Ak by tvorba pracovných miest robila krajinu skvelou, Severná Kórea by predstavovala úspech

Je lepšie, keď je nezamestnanosť nižšia ako vyššia. To samozrejme myslím nezamestnanosť nedobrovoľnú a pri súčasnej úrovni miezd. Inak je určite lepšie byť nezamestnaný, keď vám to tak vyhovuje a keď si to môžete dovoliť. A tiež je vždy lepšie byť zamestnaný tam, kde si človek za tú istú prácu a za rovnakých podmienok môže zarobiť viac.

Trikrát hurá pre KĽDR?

Keby platilo, že krajina je dobrá podľa toho, ako dokáže vytvárať pracovné miesta, potom by Severná Kórea bola ozajstná špica. Aj tak by sa dal medzi riadkami čítať nedávny článok o KĽDR v Economist. Chudáci Severokórejčania žijú v strachu, že ich pošlú do pracovného tábora, v akých je už dnes zatvorených medzi 80 až 120 tisícich spoluobčanov. Mladí muži musia stráviť niekoľko rokov vo vojenskej službe, ktorá znamená predovšetkým “ťažkú ​​prácu na stavbách”. Severokórejský štáť ale vo svojej šľachetnosti vytvára aj rad ďalších, o niečo bežnejších pracovných miest:

Severokórejčania musia tráviť šesť dní v týždni prác pre štát za smiešne mzdy. “Moja práca je len hlúpe plytvanie časom,” hovorí asi dvadsaťročná Severokórejka, ktorá pracuje pre jednu štátnu firmu. Keď padne otázka na výpoveď, povzdychne si, že to nie je tak jednoduché.

Šikovný a jednoduchý spôsob, ako štát môže ľahko vytvárať pracovné miesta, je tiež konzervácia hospodárenia náročného na pracovnú silu:

Poľnohospodárske technológie zostávajú primitívne. Zahraniční experti, ktorí krajinu navštívili, tvrdia, že sa v Severnej Kórei stále ešte používa poľnohospodárska technika z päťdesiatych rokov. Na samých hraniciach hlavného mesta Pchjongjangu poľnohospodári dodnes orajú pole s pomocou volov; ženy nosia domov palivové drevo vo viazaniciach na chrbte.

Fakt je, že práve také pracovné miesta pomáhajú vytvárať sankcie, ktoré obmedzujú obchod KĽDR so zvyškom sveta. Sú to ony, čo v trumpovskej logike robia Severnú Kóreu naozaj, ale naozaj “great”. Ovšem autoritársky štát by si s vytváraním chudoby celkom dobre poradil aj bez nich.

Epochou masívneho vytvárania pracovných miest bolo napríklad aj otroctvo. Žiadny otrok neskončil nezamestnaný! Keď už vám nejaký človek patrí, dáte mu logicky nejakú prácu. Stroj tiež nenecháte zaháľať, keď by ste tak prichádzali o peniaze, to už by bolo lepšie ho predať.

V Spojených štátoch je práca dobrovoľná

Situácia na trhu práce v dnešných Spojených štátoch sa od Severnej Kórey významne líši. Podľa poslednej (1. júna 2018) mesačnej správy o zamestnanosti, ktorú vydáva Úrad pre štatistiku práce (BLS), bolo v máji 155 miliónov Američanov dobrovoľne zamestnaných. Šesť miliónov potom bolo nedobrovoľne nezamestnaných (aspoň podľa oficiálnej definície, kedy človek nie je zamestnaný a súčasne aktívne zháňa po dobu posledných štyroch týždňov prácu). To ukazuje hodnotu nezamestnanosti na 3,8%. Väčšina z toho bola takzvaná frikčná nezamestnanosť (v prechodnej fáze medzi dvoma zamestnaniami), prípadne nezamestnanosť čoby dôsledok slabých schopností a rôznych obmedzení typu minimálnej mzdy. Medzi ľuďmi vo veku 25 rokov s aspoň bakalárskym vzdelaním je nezamestnanosť na dvoch percentách. Pre ilustráciu významu frikčnej nezamestnanosti si musíme uvedomiť ešte jednu vec: dáta BLS ukazujú, že každý mesiac zmení prácu v priemere nejakých päť miliónov Američanov.

Pomaly, ale predsa postupný pokles nezamestnanosti od poslednej veľkej krízy (pozri graf, v ktorom šedivý stĺpec vyznačuje obdobie krízy) je určite dobrá správa.

 

Pri súčasných hodnotách sa Amerika ocitá veľmi blízko plnej zamestnanosti. Táto idylka však má aj odvrátenú stranu. Ak sa vyrobí viac zbraní alebo práčok, produkcia masla alebo áut klesne. A to nás privádza k téme ekonomického protekcionizmu.

Každé nové tovary vyrobené náhradou za to, ktoré sa novo nedovezú, zamedzia vzniku pracovných miest vo výrobe niečoho ďalšieho, čo by sa inak mohlo vyrábať.

Pracovné miesta tým budú odklonené od výroby tovaru s vyššou pridanou hodnotou smerom k výroby s nižšou pridanou hodnotou. Stručne povedané bude sa mrhať zdrojmi na domácu výrobu niečoho, čo by bolo možné nakupovať zo zahraničia za podstatne nižšiu cenu. Cena zvýšenej domácej produkcie tohto tovaru bude nevyhnutne vyššia, než akú mu pripisujú spotrebitelia.

Všimnite si, že aj keď ekonomika nevykazuje plnú zamestnanosť, vzťahujú sa štrukturálne aj cyklické príčiny nezamestnanosti nejako k zmenám v konfigurácii výroby. V takom prípade zostáva pravdou jeden fakt: vyrábať viac niečoho znamená vyrábať menej niečoho iného, ​​prinajmenšom výhľadovo.

Bolo by veľmi prehnané tvrdiť, že táto stratégia nahradzovania importu domácou výrobou je rovnaká ako priemyselná stratégia KĽDR. Je ale inšpirovaná rovnako zmatlanou ekonómiou. V skutočnosti neurobíte krajine skvelú tým, že budete rozhodovať, čo budú jej občania vyrábať alebo čo si budú od koho kupovať – ​​inými slovami, neurobíte svoju krajinu “great” tým, že budete aktívne vytvárať pracovné miesta vo výrobe tovaru s nižšou pridanou hodnotou. Pracovné miesta sú prostriedkom spotreby. A verejná politika, ktorá uprednostňuje prostriedky na úkor cieľov, je škodlivá – v Amerike aj v Severnej Kórei.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies