Aj Slovensko sa v piatok zaviazalo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1% HDP. Bez rozhodnutia a vedomia vlastného parlamentu

Osem krajín EÚ sa v piatok zaviazalo zvýšiť rozpočtové príspevky do ďalšieho blokového plánu pre dlhodobé výdavky – symbolické gesto, ktoré hovorí o tom, že všetci v postkomunistickej Európe získavajú viac peňazí z Bruselu, než posielajú. Informuje POLITICO.

Podľa a stretnutí v Bruseli s komisárom pre rozpočet Güntherom Oettingerom ministri z ôsmich krajín – Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovinska a Slovenska – uviedli, že sú ochotní zvýšiť hranicu rozpočtu EÚ na 1,1% hrubého domáceho produktu(HDP) z dlhodobého limitu 1 percenta.

Oettinger povedal, že stretnutie mu dáva dôveru, že sa dá dosiahnuť dohoda o dlhodobom rozpočte známa ako viacročný finančný rámec a poďakoval krajinám za ochotu platiť viac do kolektívnej pokladnice.

“Som veľmi vďačný za osem členských štátov, že sú ochotní prispieť trochu viac,” povedal.

Slovenský súhlas tak prišiel bez predošlého súhlasu slovenského parlamentu a možno aj samotnej slovenskej vlády. Prišiel zároveň bez predošlej schválenej vyjednávacej pozície Výborom NR SR  pre Európske záležitosti. A nakoniec tento súhlas je aj v rozpore so schváleným návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020, ktorý si sama Ficova vláda schválila.

O tom, že rozpočtu EÚ budú chýbať príjmové zdroje po odchode Veľkej Británie sa vie niekoľko mesiacov. Hovorí sa o výpadku 14 až 16 miliárd eur.

Hovorí sa však všade v Európe, nie na Slovensku. Akoby sa nás to vôbec netýkalo. Pretože pokiaľ ide o konštrukciu a naplnenie európskeho rozpočtu – Ficova vláde prijala pravidlo, že je to “ICH” (rozumej tam tých v Bruseli) rozpočet, avšak pokiaľ ide o príjem z európskeho rozpočtu je to “NÁŠ rozpočet” (rozumej smerácky rozpočet, ktorý z Eurofondov napĺňa kapsy ich oligarchov).

Ficova vláda vo svojom vlastnom dokumente zo 17. októbra 2017 tvrdí, že

“Ministerstvo financií SR vychádzalo pri výpočte predpokladanej výšky odvodov Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ na roky 2018 až 2020 zo záverov zasadnutia Poradného výboru pre vlastné zdroje z mája 2017, z viacročného finančného rámca EÚ na roky 2014 až 2020, ako aj zo strednodobej prognózy Európskej komisie pre vývoj platieb rozpočtu EÚ na obdobie do roku 2020. Odhad sumy odvodov SR do všeobecného rozpočtu EÚ na roky 2018 až 2020 je vypracovaný podľa platnej legislatívy pre vlastné zdroje EÚ.”

 

Ďalej sa v dokumente píše, že “vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú známe finančné dopady vystúpenia Veľkej Británie z EÚ na všeobecný rozpočet EÚ, je odhad sumy odvodov a príspevkov SR do všeobecného rozpočtu EÚ na roky 2018 až 2020 vypracovaný na základe predpokladu, že Veľká Británia bude aj po svojom vystúpení v roku 2019 naďalej prispievať do všeobecného rozpočtu EÚ.”

 

Časť o odvodoch do rozpočtu EÚ sa uzatvára v schválenom vládnom materiály tvrdením, že “odhad príspevkov SR do Európskeho rozvojového fondu (ERF) (European Development Fund (EDF)) je vypracovaný na základe aktuálnej legislatívy a informácie Európskej komisie o budúcich príspevkoch do ERF. ERF je nástrojom EÚ, ktorý slúži  na prísun rozvojovej pomoci z krajín EÚ do krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP) a zámorských krajín a území. Povinnosť SR prispievať do ERF vyplýva z členstva v EÚ. Proces programovania pomoci pre krajiny ACP a zámorské krajiny a územia riadi priamo Európska komisia (EK) a podlieha schváleniu 28 členských štátov EÚ. Základným dokumentom, z ktorého ERF vychádza, je Dohoda z Cotonou, ktorá upravuje spoluprácu EÚ (členských krajín a EK) a krajín ACP a zámorských krajín a území. ERF podporuje krajiny ACP a zámorské krajiny a územia prostredníctvom príspevkov na programy a projekty formou grantov, ako aj poskytovaním návratnej finančnej pomoci prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Príspevok je vykazovaný ako oficiálna rozvojová pomoc SR. Odhad na roky 2018-2020 zahŕňa prevažne implementáciu 11. programu ERF, na ktorom sa SR podieľa 0,37616 %. Časť príspevkov do ERF, ktorá je poukazovaná pre EIB, prislúcha 10. programu ERF, na ktorom sa SR podieľa 0,21 %.”

Ak člen Ficovej vlády už včera urobil svojim “ÁNO” o zvyšovaní príspevku Slovenska do rozpočtu EÚ celú prílohu schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 neplatnú a teda ani jeden prepočet po včerajšku nesedí, tak sa pýtam o čom je slovenská pozícia v európskych záležitostiach? Pretože po včerajšku je holým faktom, že ak neplatí časť návrhu rozpočtu verejnej správy, tak neplatí celý rozpočet a Ficova vláda ho môže pokojne hodiť do koša. A hovoriť, že nepoznáme premenné výstupu Veľkej Británie z EÚ, keď práve o nich v Európe prebieha už niekoľko mesiacov diskusia a stávajú sa postupne známe ich hodnoty, je len smeráckym priznaním, že príjem z eurofondov za každú cenu,  je viac ako vlastná slovenská tvár a názor v európskych záležitostiach.

Bez vedomia, záujmu a pozornosti, či nebodaj diskusií a súhlasu slovenského parlamentu.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies