KOMENTÁR Petra KRÁLIKA: Popri európskom rozpočte, ktorý je témou č. 1 sa rovnako hovorí o vlastných zdrojoch EÚ. Nie však na Slovensku

Od 2. mája 2018 je zverejnený návrh Európskej komisie pre rozhodnutie rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie. Návrh vo finálnej verzii. 

“Návrh viacročného finančného rámca na ďalšie obdobie je príležitosťou na modernizáciu finančného rámca EÚ. Ako sa uvádza v oznámení „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje: viacročný finančný rámec na roky 2021-2027“ 1 , Únia potrebuje financovať nové priority a európske verejné statky. Hospodárske zmeny a globalizácia predstavujú zároveň pre vnútroštátne daňové systémy nové výzvy a pokiaľ ide o nové politiky, ich vykonávanie sa môže vďaka poskytovaniu finančných stimulov na úrovni EÚ zintenzívniť. Mnohí okrem toho volajú po reforme príjmovej strany rozpočtu, ktorá by zabezpečila väčšiu zrozumiteľnosť, spravodlivosť a transparentnosť.

V tejto súvislosti nemôže byť príjmová strana rozpočtu EÚ oddelená od hlavného vývoja v EÚ. Väčší dôraz na verejné statky s európskym rozmerom, ako aj na efektívne a správne riadenie verejných financií musí charakterizovať nielen výdavkovú stranu rozpočtu EÚ, ale musí sa stať aj základnou myšlienkou revízie na strane príjmov.”, píše sa v úvode dôvodovej správy k systému financovania EÚ, ktorý nebol reformovaný od roku 1988.

Podľa predloženej správy “Rozpočet EÚ je skôr podmienený výdavkovou stranou ako dostupnosťou príjmov. To znamená, že príjmová strana rozpočtu sa upravuje väčšinou automaticky v závislosti od úrovne výdavkov, a to podľa pravidiel stanovených v právnych predpisoch o vlastných zdrojoch. Vo všeobecnosti musí systém „vlastných zdrojov“ zabezpečovať spoľahlivý a odolný rámec, ktorý v plnej miere dodržiava zásadu vyrovnanosti rozpočtu.

Súčasný systém vlastných zdrojov je založený na troch hlavných kategóriách príjmov: (i) tzv. tradičné vlastné zdroje (najmä clá); (ii) vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty a (iii) vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku. Zatiaľ čo tradičné vlastné zdroje sú priamym zdrojom príjmov do rozpočtu EÚ, a teda sú považované za „skutočný vlastný zdroj EÚ“, ďalšie dve kategórie predstavujú v zásade vnútroštátne príspevky, ktoré majú do rozpočtu EÚ poskytnúť členské štáty. Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku bol vytvorený ako „zostatkový“ prvok systému vlastných zdrojov, aby sa zabezpečilo plné financovanie dohodnutých výdavkov. S odstupom času sa však stal dominantnou zložkou systému. Tvorí viac ako 70 % príjmov EÚ. Tento zdroj zaisťuje stabilitu a dostatočnosť ale jeho dominantný charakter prehlbuje presvedčenie, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ predstavujú čisto nákladovú položku.”

Správa rovnako tvrdí, že celý systém je ťažké reformovať:

“Ukázalo sa, že celkový systém financovania je ťažké reformovať. Podľa článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si Únia „zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“. Rozhodnutie o vlastných zdrojoch, ktoré je založené na tomto článku, predstavuje solídny právny základ pre systém financovania rozpočtu EÚ. Vzhľadom na vysokú stávku, ktorá je hre, sa vyžaduje jednomyseľnosť pri hlasovaní členských štátov a ratifikácia v národných parlamentoch. Subjekty rozhodovania musia zároveň prekonať veľkú procedurálnu prekážku, a to i napriek tomu, že pre väčšinu z nich sú dôvody reformy nepochybné. Nie je náhoda, že posledná zásadná kvalitatívna zmena v systéme vlastných zdrojov sa udiala v osemdesiatych rokoch minulého storočia prijatím tzv. „Delorsových balíkov“ a zavedením prvku založeného na hrubom národnom dôchodku s cieľom pokryť zvýšenie výdavkov súvisiacich s implementáciou jednotného trhu a rozšírením o nové členské štáty.

