu a jednote. Konsenzus so sebou zároveň nesie väčšiu zodpovednosť za prijaté rozhodnutia.

V zmluve sa okrem toho stanovuje niekoľko cielených opatrení na ochranu základných záujmov a výsad členských štátov v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: pri rozhodnutiach, ktoré majú vojenský a obranný dosah, sa kvalifikovanou väčšinou hlasovať nemôže (článok 31 ods. 4 ZEÚ). V článku 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa navyše stanovuje akási „núdzová brzda“, ktorá členskému štátu umožňuje vzniesť zo „zásadných a uvedených dôvodov národného záujmu“ námietku proti prijatiu rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou.

Súvislosti

V týchto oblastiach politiky sa rozhodnutia budú naďalej systematicky prijímať jednomyseľne: zdaňovanie, sociálne zabezpečenie alebo sociálna ochrana, pristúpenie nových krajín k EÚ, operačná policajná spolupráca a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, a to aj napriek tomu, že zmluvy umožňujú prejsť k pružnejším formám rozhodovania.

V zmluve o Európskej únii sa stanovuje možnosť prejsť pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike od dnešného všeobecne uplatňovaného pravidla jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ už Rade umožňuje, aby v určitých vopred stanovených prípadoch rozhodovala kvalifikovanou väčšinou. Osobitná „premosťovacia doložka“ týkajúca sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je stanovená v článku 31 ods. 3, zmocňuje Európsku radu, aby ďalej rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ak sa na tom členské štáty jednomyseľne dohodnú. Obe ustanovenia zmluvy sú vyjadrením presvedčenia, že pri efektívnej, dobre načasovanej a dôveryhodnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike by sa postupne mohlo upustiť od jednomyseľného hlasovania, prinajmenšom v určitých vybraných oblastiach.

Ako sa uznáva v Rímskej deklarácii z roku 2017, ktorá bola prijatá pri príležitosti 60. výročia Rímskej zmluvy, potreba silnej EÚ je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. V záujme toho, aby sa Únia stala silnejším globálnym aktérom, predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie z roku 2017 navrhol zvážiť, „ktoré zahraničnopolitické rozhodnutia by sa mohli namiesto jednomyseľného súhlasu prijímať kvalifikovanou väčšinou“, čo by prispelo k tomu, aby sa EÚ stala efektívnejším globálnym aktérom. Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom vyhlásení z Mesebergu o obnove európskych prísľubov bezpečnosti a prosperity v júni 2018 v súlade s týmto cieľom vyzvali na „hľadanie nových spôsobov zrýchlenia a zvýšenia efektívnosti rozhodovania EÚ v rámci našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ a „preskúmanie možností využívania hlasovania väčšinou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v rámci širšej diskusie o hlasovaní väčšinou pri politikách EÚ“.

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?