Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030: Hlavné výzvy pre Slovensko – bez strachu a konšpirácii

Okolo Agendy 2030 a jej implementácie na Slovensku sa rozprúdila diskusia v ktorej iniciatívu primárne prebrali pochybné “alternatívne média” s častým sklonom ku konšpiráciám. Tie ignorujú takmer všetky oficiálne dokumenty na slovenskej vládnej úrovni a celú Agendu 2030 zredukovali na otázku imigrácie. Je pritom paradoxné, že práve zverejnený dokument “LP/2018/296 Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030″ sa otázkou imigrácie nezaoberá a popisuje úplne iné priority, ktoré si Slovensko prostredníctvom svojej vlády stanovilo. Aj na základe týchto skutočností ako aj faktu, že Agende 2030 sme sa už na stránkach nášho portálu venovali rozhodli sme sa uverejniť celý materiál Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030, tak ako je uvedený na portáli slov-lex.sk v pripomienkovacom konaní. Pre jeho rozsiahlosť ho budeme uverejňovať po častiach. Dúfame, že aj týmto spôsobom prispejeme ku kvalitatívne inej diskusii, než práve prebieha. 

Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030

Koncept udržateľného rozvoja sa na medzinárodných fórach intenzívne diskutuje už od začiatku 90. rokov a je obsiahnutý aj v niektorých strategických materiáloch Slovenskej republiky. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) v septembri 2015, však tento koncept výrazne rozšírila a premenila udržateľný rozvoj v najdôležitejší záväzok medzinárodného spoločenstva.

Slovensko sa ako členský štát OSN prihlásilo k plneniu 17 cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030. Vzhľadom na komplexnosť tejto agendy si jej implementácia vyžaduje inovatívne prístupy a koordinovaný postup zo strany ústredných orgánov štátnej správy, samospráv a obcí, ako aj ďalších zainteresovaných aktérov. Pre zabezpečenie takéhoto integrovaného prístupu je nevyhnutné, aby sa Agenda 2030 stala súčasťou všetkých verejných politík.

Zámer integrovať Agendu 2030 do celkového rámca strategického plánovania a riadenia na Slovensku bol zakotvený v „Cestovnej mape k Národnému infraštruktúrnemu plánu Slovenskej republiky na roky 2018-2030“, schválenej uznesením vlády SR č. 111 z 1. marca 2017. Dokument jasne pomenoval pretrvávajúce nedostatky v dlhodobom strategickom plánovaní a riadení z nadrezortnej úrovne. Cestovná mapa ako korekciu tohto stavu navrhla, aby bola Agenda 2030 premietnutá do celoštátnej stratégie rozvoja spoločnosti, ako aj ďalších  prierezových a odvetvových stratégií, vďaka čomu by sa v konečnom dôsledku stala aj rámcom pre prioritizáciu investícií.

Materiál „Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030“, schválený uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017, tento zámer ďalej rozvinul. Na základe najlepšej medzinárodnej praxe a s ohľadom na obmedzené kapacity a zdroje národného hospodárstva uložil vypracovanie národných priorít implementácie Agendy 2030, ktoré sú vláde SR predkladané v prítomnom materiáli.

Záväzok Slovenska ako krajiny k udržateľnému rozvoju je pre jeho dosiahnutie nevyhnutný, avšak nepostačujúci. Do procesu implementácie Agendy 2030 je potrebné zapojiť všetky zložky spoločnosti – predstaviteľov mimovládnej a súkromnej sféry, akademickej obce, záujmových združení, regiónov a obci, ako aj širokú verejnosť. V súlade s princípom partnerstva, ktorý predstavuje aj jeden zo 17 cieľov udržateľného rozvoja, bol vytvorený robustný inštitucionálny rámec pre Agendu 2030, ktorý v sebe zahŕňa všetky vyššie vymenované zložky.

Hlavným koordinačným orgánom implementácie Agendy 2030 na Slovensku je Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „rada“). Rada najmä koordinuje tvorbu politík a stratégií v oblasti udržateľného rozvoja, na celoštátnej ako aj regionálnej úrovni, a posudzuje aktivity a pokrok v oblasti implementácie Agendy 2030. Predsedom rady je podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorý zodpovedá za vnútroštátnu implementáciu agendy, podpredsedom rady je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý je gestorom implementácie agendy v medzinárodnom prostredí.Členmi rady sú ministri kľúčových rezortov, zástupcovia ďalších relevantných štátnych inštitúcií, vyšších územných celkov, miest a obcí, zamestnávateľov, odborov, akademickej obce, mimovládnych neziskových organizácií, ako aj relevantných poradných orgánov vlády.

Pracovným orgánom rady je Pracovná skupina pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 (ďalej len „pracovná skupina“). Pozostáva z dvoch komôr, a to vládnej komory, ktorá združuje najmä analytické jednotky ministerstiev, a komory zainteresovaných aktérov, v ktorej sú zastúpení kľúčoví mimovládni aktéri. Prvé spoločné zasadnutie oboch komôr sa uskutočnilo začiatkom mája 2018. Pracovná skupina prerokovala návrh národných priorít implementácie Agendy 2030, ktorý bol následne predstavený a konsenzuálne schválený na ostatnom zasadnutí rady 15. mája 2018.

Participatívny proces určenia národných priorít

V súlade s najlepšou medzinárodnou praxou sa Slovenská republika rozhodla určiť svoje národné priority implementácie Agendy 2030 v participatívnom procese, rešpektujúc princípy a hodnoty otvoreného vládnutia. Proces určenia priorít spĺňal kritériá participatívnosti,  inkluzívnosti a transparentnosti a bol zastrešený Radou vlády SR pre Agendu 2030, v intenzívnej spolupráci so zainteresovanými aktérmi. Odborným garantom zapájania občianskej spoločnosti do tvorby návrhu národných priorít bol Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

V novembri 2017 rozpracoval Prognostický ústav SAV návrh kľúčových tém pre rozvoj SR do roku 2030, ktorý identifikoval výzvy a priority Slovenska v kontexte cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030. Vzhľadom na niektoré špecifiká Slovenska ako rozvinutej krajiny, prihliadli autori aj k súboru globálnych výziev definovaných Svetovým ekonomickým fórom. Na základe relevantnosti týchto výziev pre Slovensko, ako aj schopnosti krajiny ovplyvniť ich, boli jednotlivé výzvy zoskupené do piatich tematických okruhov. Na výslednej podobe návrhu prioritných oblastí sa podieľali aj analytické jednotky ústredných orgánov štátnej správy, spolu s vybranými expertmi Ekonomického ústavu SAV. Predmetný dokument bol expertným podkladom diskusií participatívneho procesu a spolu s návrhom participatívneho procesu bol 12. decembra 2017 schválený Radou vlády SR pre Agendu 2030.

V priebehu decembra 2017 a januára 2018 bol finalizovaný návrh priebehu participatívneho procesu. Jeho hlavnými cieľmi bolo:

  • identifikovať relevantných zainteresovaných aktérov a zapojiť ich do diskusie o národných prioritách implementácie Agendy 2030 na Slovensku;

  • validovať/oponovať návrh piatich národných priorít pripravených Prognostickým ústavom SAV a vytvoriť podklad pre rozhodovanie Rady vlády SR pre Agendu 2030;

  • informovať verejnosť o navrhovaných národných prioritách Agendy 2030, o participačných aktivitách, ako aj možnostiach účasti verejnosti pri implementácii a monitoringu schválených národných priorít.

S ohľadom na limitovaný časový rámec, ktorý bol k dispozícii pre realizáciu participatívneho procesu, bola zvolená druhá úroveň participácie podľa Pravidiel zapájania verejnosti do tvorby verejných politík Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.Táto úroveň participácie umožnila zapojenie zainteresovaných aktérov do formulácie národných priorít implementácie Agendy 2030 a do tvorby argumentačnej báze pre zdôvodnenie výberu priorít. Zainteresovaní aktéri nerozhodovali o výslednej podobe priorít, táto úloha pripadla Rade vlády SR pre Agendu 2030. Dôležitým faktom však je, že v predmetnom orgáne mali kľúčoví zainteresovaní aktéri svoje zastúpenie.

V januári 2018 prebiehala práca na identifikácii relevantných zainteresovaných aktérov, z ktorých bola vytvorená tematická databáza podľa tém navrhovaných Prognostickým ústavom SAV. Zainteresovaných aktérov predstavovali reprezentanti organizácií občianskej spoločnosti, expertných inštitúcií a združení, think tankov, univerzít, akadémie, miest, obcí a regiónov, asociácií podnikateľských subjektov, či odborových zväzov.

Približne tridsať kľúčových aktérov bolo prizvaných do novo-vytvorenej Komory zainteresovaných aktérov, ktorá vznikla vo februári 2018, ako partner Vládnej komory v rámci Pracovnej skupiny pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030. Hlavnou zodpovednosťou Komory zainteresovaných aktérov bolo aktívne sledovať a prepájať participačné aktivity prebiehajúce v tematických sekciách a v záverečnej etape procesu sformulovať odporúčané znenie národných priorít.

Ustanovujúce zhromaždenie Komory zainteresovaných aktérov sa uskutočnilo 20. februára 2018 v Bratislave. Členovia Komory odsúhlasili formát participatívneho procesu a zároveň sa zhodli na rozšírení pôvodne navrhovaných päť prioritných tém o šiestu, zaoberajúcu sa oblasťou právneho štátu, demokracie a bezpečnosti.

Samotný dialóg so širším okruhom zainteresovaných aktérov prebiehal v dvoch etapách. Tematické stretnutia prvej etapy boli organizované v regiónoch Slovenska, v snahe priblížiť jednotlivé témy čo najbližšie k relevantným aktérom. Pri výbere konkrétnej lokality participatívneho stretnutia bola zohľadnená pálčivosti danej témy v konkrétnom regióne, ako aj zameranie inštitúcií a aktérov prítomných v danom regióne. V priebehu marca 2018 sa uskutočnili štyri stretnutia v Nitre, Banskej Bystrici, Zvolene a Poprade. Všetky rokovania prvej etapy informovali účastníkov o cieľoch udržateľného rozvoja, o procese definovania národných priorít implementácie Agendy 2030 a jednotlivých míľnikoch participatívneho procesu. Konkrétnu diskutovanú tému a jej hlavné výzvy vždy do hĺbky predstavil expert na danú tému. Aby bola zabezpečená čo najväčšia pluralita názorov, expert zastrešujúci danú tému zvyčajne nepatril k autorskému kolektívu pôvodnej analýzy SAV a mohol tým obohatiť diskusné podklady o ďalšie aspekty problematiky.

Účastníci participatívneho procesu jednohlasne vyslovili, že svoj pohľad na národné priority do roku 2030 by mala poskytnúť aj samotná „generácia 2030“ – mladí ľudia, ktorí sa v súčasnosti pripravujú na svoje profesionálne pôsobenie, v roku 2030 však už budú určovať politicko-ekonomické, ale aj hodnotové smerovanie krajiny. Z tohto dôvodu boli pod záštitou IUVENTY. zorganizované diskusie stredoškolákov na danú tému, výsledky ktorých boli následne prezentované na zasadnutiach Komory zainteresovaných aktérov.

Po ukončení prvej regionálnej etapy participatívnych stretnutí so zainteresovanými aktérmi boli námety z diskusií spracované a predstavené na druhom zasadnutí Komory zainteresovaných aktérov 27. marca 2018. Súčasne boli dopracované aj výzvy novej priority týkajúcej sa právneho štátu, demokracie a bezpečnosti, pri zohľadnení zásadných globálnych trendov tejto témy ako aj slovenského kontextu. Po prerokovaní Komorou boli tieto námety premietnuté do podoby podkladov pre druhú etapu participatínveho procesu, ktorá sa uskutočnila v priebehu apríla v Bratislave.

Výsledky všetkých stretnutí oboch etáp participatívneho procesu boli spracované ako podklad pre tretie zasadnutie Komory zainteresovaných aktérov 24. apríla 2018. Členovia Komory sa na tejto schôdzi uzhodli na konkrétnej formulácii jednotlivých národných priorít a príslušných hlavných výziev. Výsledky boli následne diskutované na spoločnom zasadnutí Pracovnej skupiny pre Agendu 2030 a Národný investičný plán 3. mája 2018. Členovia Vládnej komory, 

ktorí sú zároveň zástupcami analytických jednotiek jednotlivých ministerstiev, veľmi pozitívne reagovali na výsledky participatívneho procesu.

Transparentnosť procesu a kontinuálny tok informácií bol zabezpečovaný prostredníctvom webovej stránky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, kde boli pravidelne zverejňované informácie o pripravovaných podujatiach, relevantných dokumentoch a možnostiach participácie. Okrem zápisov z jednotlivých stretnutí bola spracovaná a zverejnená aj súhrnná správa z participatívneho procesu, ktorá zachycuje všetky podnety a návrhy za jednotlivé diskutované témy, ako podklad pre ďalší proces implementácie Agendy 2030 na Slovensku.

Celkovo sa na stretnutiach participatívneho procesu zúčastnilo 170 zainteresovaných aktérov; z toho najviac zástupcov organizácií občianskej spoločnosti (67), študentov (22), zástupcov samospráv rôzneho druhu (18), zástupcov štátnej správy a inštitúcií v jej zriaďovateľskej pôsobnosti (19) a zástupcov škôl a akademickej obce (15). Najväčší záujem bol o témy Vzdelanie pre udržateľný rozvoj, Eliminácia chudoby a sociálna inklúzia a Udržateľné sídla a krajina v kontexte zmeny klímy. Ukázal sa veľký záujem o členstvo v Komore zainteresovaných aktérov, v ktorej pracovalo namiesto pôvodne plánovaných 30 členov až 42 odborníkov.

Z participatívneho procesu vyplývajú tieto hlavné závery:

  1. Participatívny proces potvrdil, že občanom SR záleží na tom, v akej krajine žijú a v akej krajine budú žiť ich deti. Ich predstavy o budúcnosti sa v detailoch môžu líšiť, avšak túžba žiť v krajine, ktorá má dobrú vládu, kvalitné školstvo, dobré zdravotníctvo a hospodárstvo ohľaduplné k životnému prostrediu ich spája.

  1. Účastníci participatívneho procesu vyjadrili ambíciu pokračovať v spoločných diskusiách, ktorých výsledkom by mala byť formulácia Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030. Jednoznačne sa zhodli na tom, že navrhované národné priority je nevyhnutné ďalej rozpracovať do podoby konkrétnych merateľných cieľov a indikátorov, ktoré umožnia merať pokrok Slovenska pri implementácii Agendy 2030. Zdôraznili, že princíp partnerstva, ktorý je zároveň 17. cieľom udržateľného rozvoja, sa musí prelínať celým implementačným rámcom Agendy 2030 a všetkými národnými prioritami. Umožnenie participácie zainteresovaných aktérov na ďalšej fáze implementácie je preto rovnako významná ako v úvode procesu.

  1. Tretí a najsilnejšie artikulovaný odkaz participatívneho procesu je, že Agenda 2030 a hodnoty a ciele, ktoré obsahuje, nemôžu byť stranícke či prislúchajúce len jednej vláde. Sú univerzálne, mali by byť zdieľané naprieč vládnymi cyklami a celými generáciami. Účastníci zdôraznili, že ak je snaha Slovenskej republiky implementovať Agendu 2030 úprimná, zásady udržateľného rozvoja si musia osvojiť vlády, samosprávy a všetky zložky spoločnosti. Zároveň, priority implementácie Agendy 2030 musia byť premietnuté do všetkých verejných politík, ako aj do rozpočtového plánovania, inak bude Agenda 2030 len papierovým záväzkom.

Národné priority implementácie Agendy 2030

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Radou vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a po konzultácii so zástupcami zainteresovaných aktérov predkladá na rokovanie vlády SR návrh šiestich národných priorít implementácie Agendy 2030 a príslušných hlavných výziev. Všetky priority sú vnímané ako rovnocenné a poradie, v ktorom sú predstavené, bolo zvolené náhodne.

Vzdelanie pre dôstojný život

Vzdelanie je vnímané ako základný predpoklad plnohodnotného a dôstojného života, ktorý v sebe zahŕňa kariérne naplnenie za adekvátnu odmenu, kvalitné trávenie voľného času, ako aj schopnosť vnímať a ovplyvňovať spoločenské dianie spôsobom, ktorý zodpovedá princípom humanizmu a solidarity.

Vzhľadom na rýchly technologický pokrok a prítomnosť ďalších globálnych megatrendov,1 je jednou zo základných úloh vzdelania podporovať v jednotlivcoch schopnosť adaptability a ochotu k ďalšiemu učeniu, nakoľko jedinou istotou budúceho rozvoja je vysoká miera neistoty v scenároch ďalšieho vývoja, na ktoré bude potrebné reagovať.

Berúc do úvahy trend prehlbovania nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľov, v jednotlivých výzvach témy výrazne rezonujú otázky rovných príležitosti, tak vo vzdelávaní, ako aj trhu práce, pre všetky skupiny populácie, bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť, zdravotný stav alebo sociálny status.

Napriek tomu, že jednotlivé výzvy sú naformulované s významným ohľadom na trh práce a jeho potreby, úloha vzdelania nie je limitovaná len potrebami trhu práce.

Hlavné výzvy:

  1. Zvýšenie kvality vzdelávania a posilnenie spoločenského statusu učiteľa v kontexte medzinárodného porovnania, globálnych megatrendov a uplatňovania princípov znalostnej spoločnosti. 

  1. Posilnenie princípov inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetkých žiakov/študentov, bez ohľadu na ich sociálny status, zdravotný stav alebo národnostnú/etnickú príslušnosť, s dôrazom na zvyšovanie príležitostí pre uplatňovanie pozitívnej sociálnej mobility.

  1. Vytváranie podmienok dostupnosti kvalitných pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce pre všetky skupiny obyvateľov.

  1. Prekonanie štrukturálnych nerovností medzi ponukou pracovnej sily a dopytom trhu práce, zvýšenie pripravenosti pracovnej sily na aktuálne, ako aj budúce potreby trhu práce a zabezpečenie dostatočných príležitostí pre celoživotné vzdelávanie jednotlivca. 

  1. Podpora takých spoločenských podmienok, v rámci ktorých fenomén označovaný ako „odliv mozgov“ nie je zásadný.

 

Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí

Slovenská ekonomika prešla po roku 1989 transformáciou z centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú. Privatizácia podnikov, reštrukturalizácia bánk, riešenia zamerané na znižovanie vysokej miery nezamestnanosti a ďalšie reformné kroky transformačného procesu oslabovali cielenie na kvalitatívne parametre rozvoja. Z troch dimenzií udržateľného rozvoja – hospodárska, sociálna a environmentálna – bola v menšej miere zohľadňovaná environmentálna dimenzia. Súčasný ekonomický model spôsobuje environmentálne a zdravotné riziká, vedie k plytvaniu vo sfére spotreby a výroby, urýchľuje znižovanie biodiverzity a vyčerpávanie zdrojov a oslabuje smerovanie k súdržnej spoločnosti. Implementácia Agendy 2030 je príležitosťou na presadenie reforiem v kľúčových oblastiach.

Podnikateľská činnosť, investície a inovácie sú hlavnými hnacími silami rastu produktivity. Význam produktivity práce sa bude v najbližšom období zvyšovať aj z dôvodu demografického vývoja, nakoľko v roku 2030 by na jedného dôchodcu malo pripadať len 1,38 pracujúceho, pričom v roku 2013 bol tento údaj ešte 1,75. Zároveň sa bude zvyšovať dôležitosť aktívneho starnutia. Ďalšou demografickou výzvou bude vysoký podiel obyvateľov pracujúcich a študujúcich v zahraničí. Základnou podmienkou dôstojnej a dobre platenej práce je výkonná ekonomika založená na vzdelaní a inováciách. Na problematiku trhu práce sa zameriava primárne téma Vzdelanie pre dôstojný život.

Slovenská ekonomika je vysoko globalizovaná. Podiel exportu na HDP bol v roku 2017 na úrovni vyše 96 %. Integráciu SR do globálnej ekonomiky podporil prílev priamych zahraničných investícii, ktorý bol sprevádzaný masívnymi transfermi technológií a vysokým tempom rastu produktivity práce, čo vytvára základy konkurencieschopnosti. Pre vyváženie takéhoto vývoja je potrebné posilňovať domáce zdroje rozvoja. Mobilizácia domácich zdrojov, zdôrazňovaná v cieli udržateľného rozvoja 17, ako aj rozvoj výroby a služieb založených na využití domácich zdrojov, majú potenciál znižovať závislosť na vonkajšom prostredí a posilniť ekonomickú sebestačnosť regiónov.

Cieľom ekonomického rozvoja je (i) prechod od ekonomiky založenej na nízkych mzdách a daniach na znalostnú ekonomiku založenú na vysokých mzdách, vyšších daniach a inováciách a (ii) prechod od súčasného typu ekonomiky na environmentálne udržateľnú ekonomiku s minimalizáciou nežiaducich externalít, znižovaním environmentálnych rizík a ekologických škôd.

Hlavné výzvy:

  1. Prechod na intenzívne zdroje ekonomického rozvoja – domáci výskum, vývoj a inovácie. Reštrukturalizácia hospodárstva smerom k vyššej pridanej hodnote a k udržateľnému využívaniu domácich zdrojov. Posilnenie ekonomickej sebestačnosti regiónov a rozvoj regiónov podporujúci napĺňanie potrieb ich obyvateľov.

  2. Smerovanie k environmentálne a sociálne udržateľnej výrobe a spotrebe, k obehovej ekonomike, za znižovania dotácií do problematických odvetví a internalizácie externých sociálnych a environmentálnych nákladov.

  3. Budovanie infraštruktúry udržateľnej energetiky a dopravy. Rozvoj nízko-uhlíkového energetického hospodárstva postaveného na princípoch udržateľnej energetiky. Rozvoj nízko-emisného dopravného a logistického systému, posilňujúceho ekonomickú sebestačnosť regiónov.

  4. Adaptácia konkurencieschopného poľnohospodárstva a lesníctva na zmenu klímy, s minimalizáciou negatívnych dopadov na zdravie, životné prostredie a biodiverzitu.

  1. Zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti demografických zmien. Generovanie verejných príjmov na udržanie sociálnych služieb štátu pri starnutí populácie a na stimuláciu smerovania ekonomiky.

 

Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia

Chudoba je nepochybne jedným z najvážnejších globálnych problémov, dotýka sa však aj vyspelých krajín. Podľa Správy o svetovom bohatstve jedno percento najbohatších ľudí na svete vlastní 50,1 % celkových aktív, zatiaľ čo z hľadiska majetku spodná polovina svetovej populácie vlastní menej ako 1 % bohatstva. Tento pomer sa každoročne zvyšuje v prospech bohatých. Zároveň však medzi rokmi 2001 a 2015 klesol podiel ľudí na svete, ktorí žili v extrémnej chudobe na polovicu a počet ľudí v strednej triede sa zdvojnásobil.

Aj keď Slovensko patrí k členským krajinám EÚ, ktoré sa z hľadiska miery chudoby a sociálneho vylúčenia pohybujú dlhodobo pod celoeurópskym priemerom, je potrebné vnímať ako prioritu cieľ znížiť počet osôb v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia aspoň o 170 tisíc, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v rámci stratégie Európa 2020.

Z pohľadu príjmovej chudoby patrí SR ku krajinám s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci EÚ. Na Slovensku z hľadiska vývoja v čase podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením od roku 2005 klesal, vplyvom hospodárskej krízy došlo k miernemu zvýšeniu, ale od roku 2012 sa podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením opäť postupne znižoval až na hodnotu 18,1% obyvateľov v roku 2016.

Na základe štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v roku 2015 bola miera rizika chudoby v Slovenskej republike na úrovni 12,3 % čo je pod priemerom EÚ (17,3 %).

Vývoj ohrozenia obyvateľstva SR podľa rôznych ukazovateľov (%)

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Miera rizika chudoby

10,9

11,0

12,0

13,0

13,2

12,8

12,6

Miera závažnej materiálnej deprivácie

11,8

11,1

11,4

10,6

10,5

10,2

9,9

Veľmi nízka intenzita práce

5,2

5,6

7,9

7,7

7,2

7,6

7,1

Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia

20,6

19,6

20,6

20,6

20,5

19,8

18,4

Zdroj: Príjmy a životné podmienky domácností (EU SILC), ŠÚ

 

Pálčivým problémom na Slovensku je chudoba a sociálne vylúčenie marginalizovaných rómskych komunít. Podľa Atlasu rómskych komunít (2013) bolo v 583 obciach identifikovaných 803 rómskych osídlení, v ktorých je možné životné podmienky označiť za neprimerané. Obyvatelia týchto komunít, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje na približne 200 tisíc, trpia materiálnym nedostatkom a sociálnou depriváciou a celkovo výrazne zníženými životnými príležitosťami.

Ohrozenie sociálnym vylúčením sa týka aj osôb, ktorým sú poskytované sociálne služby alebo náhradná starostlivosť, hlavne detí, ktoré sú umiestnené v inštitucionálnych zariadeniach. V podmienkach SR výrazne prevláda tradičný inštitucionálny model pričom deinštitucionalizácia veľkokapacitných zariadení a služieb prebieha pomaly a komunitné služby v tejto oblasti sú nedostatočne rozvinuté.

Hlavné výzvy:

  1. Zníženie sociálnych a ekonomických nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.. 
  2. Zvýšenie miery integrácie marginalizovanej rómskej populácie.

  3. Zlepšenie rovnosti príležitostí ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aj prostredníctvom zlepšovania kvality a dostupnosti verejných služieb a boja proti diskriminácii, vrátane inštitucionálnej.

  4. Posilnenie princípu solidarity pri prerozdeľovaní disponibilných zdrojov.

  5. Zabezpečenia práva na primerané bývanie pre ľudí ohrozených chudobou.

 

Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy

Slovenská spoločnosť sa musí adaptovať na prehlbujúce sa vplyvy zmeny klímy a vysporiadať sa so zhoršujúcim sa stavom životného prostredia a krajiny, od ktorých je závislá jej prosperita ako aj samotná existencia. S rastúcou mierou urbanizácie a demografickými zmenami na Slovensku je čoraz dôležitejšie zamerať sa na kvalitnú politiku regionálneho a sídelného rozvoja, založenú na strategickom plánovaní a kvalitnom výkone verejnej správy pri rešpektovaní princípu partnerstva. Prioritou musí byť kvalitný život občanov a zabezpečenie rovného prístupu k základným službám a zdrojom.

Je nevyhnutné vynaložiť úsilie na významné zníženie znečistenia všetkých zložiek životného prostredia, na zastavenie znehodnocovania krajiny a pokles jej schopnosti poskytovať základné ekosystémové služby.

Hlavné výzvy:

  1. Inkluzívny a udržateľný sídelný a regionálny rozvoj a integrované, participatívne územné a strategické plánovanie.
  2. Zabezpečenie prístupu k základným službám a zdrojom, vrátane cenovo dostupnej mobility, energie, pitnej vody a sanitácie pre všetkých, pri rešpektovaní environmentálnej udržateľnosti a zásady minimalizácie emisií.

  3. Adaptácia ľudských sídiel a krajiny na negatívne dôsledky zmeny klímy, s cieľom zvyšovania kvality života obyvateľov a zachovania stabilných a zdravých ekosystémov..

  1. Významné zníženie znečistenia a kontaminácie všetkých zložiek životného prostredia, pri zachovaní princípu znečisťovateľ platí.
  2. . Ochrana prírody a krajinotvorba, zameraná na zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov, schopnosti krajiny poskytovať potrebné ekosystémové služby a zastavenie poklesu biodiverzity.

 

Právny štát, demokracia a bezpečnosť

Globálne a regionálne trendy naznačujú, že za ostatné obdobie sa výrazne znížila miera demokracie vo svete. V Európe sa vyskytli prípady ohrozenia nezávislosti súdnictva, vrátane politických vplyvov na ustanovenie nových sudcov a snahy exekutív zasahovať jednostranne do vedenia súdov. Zvýšila sa miera útokov na novinárov, čo ohrozuje slobodu prejavu. Sloboda zhromažďovania a sloboda združovania je ohrozovaná podkopávaním funkčnosti mimovládnych organizácií a zužovaním priestoru pre občiansku spoločnosť. Podľa správy Rady Európy v jej členských štátoch narastá vplyv xenofóbnej a populistickej rétoriky vo verejných vyhláseniach a demokratické inštitúcie sú ohrozované používaním technológií na cielené ovplyvňovanie výsledkov volieb, čo znižuje dôveru verejnosti vo volebné systémy a politickú angažovanosť.

Tieto riziká ohrozujú osobitne postkomunistické štáty, ktorých demokratické ústavné inštitúcie sa nemôžu oprieť o dlhoročnú tradíciu fungovania a zlepšovania demokratického systému a o pevné vnútorné mechanizmy odolnosti voči naznačeným hrozbám. V rámci hodnotenia indexu demokracie sa všetky postkomunistické členské štáty Európskej únie umiestnili v pásme tzv. defektných demokracií. Aj v Slovenskej republike je preto potrebné po 25 rokoch samostatnosti vyhodnotiť a revidovať určité inštitucionálne a funkčné nastavenia systému verejnej moci, resp. vzťahu verejnej moci a občanov, ktorý musí reflektovať základné ústavné princípy právneho štátu, demokracie, ochrany ľudských práv, plurality a participácie.

Hlavné výzvy:

  1. Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv.
  2. Transparentný, profesionálny a efektívny výkon verejnej správy na všetkých úrovniach zameraný na dosahovanie výsledkov. Prijímanie rozhodnutí a tvorba politík na základe relevantných a dôveryhodných dát prístupných odbornej i laickej verejnosti a implementácia konceptu hodnoty za peniaze.

  3. Zabezpečenie účinného systému kontroly verejnej moci, vrátane transparentných a nezávislých kontrolných inštitúcií a orgánov ochrany práv a slobôd. Posilnenie mechanizmov a metód odhaľovania a potierania závažnej korupcie.

  4. Podpora občianskej spoločnosti, vzdelávania k demokratickému občianstvu a mechanizmov participácie na tvorbe, implementácii a kontrole verejných politík.

  5. Zabezpečenie prístupu verejnosti k objektívnym a pluralitným zdrojom informácií, posilnenie nezávislosti verejnoprávnych médií, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. 

  1. Efektívna identifikácia a systematické zvyšovanie reziliencie spoločnosti voči hrozbám pre právny štát, demokraciu, vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť.

Dobré zdravie

Nevyhnutným predpokladom udržateľného rozvoja spoločnosti je zabezpečenie zdravého života a podpora blahobytu pre všetkých obyvateľov vo všetkých vekových skupinách. Táto podpora musí byť inkluzívna, pretože hospodársky rast nemá nutne za následok zníženie nerovností a zvýšenie kvality života všetkých. Preto je potrebné osobitne sa venovať znevýhodneným a zraniteľným skupinám obyvateľstva; pritom v kontexte zdravia sa pojem „znevýhodnený“ týka širšieho okruhu dotknutých osôb než osoby zasiahnuté príjmovou chudoba.

Hlavným cieľom zdravotnej politiky je vytvoriť podmienky na fungovanie takého zdravotného systému, ktorý v dlhodobom horizonte zlepšuje zdravotný stav populácie. Okrem zabezpečenia adekvátnej zdravotnej starostlivosti má preto štát pre dosiahnutie tohto cieľa využívať nástroje na aktívne ovplyvňovanie prostredia, ako aj správania ľudí, ktoré majú výrazný vplyv na ich zdravotný stav.

Hlavné výzvy:

  1. Podpora zdravého životného štýlu, prevencie a zodpovednosti za vlastné zdravie.
  2. Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne.

  3. Identifikácia nerovností v zdravotnom stave obyvateľstva, odhalenie príčin a ich adresné riešenie.

Záver

Partcipatívny proces určenia národných priorít implementácie Agendy 2030 významne prispel k prispôsobeniu tohto dôležitého medzinárodného záväzku slovenským podmienkam. Pre efektívnu implementáciu agendy je však nevyhnutné rozpracovať národné priority do väčšieho detailu. Najbližším krokom preto musí byť vypracovanie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030, v súlade s ustanoveniami Pravidiel zapájania verejnosti do tvorby verejných politík a Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií.53 V zmysle tejto metodiky stratégia rozvoja Slovenska definuje merateľné ciele a výsledkové indikátory, ktoré umožnia monitorovanie pokroku krajiny v jednotlivých národných prioritách.

Pre zabránenie ďalšej proliferácie strategických materiálov na Slovensku bude v sebe Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 integrovať aj regionálne a územné aspekty a vytvorí tak základ pre dlhodobé strategické plánovanie a riadenie na celoštátnej, ako aj regionálnej a lokálnej úrovni. Zámer vypracovať takúto stratégiu podporila aj Rada vlády SR pre Agendu 2030 svojím uznesením č. 3 z 15. mája 2018. V nadväznosti na uvedené navrhuje uznesenie vlády SR k predkladanému materiálu zrušenie úlohy vypracovať Stratégiu regionálneho a územného rozvoja SR, vrátane Akčného plánu realizácie na 2 – 3 roky, ktorá vyplýva z Aktualizácie Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR schválenej uznesením vlády SR č. 222 zo 14. mája 2014.

Na záver je dôležité podotknúť, ktoré sú najväčšie hrozby úspešnej implementácie Agendy 2030 zo strany SR. Doterajšie skúsenosti jasne ukázali, že pokiaľ chce Slovensko pretaviť vyššie predstavené ambície do reality, bude sa musieť vysporiadať s tromi zásadnými obmedzeniami.

  1. Prvým obmedzením je čas. Slovensko pristúpilo k nastaveniu národného rámca implementácie Agendy 2030 s istým oneskorením, procesy, ktoré by spravidla trvali niekoľko rokov, musia byť preto značne urýchlené. Odrazom tejto skutočnosti je dĺžka participatívneho procesu, ako aj ambícia predložiť Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 na rokovanie vlády SR v termíne do konca apríla 2019. Jedine promptné a efektívne nastavenie implementačného rámca zabezpečí dostatočný časový priestor pre samotnú implementáciu.

  1. Druhým sú obmedzené finančné zdroje. Aktuálne Agenda 2030 a národné priority pre jej implementáciu nie sú integrované do rezortných či iných stratégií, a tým ani do investičných plánov. Pilotný Národný investičný plán vypracovaný Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu uvedené priority taktiež nereflektuje, do budúcna však počíta s ich integráciou. Je dôležité poznamenať, že národné priority implementácia agendy 2030 sa stanú skutočnými prioritami jedine ak budú odzrkadlené aj v rozpočtovom plánovaní. Európske štrukturálne a investičné fondy by mali ciele Agendy 2030 taktiež zohľadňovať, v inštitúciách Európskej únie aktuálne prebieha debata o previazaní najbližšieho viacročného finančného rámca s touto agendu.

  1. Tretím obmedzením je nízke povedomie o Agende 2030 a jej cieľoch udržateľného rozvoja v štátnych inštitúciách, ako aj širšej spoločnosti. Keďže Agendu 2030 bude možné naplniť jedine pričinením každého jednotlivca, je nevyhnutné posilniť všeobecné povedomie o tejto významnej agende, v partnerstve so samosprávami, vzdelávacími inštitúciami a mimovládnym a súkromným sektorom.

Pre prekonanie týchto obmedzení je nevyhnutný silný politický a spoločenský záväzok a najmä kontinuita. Pre zabezpečenie tejto kontinuity nastavil materiál Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030 dvojročný monitorovací rámec, pričom prvá správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 mala byť predložená na rokovanie vlády SR do konca júna 2018. Vzhľadom na to, že národný rámec implementácie Agendy 2030 je v procese tvorby a bude dovŕšený až Víziou a stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2030, uznesenie vlády SR k prítomnému materiálu navrhuje posun termínu prvej správy na koniec júna 2020, pri zachovaní pôvodne navrhnutého dvojročného cyklu.

Už v roku 2018 však bude v rámci systému monitorovania OSN predstavená prvá dobrovoľná správa o pokroku SR v implementácii Agendy 2030. Hlavným obsahom správy bude aktuálny stav implementácie Agendy 2030 na Slovensku, výsledky participatívneho procesu a návrh národných priorít. Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu získal mandát na predstavenie týchto bodov na Politickom fóre OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v júli tohto roku, od Rady vlády SR pre Agendu 2030. Slovensko sa dobrovoľnou prezentáciou pridá k dlhému radu členských štátov OSN, ako aj EÚ, ktoré už správu o implementácii Agendy 2030 predstavili, a potvrdí tak svoj záväzok k udržateľnému rozvoj.m do roku 2050.

Slovo redakcie

Text, ktorý sme predložili čitateľom je krátený a zohľadňuje náš zámer predstaviť na úvod do problematiky iba základné a hlavné výzvy implementácie Agendy 2030. V ďalších častiach si predstavíme jednotlivé kapitoly samostatne. Tému Agendy 2030 ako všetkých dokumentov, ktoré na oficiálnej vládnej úrovni s ňou súvisia, vám predstavíme v samostatnej rubrike “Agenda 2030: Bez strachu a konšpirácii”. 

Čítajte tiež:

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?