V roku 2011 Komisia navrhla nové vlastné zdroje, aby tak podporila úsilie členských štátov v oblasti fiškálnej konsolidácie v reakcii na finančnú krízu 2 . Navrhla zjednodušiť vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty a zároveň vytvoriť nový vlastný zdroj založený na dani z finančných transakcií. Európsky parlament návrhy Komisie podporil. Hoci požadovaný jednomyseľný súhlas členských štátov sa nepodarilo dosiahnuť, široká zhoda panovala v tom, že reforma je skutočne potrebná. Európska rada vo svojich záveroch zo 7. a 8. februára 2013 uznala, že systém by sa mohol zlepšiť a vyzvala Radu, aby naďalej pracovala na návrhoch Komisie.”

 

Potreba reformy

Skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje bola vytvorená v rámci konečnej dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020 v decembri 2013, keď Rada, Európsky parlament a Komisia prijali „spoločné vyhlásenie o vlastných zdrojoch“. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že otázka vlastných zdrojov si vyžaduje ďalšie úsilie a že bude zvolaná medziinšitucionálna skupina na vysokej úrovni, ktorej cieľom bude preskúmať celkový systém vlastných zdrojov. Táto skupina predložila svoju záverečnú správu v decembri 2016 3 . Odporúča sa v nej, aby sa zaviedli nové kategórie vlastných zdrojov, ktoré by boli užšie prepojené v politikami EÚ, a aby sa zrušili korekčné mechanizmy.

V júni 2017 prijala Komisia Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ 4 . Komisia v tomto dokumente navrhuje spektrum možností, ktoré jasnejšie prepájajú vlastné zdroje s politikami EÚ, najmä s jednotným trhom a udržateľným rastom. Zároveň v ňom uvádza, že pri zavádzaní nových vlastných zdrojov by sa malo dbať na (i) ich transparentnosť, jednoduchosť, stabilitu; (ii) ich konzistentnosť s cieľmi politík Únie; (iii) ich dosah na konkurencieschopnosť a udržateľný rast a na (iv) ich spravodlivé rozdelenie medzi členskými štátmi. Vo februári 2018 Komisia 5 opätovne potvrdila, že reforma príjmovej strany rozpočtu EÚ by pomohla zamerať diskusiu na ciele a tie oblasti, v ktorých môže mať EÚ skutočnú pridanú hodnotu.

V marci 2018 Európsky parlament prijal uznesenie o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie 6 . V súlade s hlavným závermi skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré uviedla so svojej záverečnej správe („Montiho správa“), Parlament v tomto uznesení poukazuje na nedostatky súčasného spôsobu financovania rozpočtu EÚ a požaduje rozsiahle reformy, pričom vyzýva najmä na zavedenie rozličných nových kategórií vlastných zdrojov a na zrušenie všetkých korekcií.

 

Návrh reformy systému financovania: riešenie hospodárskych a environmentálnych výziev EÚ

Celý rad nových politických priorít, ktoré majú vplyv na rozpočet, ako aj vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ si vyžadujú, aby sa v súčasnosti osobitná pozornosť venovala samotnej architektúre systému vlastných zdrojov. Okrem toho v dôsledku digitalizácie, globalizácie a ďalšieho hospodárskeho vývoja stoja vnútroštátne štatistické úrady pred novými výzvami. Z tohto dôvodu možno očakávať, že bude dochádzať k rozsiahlejším a častejším revíziám údajov o hrubom národnom dôchodku, aby tieto údaje primeraným spôsobom zohľadňovali národný dôchodok jednotlivých hospodárstiev. Vo všeobecnom kontexte zdaňovania vyvoláva integrácie trhov, voľný pohyb kapitálu a nárast nehmotného majetku otázky, či rámce zdaňovania uplatňované na vnútroštátnej úrovni dokážu primerane reagovať na vývoj v týchto oblastiach. Napokon treba uviesť, že zmena klímy a znečisťovanie životného prostredia vytvárajú negatívne externality, ktoré si vyžadujú reakciu na úrovni EÚ, ak nie na celosvetovej úrovni.

Okrem základnej požiadavky, ktorou je poskytnúť dostatočné príjmy na pokrytie výdavkov, by sa mal systém vlastných zdrojov reformovať takým spôsobom, aby prispel k riešeniu týchto nových výziev, pričom by mal byť navrhnutý tak, aby prinášal aj iné výhody ako len pravidelný tok fiškálnych príjmov. Komisia na základe existujúceho systému financovania navrhuje, aby sa príjmová strana rozpočtu EÚ modernizovala aj zjednodušením existujúceho vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, diverzifikáciou zdrojov príjmov a posilnením synergie medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami jednotlivých členských štátov.

Predkladaný návrh nezavádza pre občanov EÚ žiadne nové dane. EÚ nemá právomoc ukladať dane. Zavedenie nových kategórii vlastných zdrojov preto v plnej miere rešpektuje fiškálnu suverenitu členských štátov. Hoci sa existujúce daňové nástroje uplatňujú predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, Európska únia zaviedla v niektorých oblastiach pravidlá, ktorých cieľom je harmonizovať spôsob uplatňovania daní. Občanom a spoločnostiach v rôznych krajinách EÚ to zaručuje väčšiu spravodlivosť a zároveň vytvára priestor na podchytenie fiškálnych príjmov, ktoré nemôžu podchytiť vnútroštátne orgány. Priradenie istého podielu z niektorých harmonizovaných základov dane alebo iných zdrojov zakotvených v politikách alebo právnych predpisoch EÚ do rozpočtu EÚ je spôsob, ako zlepšiť synergiu medzi EÚ a národnými hospodárstvami.

Predkladaný návrh zachováva prísnu rozpočtovú disciplínu vďaka zásade vyrovnaného rozpočtu. Interakcia medzi rôznymi vlastnými zdrojmi je však potenciálnym zdrojom synergie, ktorá nebola doteraz v plnej miere využitá. Vďaka tomu sa lepšie využijú možnosti, ktoré ponúka Zmluva, pretože rozličné druhy vlastných zdrojov – príspevky členských štátov, podiel z existujúcich alebo budúcich daní a skutočný príjem EÚ – prinášajú výhody, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a umocňujú. Diverzifikáciou zdrojov príjmov sa zvýši odolnosť a prispôsobivosť rozpočtu EÚ, z čoho budú mať napokon prospech všetky členské štáty.

Predkladaný návrh zjednoduší kľúčové prvky existujúceho systému financovania EÚ a zvýši jeho transparentnosť. Existujúce vlastné zdroje prejdú procesom zmeny a modernizácie. Náklady na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, sa znížia z 20 % na pôvodnú úroveň 10 %. Korekcie sa postupne zrušia prostredníctvom prechodného mechanizmu.

Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie si vyžaduje konkrétnu odpoveď na otázku, ako pomôcť utlmiť hospodárske otrasy. Vzhľadom na zamýšľaný rozsah a účel Európskeho nástroja stabilizácie investícií Komisia navrhuje, aby sa dala k dispozícii suma, ktorá by zodpovedala príspevku úmernému k menovému príjmu vytvorenému každoročne v Eurosystéme, a ktorá by pomohla financovať grantový komponent tohto nástroja. Táto suma sa bude vyberať od členských štátov, ktoré sú členmi eurozóny, a následne sa zahrnie do rozpočtu EÚ ako vonkajší pripísaný príjem.

Komisia navrhuje:

1.Modernizovať existujúce vlastné zdroje a na tento účel

·zachovať clá ako tradičné vlastné príjmy EÚ v nezmenenej podobe a zároveň znížiť „náklady na výber“, ktoré si členské štáty ponechávajú, na úroveň 10 %;

·zachovať vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku, ktorý bude aj naďalej slúžiť ako vyrovnávací zdroj;

·zjednodušiť vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty.

Zaviesť súbor nových vlastných zdrojov, do ktorého bude patriť:

·podiel z obnoveného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov. To umožní vytvoriť priamy súvis medzi financovaním rozpočtu EÚ a výhodami, ktoré požívajú spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu;

·podiel z príjmov z aukcií v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami: Európsky systém na obchodovanie s emisiami predstavuje kľúčový nástroj EÚ na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov a má priamu spojitosť s fungovaním jednotného trhu;

·príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva odpadu z nerecyklovaných plastových obalov. To bude členské štáty motivovať k tomu, aby znižovali množstvo odpadu z plastových obalov a zároveň to podnieti prechod Európy na obehové hospodárstvo vďaka implementácii stratégie pre plasty.

3.Zaviesť zásadu, že budúce príjmy vyplývajúce priamo z politík EÚ by mali plynúť do rozpočtu EÚ;

4.Postupne zrušiť korekcie;

5.Zvýšiť strop vlastných zdrojov.

 

Modernizácia existujúcich vlastných zdrojov

Zachovanie ciel (tradičných vlastných zdrojov) pri nižších nákladoch na výber

„Tradičné vlastné zdroje“, ktoré v súčasnosti tvoria najmä clá, sa odvádzajú priamo do rozpočtu EÚ a vo všeobecnosti sa považujú za „prirodzený“ dôsledok fungovania colnej únie a spoločnej vonkajšej obchodnej politiky. Clá sa ukladajú na dovoz výrobkov z krajín mimo EÚ podľa sadzby, ktorá je stanovená v Spoločnom colnom sadzobníku 7 .

Súčasné náklady na výber ciel na úrovni 20 % sú však vyššie v porovnaní s tým, čo by pre vnútroštátne orgány v skutočnosti vytváralo dostatočný stimul na dôsledný výber ciel v mene Únie. Navrhuje sa teda znížiť podiel z nákladov na výber, ktoré si členské štátu môžu ponechať, a to na jeho pôvodnú úroveň 10 %, a zároveň zvýšiť finančnú podporu pre colné vybavenie a informačné technológie, ktoré viac zodpovedajú skutočným potrebám.

Výška vybratých ciel a intenzita kontrol poukazujú na odlišné trendy. Z posledných údaje o výkonnosti colnej únie vyplýva, že pri miere vykonávania kontrol bola v posledných rokoch zaznamenaná klesajúcu tendencia, zatiaľ čo podiel z vybratých súm, ktoré si členské štáty ponechávajú, sa zvýšil z 10 % na 25 %. V roku 2016 boli počas colného konania na úrovni Únie vykonané kontroly pri 2,1 % dovážaného tovaru, miera vykonávania týchto kontrol sa však medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši. Uplatňovanie zjednodušených postupov a automatizácia navyše prispievajú k zlepšovaniu nákladovej efektívnosti týchto kontrol.

Okrem toho sumy, ktoré si členské štáty ponechávajú ako náklady na výber, nie sú vždy použité na priamu podporu colných činností. Najnovší vývoj ukazuje, že vo vnútroštátnych správnych orgánoch je na vykonávanie kontrol 8 k dispozícii menší počet ľudských zdrojov, čo znamená, že len obmedzená časť dostupných zdrojov sa venuje colným operáciám a kontrole ciel.

 

Zachovanie vlastného zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku a jeho doplnenie s cieľom lepšie zohľadniť rozmer EÚ

Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku tvorí v súčasnosti hlavnú časť príjmov rozpočtu EÚ. Súčasné vlastné zdroje majú nepochybný prínos z hľadiska stability, dostatočnosti a prispôsobivosti, ktorý je zaručený najmä vďaka zostatkovým príspevkom založeným na hrubom národnom dôchodku. Tento vlastný zdroj má preto aj naďalej zostať základným prvkom príjmovej strany rozpočtu EÚ.

V dôsledku najnovšieho hospodárskeho vývoja však stoja vnútroštátne orgány pred novými výzvami, pokiaľ ide o presné zisťovanie hodnoty hrubého národného dôchodku, ktorý je základným ukazovateľom pre meranie bohatstva. Globalizácia a technický pokrok priniesli zásadné zmeny v štruktúre podnikov a umiestnenia výroby. Vnútroštátne orgánu čelia výzvam, ktoré prináša dematerializácia mnohých služieb, rýchle rozširovanie elektronického obchodu, rastúci podiel nehmotného majetku a veľké a rýchle výkyvy pri zahraničných kapitálových investíciách. Národné účty môžu byť napríklad ovplyvnené prudkým a hromadným prevodom nehmotného majetku medzi krajinami, pre ktorý sa rozhodnú veľké nadnárodné spoločnosti v dôsledku daňových a regulačných stimulov 9 .

Tento vývoj však nie je vždy zachytený vo vnútroštátnych systémoch dane z príjmov právnických osôb ani v iných zdrojoch údajov, čo v konečnom dôsledku spôsobuje problémy vnútroštátnym daňovým orgánom a štatistickým úradom. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo Komisia spustila iniciatívu zameranú na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, ako aj na spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Vďaka spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb sa zlepší fungovanie jednotného trhu a obmedzí sa neefektívnosť a deformácie spojené s daňovým plánovaním a vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov. Zavedenie dane z digitálnych služieb je len dočasným riešením, pokiaľ ide o skutočnosť, že súčasné pravidlá pre daň z príjmov právnických osôb nezodpovedajú požiadavkám digitálnej ekonomiky.

V tejto súvislosti sa vytvára priestor na doplnenie vlastného zdroja založeného na hrubom národnom dôchodku a na zníženie jeho váhy v rozpočte Únie, a to zavedením rôznorodého a odolného súboru vlastných zdrojov, ktoré budú priamo naviazané na právomoci a ciele Únie. Tieto nové príjmové zložky budú teda predstavovať nové prvky, ktoré budú vo väčšej miere prihliadať na výkyvy v hospodárskych cykloch členských štátov, vďaka čomu sa posilní proporcionalita, spravodlivosť a stabilizačný účinok rozpočtu EÚ.

V záujme zachovania dostatočnosti, stability a predvídateľnosti príjmov má príspevok založený na hrubom národnom dôchodku i naďalej zostať „vyrovnávacím“ zdrojom, t. j. príjmovou položkou, ktorej sadza výberu sa upraví v závislosti od celkových potrieb na strane príjmov tak, aby po zohľadnení iných príjmov a ďalších vlastných zdrojov pokryla výdavky. To znamená, že zdroj založený na hrubom národnom dôchodku zabezpečuje, aby bol všeobecný rozpočet Únie vyrovnaný vždy ex-ante, t. j. vo fáze jeho prijímania. Vďaka súboru vlastných zdrojov sa ešte viac zvýrazní vyrovnávaciu funkciu hrubého národného dôchodku a súčasne sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členskými štátmi.

Zjednodušenie vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty

Zložka založená na dani z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vlastných zdrojov od roku 1980 a jej cieľom je zabezpečiť, aby bol rozpočet EÚ prepojený s jednotným trhom a daňovou harmonizáciou. Základ dane je dostatočne široký na to, aby umožňoval stabilný a predvídateľný tok príjmov.

V súčasnom systéme sú základy dane z pridanej hodnoty všetkých členských štátov harmonizované v súlade s pravidlami EÚ. V dôsledku toho dochádza k častým korekciám a kompenzáciám, ako aj k zdĺhavému výpočtu váženej priemernej sadzby. Tieto základy sú následne obmedzené na úroveň 50 % základu hrubého národného dôchodku, aby sa obmedzili regresívne aspekty zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty. Na harmonizovaný základ dane z pridanej hodnoty sa vo všetkých členských štátoch následne uplatňuje jednotná sadzba na úrovni 0,30 %. Výnimkou je však Nemecko, Holandsko a Švédsko, v prípade ktorých sa uplatňuje znížená sadzba.

Navrhované zjednodušenie vychádza z týchto zásad: (i) zameranie sa na dodania, na ktoré sa uplatnila štandardná sadzba; (ii) zjednodušenie postupu na výpočet základu dane z pridanej hodnoty a (iii) uplatňovanie jednotnej sadzby výberu na základ so štandardnou sadzbou. Tento nový prístup reaguje na výzvu Európskeho parlamentu a Európskeho dvora audítorov, aby sa vlastný zdroj priblížil skutočnému základu dane z pridanej hodnoty a aby sa výrazným spôsobom zjednodušili výpočty. Výsledkom bude väčšia transparentnosť a zodpovednosť. Zjednodušený vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty bude plne v súlade s návrhom Komisie týkajúcim sa akčného plánu v oblasti dane z pridanej hodnoty a následnými návrhmi 10 .

Príjmy do rozpočtu EÚ, ktoré pochádzajú z vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty, predstavujú v súčasnosti okolo 15-20 mld. EUR ročne. Túto úroveň možno pri zjednodušenom výpočte udržať tak, že sa sadzba výberu upraví zodpovedajúcim spôsobom smerom nahor.

Súbor nových vlastných zdrojov

Komisia navrhuje, aby sa zaviedli tri nové kategórie vlastných zdrojov: Hoci každý z nich má svoj prínos a opodstatnenie, ich spoločné zavedenie vo forme balíka prináša ďalšie výhody.

Prístup založený na „súbore zdrojov“ zavádza skutočné vlastné zdroje, ktoré sú prepojené s kľúčovými politikami EÚ, najmä so zmenou klímy, environmentálnou politikou, stratégiou pre plasty, obehovým hospodárstvom a jednotným trhom. Prináša pevné prepojenie na politiky EÚ a pridanú hodnotu EÚ. Ako príklad možno uviesť problém narúšania základu dane a presunu ziskov, ktorý nemožno zodpovedajúcim spôsobom riešiť len na úrovni samotných členských štátov. V tejto súvislosti prispievajú iniciatívy EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a zdaňovania právnických osôb k zlepšovaniu rovnakých podmienok pre spoločnosti a spotrebiteľov. Podobným spôsobom môžu environmentálne dane prispieť ku korekcii negatívnych externalít a ovplyvňovať správanie. Napríklad zmena klímy a plastový morský odpad sú problémy, ktoré majú globálny charakter a treba ich riešiť na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom fiškálnych stimulov. Európska únia už vytvorila nástroje EÚ, ktorých cieľom je zamerať sa na tieto výzvy.

“Súbor nových vlastných zdrojov prinesie do rozpočtu EÚ nové peniaze a môže pomôcť vyrovnať sa s dôsledkami odchodu významného čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ. Hoci väčšina z navrhovaných nových zdrojov príjmov nevytvorí úplne nový tok príjmov, tieto zdroje sú jasne prepojené s úrovňou EÚ a priamo alebo nepriamo odrážajú pridanú hodnotu systému vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o odhadované príjmy, nové vlastné zdroje budú predstavovať významný podiel na potrebných príjmoch, nahradia však len istú časť príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku. Základy dane a sadzby výberu boli pri vlastných zdrojoch koncipované tak, aby nové zdroje príjmov pokrývali v rokoch 2021-2027 v priemere približne 12 % rozpočtu.”, odvoláva sa dôvodová správa.

Keďže súbor nových vlastných zdrojov je výsledkom diverzifikácie zdrojov príjmov, zvýši sa odolnosť systému vlastných zdrojov voči výkyvom jednotlivých zložiek. Zlepší sa aj „vertikálne“ prepojenie na rozpočty jednotlivých členských štátov, pretože bude obsahovať zložky s užšou väzbou na životné prostredie, spotrebu a zdaňovanie právnických osôb.

Väčší a diverzifikovanejší súbor vlastných zdrojov bude napokon lepšie zosúladený aj s cyklickými výkyvmi hospodárstiev členských štátov. Vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku ako taký bude i naďalej plniť svoju vyrovnávaciu úlohu, avšak jeho funkcia vyrovnávacej položky, t. j. zmierňovať výkyvy pri rôznych príjmových položkách, sa ešte viac prehĺbi a rozdelí medzi všetky členské štáty. Systém príjmov tak zabezpečí určitý stupeň rozdelenia záťaže pri dodržaní prísnej rozpočtovej disciplíny.

 

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb

Vlastných zdroj pre rozpočet EÚ založený na zdaňovaní právnických osôb bol už dlho kandidátom, pre ktorý hovorilo jeho inherentné prepojenie na výhody, ktoré poskytuje jednotný trh, na ktorom pôsobia podniky. Rozdiely v daňových sadzbách uplatňovaných jednotlivými členskými štátmi nie sú ako také hlavnou prekážkou zavedenia vlastného zdroja založeného na zdaňovaní právnických osôb, no nedostatočne harmonizovaný základ dane z príjmov právnických osôb doteraz bránil Európskej únii podniknúť konkrétne kroky v tejto oblasti. Dôsledkom prijatia Komisie z roku 2016 týkajúcom sa spoločného základu dane z príjmov právnických osôb 11 a spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb 12 bude zavedenie harmonizovaného systému dane z príjmov právnických osôb, ktorý bude základom pre spravodlivý a transparentný nový vlastný zdroj prostredníctvom konsolidácie a rozdelenia konsolidovaného základu dane.

Vlastný zdroj založený na dani z príjmov právnických osôb by bol odôvodnený, keďže nadnárodné podniky využívajú slobody jednotného trhu. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb prispeje k úsiliu Únie v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Daň z príjmov právnických osôb by mohla významne prispieť do rozpočtu EÚ. Po schválení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v súlade s návrhmi Komisie z roku 2016, zavedenie nového vlastného zdroja na základe tohto nového základu nebude už také ťažké.

Podľa nových pravidiel tu bude existovať rovný príspevok založený na dani z príjmov právnických osôb, teda na ziskoch podnikov dosiahnutých na vnútroštátnej úrovni. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb bude poskytovať stabilné a relatívne vysoké sumy príjmov do rozpočtu EÚ a zároveň nebude zasahovať do daňovej právomoci členských štátov. Navrhovaný vlastný zdroj založený na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb by mal uplatniť sadzbu výberu na spoločný konsolidovaný základ. S uplatnením sadzby výberu vo výške 3 % pre EÚ by spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mohol priniesť 12 mld. EUR ročne. K výberu vlastného zdroja dôjde až po tom, ako sa v členských štátoch v plnej miere implementujú nové daňové pravidlá.

Vlastný zdroj založený na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami

Únia so svojím systémom EÚ na obchodovanie s emisiami Únie vytvorila spoločný nástroj na boj proti zmene klímy. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je zakotvený v spoločných cieľoch v oblasti klímy, zmierňujúcich stratégiách a medzinárodných záväzkoch a poskytuje rovnaký cenový signál pre sektory v členských štátoch. Systém EÚ na obchodovanie s emisiami je harmonizovaný na úrovni Únie a príjmy z neho plynú do štátnych rozpočtov.

Navrhuje sa príspevok zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami EÚ do rozpočtu Únie ako vlastný zdroj 13 . To by zahŕňalo pridelenia podielu 20 % určitých príjmov z celkových kvót vyčlenených na obchodovanie formou aukcie do rozpočtu EÚ.

Významný podiel príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami pochádza v prípade členských štátoch s nižšími príjmami z aukcií kvót prerozdelených na účely solidarity, rastu a prepojení. S cieľom zaistiť spravodlivosť sa príspevok na vlastný zdroj nebude vzťahovať na tieto prerozdelené kvóty. V revidovanej smernici o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami sa stanovuje inovačný fond na podporu rozvoja prelomových technológií, ako aj fond na modernizáciu odvetvia energetiky v členských štátoch s nižšími príjmami. Ani na sumu vyčlenená na financovanie inovačného fondu a fondu na modernizáciu 14 sa nebude uplatňovať príspevok na vlastný zdroj. Kvóty, ktoré sú k dispozícii na obchodovanie formou aukcie, ktoré členský štát môže bezodplatne prideliť odvetviu energetiky, by sa však mali zarátavať do príspevku na vlastný zdroj s cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutie o tom, či sa táto možnosť využije alebo nie, vychádzalo z ekonomických dôvodov.

Odhadované ročné priemerné výnosy by sa mohli líšiť od 1,2 a 3,0 mld. EUR v závislosti od trhovej ceny kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Mohli by sa tiež líšiť v závislosti od ročných aukčných objemov, ktoré okrem iného závisia od fungovania trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami.

Vlastný zdroj založený na odpade z plastových obalov

Komisia prijala 18. januára 2018 európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve15 . Táto stratégia prispeje k riešeniu environmentálnych problémov, a to najmä tým, že zlepší ekonomiku recyklácie a zníži únik plastového odpadu do životného prostredia. Stratégia sa zameriava aj na zvýšenie plastovej udržateľnosti pri súčasnej stimulácii a odmeňovaní inovácií, konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest. V oznámení 16 sa uvádza, že opatrenia fiškálnej povahy by mohli podnietiť ekologické správanie. Komisia 22. marca 2018 zorganizovala okrúhly stôl so zainteresovanými stranami, aby diskutovali o tom, ako môže rozpočet EÚ prispieť k naplneniu stratégie pre plasty. Vo všeobecnosti existuje dohoda o potrebe znížiť znečistenie životného prostredia pochádzajúce z plastov s využitím iných prostriedkov. Zavedenie novej špecializovanej dane na úrovni EÚ by bolo problematické z hľadiska konkurencieschopnosti a subsidiarity; zároveň bola vo všeobecnosti potvrdená potenciálna úloha rozpočtu EÚ pri riešení tohto problému.

Navrhovaný príspevok na vlastný zdroj by bol priamo úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov, ktorý bol vyprodukovaný v každom členskom štáte. Príspevok preto poskytne stimul pre členské štáty, aby znížili tieto množstvo takéhoto odpadu. Týmto spôsobom by rozpočet EÚ prispel k dosiahnutiu cieľov stratégie pre plasty a obehového hospodárstva.

Navrhovaný príspevok na vlastný zdroj by bol úmerný množstvu nerecyklovaného odpadu z plastových obalov nahláseného každoročne Eurostatu. Príspevky členských štátov na vlastný zdroj by sa vypočítali s uplatnením sadzby výberu 0,80/kg na toto množstvo, čo by mohlo priniesť asi 7 mld. EUR ročne.

Čo je dôležité pre Slovensko?

Návrh Európskej komisie pre rozhodnutie rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, prináša niekoľko nových daní alebo rozširuje tie súčasné. Pre Slovensko a jeho podnikateľské prostredie z toho vyplýva nová administratívna záťaž, rovnako aj zvýšenie daňovej povinnosti.

Obzvlášť v navrhovanom texte by sa Národná rada SR mala zaoberať vlastným stanoviskom a limitovať mandát premiéra na Rade pre všeobecné záležitosti v súvislosti so spoločným konsolidovaným základom dane pre právnické osoby. Aspoň doteraz to totiž bol “nástroj”, ktorý slovenské relevantné parlamentné strany v konsenze odmietali. 

************************

(1) COM(2018) 321.(2)   COM(2011) 510 final.(3)   Budúce financovanie EÚ. Záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje. December 2016.(4)   COM(2017) 358 final.(5)   COM(2018) 98 final.(6)   P8_TA-PROV(2018)0076, Reforma systému vlastných zdrojov Európskej únie – G. Deprez a J. Lewandowski.(7)   Členské štáty vyberajú clá v mene EÚ a následne ich dávajú Komisii k dispozícii, pričom odpočítavajú 20 %, ktoré si môžu ponechať ako „náklady na výber“. Tento percentuálny podiel, ktorý v rokoch 1970 až 2000 predstavoval 10 %, sa od roku 2001 zvýšil na 25 %. Následne sa na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch z roku 2014 znížil na 20 %, a to v dôsledku politického kompromisu, ktorý bol prijatý v reakcii na návrh Komisie znížiť tento podiel späť na 10 %.(8)   Výkonnosť colnej únie, 2016.(9)   Vnútroštátne štatistické úrady sa momentálne zaoberajú problematikou globalizácie z hľadiska konzistentnosti, spoľahlivosti a porovnateľnosti spracúvania údajov v jednotlivých členských štátoch.(10)   COM(2016)148 final a následné návrhy .(11)   COM(2016) 685 final.(12)   COM(2016) 683 final.(13)   Príspevok na vlastný zdroj sa nevzťahuje na kvóty v rámci systému obchodovania s emisiami pre leteckú dopravu.(14)   2 % strop pre celý systém EÚ na obchodovanie s emisiami(15)   COM(2018) 28 final.(16)   COM(2018) 28 final.

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?