Rozpočet EÚ: 4,8 miliardy eur na financovanie bezpečnosti pre Európu, ktorá chráni

Komisia v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 – 2027 navrhuje výrazné zvýšenie súčasného financovania bezpečnosti z 3,5 miliardy eur na 4,8 miliardy eur.

V kontexte čoraz komplexnejších hrozieb s medzinárodným charakterom môžu finančné prostriedky EÚ prispieť k vybudovaniu Únie, ktorá bude odolávať budúcim bezpečnostným výzvam a dokáže lepšie reagovať na núdzové situácie. Okrem 2,5 miliardy eur v rámci posilneného Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) sa vyčlenila takmer 1,2 miliardy eur na bezpečnejšie vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v niektorých členských štátoch a ďalšia 1,1 miliardy eur na posilnenie agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans uviedol: „Jedným z najzákladnejších ľudských práv je pocit bezpečia doma či na ulici. Európania očakávajú, že ich vlády a ich Únia im toto bezpečie poskytnú. Európania si zaslúžia lepšiu ochranu, ktorá sa zaistí flexibilnejším financovaním bezpečnosti s prihliadnutím na špecifické potreby členských štátov.“

Komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos vyhlásil: „Keď ide o bezpečnosť a ochranu našich občanov, nesmieme zaháľať ani mať hlboko do vrecka. Na nadchádzajúce obdobie preto zvyšujeme rozpočet na oblasť bezpečnosti o jednu tretinu – na 4,8 miliardy eur. Pomáhame členským štátom lepšie sa pripraviť na budúce bezpečnostné výzvy a nepredvídané núdzové situácie. Pre našich občanov budujeme bezpečnejšiu a odolnejšiu Európu. Európu, ktorá chráni.“

Julian King, komisár pre bezpečnostnú úniu, dodal: „Keďže zo strany teroristov a zločincov čelíme viacrozmerným a neustále sa vyvíjajúcim bezpečnostným hrozbám, musíme reagovať rozhodne. Nechceme zdvojovať úsilie členských štátov, ale dopĺňať ho a prepájať sily v EÚ aj mimo nej. Práve to je cieľom dnešného návrhu na posilnenie Fondu pre vnútornú bezpečnosť – odolnejšia Európa, ktorá tvorí základ účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie.“

Posilnený Fond pre vnútornú bezpečnosť

Ochrana občanov je v prvom rade a predovšetkým v právomoci jednotlivých štátov, no Európska únia zohráva kľúčovú úlohu pri podpore ich úsilia. Komisia preto dnes navrhuje viac ako zdvojnásobiť Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý je kľúčovým finančným nástrojom na podporu úsilia členských štátov v oblasti bezpečnosti, z 1 miliardy eur na 2,5 miliardy eur. Súčasťou nového fondu je:

  • Nový súbor cieľov: Posilnený ISF bude mať tri nové ciele so zameraním na: 1. zvýšenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva EÚ, 2. zintenzívnenie spoločných cezhraničných operácií a 3. posilnenie kapacít na boj proti zločinu a jeho prevenciu a boj proti radikalizácii. Členské štáty sa nimi flexibilnejšie a účinnejšie podporia tak, aby si mohli plniť úlohy v prioritných oblastiach bezpečnosti – boj proti terorizmu a radikalizácii, boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, boj proti počítačovej kriminalite a ochrana obetí trestných činov.
  • Väčšia flexibilita a lepšia reakcia na núdzové situácie: Členské štáty z fondu dostanú 1,5 miliardy eur na dlhodobé zabezpečenie odolnosti. Zvyšná 1 miliarda eur sa vyhradí na nepredvídané bezpečnostné výzvy, čím sa umožní rýchla reakcia na núdzové situácie a smerovanie finančných prostriedkov do tých členských štátov, ktoré ich najviac potrebujú.
  • Lepšia koordinácia politík EÚ: Bezpečnosť je dynamická a prierezová oblasť, ktorá si vyžaduje koordinovanú reakciu EÚ. Posilnený ISF bude efektívnejšie spolupracovať s ostatnými fondmi EÚ vrátane fondov politiky súdržnosti a programu Európsky horizont, ako aj Fondu pre integrované riadenie hraníc a Fondu pre azyl a migráciu, s cieľom maximalizovať účinnosť reakcie EÚ na bezpečnostné výzvy v oblasti bezpečnosti na všetkých úrovniach.
  • Silný vonkajší rozmer: Otázky bezpečnosti majú globálny rozmer a bezpečnosť doma závisí od našich aktivít za hranicami EÚ. ISF bude naďalej podporovať opatrenia v krajinách mimo EÚ a zároveň zabezpečovať ich úplnú komplementárnosť s prioritami Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti a celkovými cieľmi v týchto krajinách.
  • Posilnenie agentúr EÚ: Rozpočet vo výške takmer 1,1 miliardy eur, ktorý nie je zahrnutý v tomto fonde a predloží sa osobitne, bude určený na ďalšie posilnenie agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti – Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (EUROPOL), Agentúry Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Trvalá bezpečnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky

Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky majú za cieľ pomáhať členským štátom v procese likvidácie a odstavovania jadrových zariadení v poslednej etape ich životného cyklu a zároveň dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti. V období 2021 – 2027 bude Únia naďalej poskytovať prísne cielenú finančnú podporu vo výške 118 miliónov eur na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a 552 miliónov eur na ich vyraďovanie v Litve. Ďalších 348 miliónov eur sa pridelí výskumným zariadeniam Európskej komisie na účely vyraďovania zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a 160 miliónov eur sa vynaloží na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Komisia dnes takisto navrhuje posilniť mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom systému rescEU. Plánuje naň vyčleniť 1,4 miliardy eur nad rámec 4,8 miliardy eur určených na budúce financovanie bezpečnosti.

Ďalšie kroky

Na to, aby prostriedky EÚ začali čo najskôr prinášať prvé výsledky, je nevyhnutné rýchle dosiahnutie dohody o všeobecnom dlhodobom rozpočte EÚ a jeho sektorových návrhoch.

Ak by došlo k podobným oneskoreniam ako na začiatku súčasného rozpočtového obdobia 2014 – 2020, 5 000 kontaktných pracovníkov vrátane učiteľov, pracovníkov s mládežou, pracovníkov polície a väzenskej správy by sa nemohlo deliť o svoje skúsenosti s predchádzaním radikalizácii, jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu by nemohla označiť vyše 40 000 prípadov násilného extrémistického obsahu online na internetových platformách a členské štáty by si nemohli vymieňať dôležité informácie v oblasti bezpečnosti, napríklad aj cez Schengenský informačný systém, ktorý bol v roku 2017 použitý 5 miliárd ráz.

Dosiahnutím dohody o budúcom dlhodobom rozpočte už v roku 2019 by sa zabezpečil hladký prechod zo súčasného dlhodobého rozpočtu (2014 – 2020) a zaistila by sa predvídateľnosť a kontinuita financovania pre dobro všetkých.

Kontext

Bezpečnosť je jednou z politických priorít už od samého začiatku funkčného obdobia Junckerovej Komisie – počnúc politickými usmerneniamipredsedu Junckera z júla 2014 až po najnovšiu správu o stave Únie z 13. septembra 2017.

Rozsah a naliehavosť utečeneckej krízy obdobia 2015 – 2016 však Európu zaskočili. EÚ využila všetku flexibilitu existujúceho rozpočtu s cieľom mobilizovať dodatočné finančné prostriedky, aby odvrátila humanitárnu krízu a umožnila spoločnú reakciu na túto bezprecedentnú výzvu i na nové bezpečnostné hrozby. Navyše k pôvodne prideleným prostriedkom na roky 2014 – 2020 vo výške 6,9 miliardy eur pre fondy AMIF a ISF (hranice a polícia) sa zmobilizovali dodatočné 3,9 miliardy eur, takže sa dosiahli prostriedky v celkovej výške 10,8 miliardy eur pre migráciu, riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť – a to ešte nezahŕňa veľký objem financovania na riešenie utečeneckej krízy získaného mimo EÚ.

Komisia na základe skúseností z minulosti teraz navrhuje financovanie celoplošne zdvojnásobiť – 10,4 miliardy eur na migráciu, 9,3 miliardy eur na riadenie hraníc, 2,5 miliardy eur na vnútornú bezpečnosť a 1,2 miliardy eur na bezpečnejšie vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v niektorých členských štátoch – spolu viac než 23 miliárd eur.

Podpora pre agentúry EÚ určená na oblasť bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie sa zvýši zo 4,2 miliardy eur na 14 miliárd eur.

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?