Ako Európska únia expanduje svoju “mäkkú moc” prostredníctvom kontroly dátového súkromia, píše POLITICO

Zákon o ktorom píšu komentátori POLITICA  bol odsúhlasený v máji 2017 pod názvom General Data Protection Regulation (GDPR) a dáva občanom novú moc na to, aby mohli definovať, ako budú ich dáta zhromaždené použite a uložené. Európska únia vedľa toho požaduje po ostatných vládach, aby svoje zákony prispôsobili norme, inak riskujú, že budú odpojení od 500 miliónového trhu.

Podľa Christophera Kunera z Privacy Hub na univerzite Vrije v Bruseli je to “dobrý príklad, ako sa Európa snaží rozšíriť svoj vplyv na iné krajiny”.

Rad krajín nemá na výber, nemôže prestať obchodovať s Európskou úniu. Ak by neposlúchli je tu séria vysokých pokút až k 20 miliónom euro alebo 4% globálneho zisku.


Zákon umožní zákazníkom kedykoľvek stiahnuť svoje dáta z firiem, núti spoločnosti, aby do 3 dní informovali zákazníkov o tom, že niekto hackoval  ich dáta a necháva ľudí presunúť svoje dáta ku konkurentom.


Naplniť požiadavky európskych zákonodarcov budú ľahké pre krajiny ako Japonsko, kde sa veci venovali vyjednávania v rámci dohody o voľnom trhu EÚ-Japonsko a vznikla pre to nezávislá agentúra.

Problémy budú ale mať rozvíjajúce sa ekonomiky, kde budú vysoké výdavky na administratívu, ktorá má normu zaviesť do praxe či zapracovať do miestnych zákonov.


EÚ od polovice 90. rokov slúžila ako dátový policajt a zavádzala normy, ktoré sa v tejto oblasti stali rýchlo štandardom globálne.

Podľa eurokomisárky Věry Jourovej EÚ teraz v reakcii na vývoj zavádza novú sadu zákonov, pretože súkromie je pre ňu vysokou prioritou.

Väčšina mnohonárodných spoločností ako sú Google alebo General Electric musia nové štandardy dodržiavať, pretože majú existujúce aktivity v EÚ. Malé firmy aj tie, ktoré nepôsobia v EÚ, sa musí rozhodnúť o tom, či ich budú dodržiavať alebo riskovať sankcie, keď sa európski občania stanú ich zákazníkmi.

Vlády často nemajú na výber. Platí to predovšetkým tam, kde EÚ uzavrela dohody o voľnom obchode, kde sú klauzuly o tom, že partnerské krajiny sa prispôsobia štandardom súkromie.

Izrael a Nový Zéland majú napríklad ako jedni z mála krajín dohodu o tom, že ich dátové normy sú rovnaké ako tie európske. V iných krajinách, ako je Argentína, sa pripravuje legislatíva, ktorá bude merateľná s tou európskou.

Ide tak o skutočne exteritoriálny vplyv a je tu naozaj veľa krajín, ktoré nasledujú požiadavky EÚ.

Avšak nie všade to bude jednoduché.

V Južnej Afrike napríklad oznámili, že zavedenie európskej normy v krajine musí byť na takej úrovni, aby si ho mohli menší podnikatelia a firmy dovoliť. Inak povedané, Južná Afrika má síce zákony veľmi zhodné s EÚ, ale sú tu iné okolnosti. Pokiaľ ale krajina úpravy nerealizujú, EÚ pritiahne ekonomické skrutky.

Nezhody panujú aj medzi USA a EÚ.

Spojené štáty vidia svoje zákony o súkromí ako lepšie než tie európske. V roku 2015 však európsky súd rozhodol o ukončení 15 rokov starej dohody medzi EÚ a USA o dátovom transfere.

Sudcovia rozhodli, že USA nechráni plne občanov EÚ v rámci presunu dát cez Atlantický oceán.

Kanada naopak zastáva pozíciu vyčkávania v daný moment. Má čas do roku 2022 na základe dohody s EÚ, ale tamojší úradníci majú zatiaľ dosť obavy z toho, že by domáce pravidlá boli podriadená vzoru s EÚ. Lenže EÚ má na tieto situácie pripravený ekonomický nátlak.

Ako povedal Ch. Kuner z bruselskej univerzity, jedná sa tu o súčasť mäkkej moci EÚ. “V zmysle regulačného vplyvu, je Európa určite superveľmoc.”

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy