Ako umelá inteligencia a voľnejšie pracovné zákony vytvoria pracovné miesta

Veľa ľudí sa desí, toho, ako by umelá inteligencia mohla potenciálne ovplyvniť budúcu pracovný trh. Niektorí vedci – napríklad nobelista Joseph Stiglitz – sa domnieva, že umelá inteligencia bude prehlbovať nerovnosť a neblaho preslávená štatistika, že 47 percent pracovných miest padne za obeť automatizácii, je stále živá. Prezident Donald Trump sa k technopanike pridáva, najmä svojim odporom voči inovatívnym riešeniam Amazonu a nadmerným dôrazom na hrdzavý pás, kde robotníkov vytlačili z práce technológie a globalizácia. Pokiaľ ale chce naozaj ľuďom uľahčiť prístup k práci, bude musieť nové technológie skôr akceptovať ako im brániť a snažiť sa ich nástup oddialiť.

V ekonómii existuje jeden starý paradox: keď technológia vylepší efektívnosť využívania zdrojov, tohto zdroja sa spotrebuje viac a obrovsky narastie výroba. Tento postreh je zásadný pre environmentálnu ekonomiku (účinnejšia výroba energie zvyšuje dopyt po energii), čosi dôležitého ale vypovedá aj o trhu práce. Keď nová technológia zvýši produktivitu práce, firmy nebudú chcieť znižovať počty pracovníkov a vyrábať rovnako ako predtým, skôr budú chcieť najať ďalších ľudí a zvýšiť svoje zisky, píše Ryan Khurana na Competitive Enterprise Institute.

Ako dobrá názorná ilustrácia by mohol slúžiť príklad vplyvu bankomatov na prácu ľudí na bankových priehradkách. Než sa rozšírili bankomaty, hlavnou náplňou človeka na prepážke bola práca pokladníka: počítanie hotovosti a zapisovanie do bankových výkazov. Bankomaty toto robia automaticky, takže by jeden čakal, že banky už nebudú ľudí na prepážkach potrebovať, že? Zájdite si ale do ktorejkoľvek banky: uvidíte, že na prepážkach sú stále ľudia. V skutočnosti na prepážkach pracuje viac ľudí ako pred nástupom bankomatov.

Dostupné bankomaty zautomatizovali časovo náročné zúčtovanie peňazí, znížili nároky na priestor na bankových priehradkách, ušetrili bankám peniaze. Naviac sa dajú postaviť kamkoľvek. Výsledok: na pobočku banky potrebujete menej miesta, môžete ich otvoriť viac na nových miestach. Tieto pobočky však budú potrebovať ľudí na prepážkach. A zatiaľ čo skôr sa títo ľudia mohli len zlomok času zaoberať zákazníkom,  ich požiadavkam a uspokojovať ich potreby, dnes je práve to ich hlavná úloha. Dopyt po ľuďoch na pozíciu bankového úradníka vzrástla, nemusia už to ani byť brilantní počtári, na dôležitosti ale nabrala starostlivosť o zákazníka.

Vplyv nových technológií na pracovný trh je vždy taký: nakopnú produktivitu a zvýši počet pracovných miest. Problém nie je v tom, že technológia ničí pracovné miesta, ale v tom, ako sa darí signalizovať dopyt po tých nových. Od roku 1980 bol najväčší dopyt po ľuďoch, ktorí by obsadili miesta, na ktorých je potrebné mať sociálne zručnosti, ktoré si počítače nie sú schopné osvojiť. Lenže dôraz na to, že by si mladí ľudia mali tieto zručnosti osvojiť, sa kládol len minimálne, rovnako ako rekvalifikačné programy, ktoré by ich mali v centre pozornosti. Je tu totiž celá paleta zákonných a regulačných bariér, ktoré prechod na zákaznícky orientovanú prácu umelo komplikujú.

Zoberme si ošetrovateľstvo, odbor, ktorý má kvôli starnutiu obyvateľstva skoro najväčší dopyt po pracovníkoch. Predpovedá sa, že za štyri roky bude v odbore milión dvestotisíc neobsadených pozícií pre akreditované sestry. Ale stále sa narieka, že nie je práca. Iste, ošetrovateľstvo je náročná práca a nie každý sa na ňu hodí. Každá práca si ale žiada, aby sa ju človek najskôr naučil. Ten, kto hľadá prácu, by nepochybne do takého učenia rád investoval – keby sa mu to nákladovo vyplatilo.

Lenže keď si vezmete dĺžku certifikačného procesu, mediánový zárobok ošetrovateľa ľudí jednoducho nemotivuje k tomu, aby v práci v odbore videli svoju pracovnú budúcnosť, pokiaľ ju teda nechápu ako svoje poslanie. Keby sa uvoľnili požiadavky na prácu ošetrovateľa a pootvoril pracovný trh, bol by to veľký krok smerom k tomu, aby do odboru zamierilo viac ľudí.

Umelá inteligencia nie je schopná osvojiť si empatiu, emočné a komunikatívne zručnosti. O to väčší bude dopyt po ľuďoch, ktorí ich ovládajú. Cena iných zručností môže padať s rastom produktivity, za ktorým budú nové technológie. Zároveň do týchto oblastí, ktoré umelá inteligencia nedokáže sama priamo vylepšiť, bude môcť ísť viac peňazí.

Debata o umelej inteligencii veľmi často zabúda limity súčasných technológií, ktoré zrejme v dohľadnej budúcnosti nevymiznú. Dnešná umelá inteligencia nedokáže myslieť a nedokáže spracovať všeobecné problémy, skvelá je pri vykonávaní dobre definovaných priamočiarych úloh. Znamená to, že nie sú v ohrození všeobecne všetky pracovné miesta. Väčšina zamestnaní pozostáva z komplexných kombinácií rôznorodých úloh, len skrátka určité zručnosti nebudú toľko žiadané. Do tejto myšlienkovej pasce ale nepadajú len laici, chytajú sa do nej aj experti.

Tak napríklad Geoffrey Hinton, “krstný otec” deep learningu, oblasti strojového učenia, ktorá je základňou všetkých súčasných pokrokov umelej inteligencie, povedal, že povolanie rádiológa bude čoskoro pasé, pretože umelá inteligencia dokáže odhaľovať nádory presnejšie. To však úplne ignoruje ďalšie aspekty práce rádiológa od zodpovednosti, ktorá plynie z dôverného vzťahu medzi lekárom a pacientom cez úsudok, či to, ktoré riziko stojí za operovanie, až po efektívne oznámenie a vysvetlenie nálezu pacientovi. Rádiológovia nekončia, len sa budú musieť viac zamerať na iné aspekty svojej práce ako doteraz a budú musieť zvládnuť prácu s umelou inteligenciou.

Umelá inteligencia teda prácu ani toľko neautomatizuje, ale rozširuje. Človek plus stroj sú – aspoň tak ďaleko, ako dokážeme dohliadnuť – efektívnejšie ako buď človek, alebo stroj. Nemali by sme sa znepokojovať tým, že umelá inteligencia berie ľuďom prácu, ale skôr tým, ako to, že ľudia robia prácu, ktorú by mali robiť stroje. Pokiaľ nám ide o prosperitu, musíme využiť výhody, ktorú nám ponúka spomínaný rast produktivity, a využiť to k uvoľneniu zdrojov. Zamerať by sme sa mali nie na to, ako sa brániť automatizácii, alebo na to, ako prerozdeľovať, až všetci budú kvôli technológiám nezamestnaní, ale skôr na to, ako čo najlepšie zapriahnuť možnosti technológií, aby čo najviac ľudí mohlo využiť dynamický trh práce k zlepšeniu svojho života.

Vláda Donalda Trumpa by mala prepísať správy Obamovej vlády o umelej inteligencii a zamerať sa pritom na to, akú úlohu federálna vláda hrá vo vytváraní prekážok v zamestnávaní ľudí. Zároveň by mala zabezpečiť, aby budúci tvorcovia nových technológií a hlavné priemyselné sektory aj sektor služieb mohli zamestnanosť zvyšovať. S technologickým pokrokom skutočne prichádzajú riziká pre pracovný trh, lenže skôr než technológie ako také, sú ich príčinou regulácie, ktoré pracovnému trhu bránia, aby sa jej prispôsoboval.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies