Na Slovensku vznikla odbočka Ústavného súdu Slovenskej republiky. Je ňou Blažovej senát Krajského súdu Bratislava. Nevedno, či len pre tento prípad ako ochrany našich (čurillovských) chlapcov, alebo ako barlička pre prípad budúcej potreby aj v iných veciach.
Na právne znalú verejnosť priam šokujúco zapôsobili údaje uvádzané vo zverejnenom uznesení Krajského súdu Bratislava vydanom s odstupom času pod spisovou značkou 2Tpo 64/2021.
V senáte, v ktorom okrem predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej boli aj sudkyne JUDr. Danica Veselovská a JUDr. Mária Šimková. Tieto rozhodovali o podaných sťažnostiach. Sťažnosti boli podané proti uzneseniu o vzatí do väzby, ktoré vydal Okresný súd Bratislava III. vo veci vedenej pod zn. Tp 46/2021. Týka sa to vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol.v súvislosti s ich trestným stíhaním za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Senát sa rozhodol všetkých obvinených prepustiť z väzby.
Pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia sudkyne priamo konštatujú, že v spise je ako jeden z dôkazov výpoveď vo veci spoluobvineného policajta NAKA, ktorý sa priamo podieľal na páchaní skutku, čím takto usvedčoval aj ostatných spoluobvinených. Medzi ďalšie dôkazy patria najmä zvukové záznamy. Tieto boli postupne vyhotovované v zmysle zákona, po tom ako na odpočúvanie bol súdom vydaný súhlas. Z týchto odposluchov pre prvostupňový súd vyplynul jednoznačný záver, že zo strany stíhaných vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol. došlo k priamej nezákonnej manipulácii v tejto trestnej veci.
Išlo o takú manipuláciu so skutkom, aby bola účelovo zabezpečené, že vec bude mať pod palcom vopred uzrozumený špeciálny prokurátor. Ďalej sa účelovo vymyslel dej tak, aby došlo k možnosti vzniesť obvinenie vyšetrovateľom z inšpekčnej služby. Cieľom tohto kroku NAKA bola snaha dosiahnuť, aby boli uvedení vyšetrovatelia po takto vymyslenom skutkuzdiskreditovaní a takto aby mali zamedzenú možnosť vyvolať trestné konanie a začať stíhať Čurillu a spol. za zadokumentovanú manipuláciu s dôkazmi v iných konkrétnych trestných veciach. O čom sú priame dôkazy o ktorých hovoril šéf SIS priamo poslancom.
Inak ako nebotyčná nehoráznosť sa nedá označiť zasahovanie do právomoci generálneho prokurátora svojvoľnými výrokmi Blažovej senátu uvádzanými v prijatom uznesení.
Tieto účelové, z kontextu súvislostí povytŕhané úvahy, nemajúce nielen racio, ale ani zmysel, sú zjavne vyprodukované na želanie niekoho alebo v snahe sa zavďačiť. Iný dôvod sa nezjavuje.
Tento senát sa podujal na to, že nahradí senát Ústavného súdu, tak aby verejnosti oznámil, že tu máme prokurátorov, vrátane generálnej prokuratúry, (nie však zo špeciálnej), ktorí si dovoľujú neplniť nastúpený trend novej doby. Dovoľujú si zatvárať „odvážnych“ vyšetrovateľov z NAKA, ktorí si v súlade s politickými zmatovičovanými notami o boji proti mafii a nastolení spravodlivosti prispôsobovali dôkazy tak, aby na ich základe bolo možné zdôvodniť bratie nepohodlných osôb do väzby.
Slovensko sa dnes z minúty na minútu zmenilo na policajný štát
Tu vôbec nevadí, že sa nedostávajú ďalej a že aj tie veci, ktoré zatiaľ prešli súdom nie sú právoplatné a že nimi pretláčaná „spravodlivosť“ sa derie na božie svetlo len pochybnými rozhodnutiami cez istých sudcov zo špeciálu. Za takých povolaných sa zatiaľ prepracovali sudcovia typuHrubala, Záleská a spol.
V skutočnosti je tu však pravda iná. Tento senát si v duchu nadutosti súčasnej vládnej garnitúry prisvojil aj taký výkladový priestor, ktorú mu zákon v rámci riešenia zákonného návrhu na väzbu trestné stíhaných kriminálnikov neumožňuje. Tento priestor právnej analýzy pri rozhodovaní o väzbe mu jednoducho nepatrí a v rámci deľby zákonom zverenej právomoci ide o účelové vybočenie. Alebo to bola snaha o zviditeľnenie sa v časopriestore tých atakov na generálneho prokurátora JUDr. Žilinku, ktoré tak veľhlasne presadzuje istý žlčou taxovanýLojzko , ktorého už oči a ich podliatosť prezrádzajú zač je loket.
Z dôvodu priestoru nie je možné detailne komentovať rozsiahle uznesenie spomínaného Blažovej senátu, avšak niektoré prémiové úvahy stoja za bližší koment. Aj bez odozvy v podobe možného tvrdenia mediálnych znalcov typu Vagoviča že ide o zasahovania do nezávislosti súdu. Aj nezávislý súd má totiž vymedzené kompetencie a rozsah pôsobnosti a ich prekročenie nesmie v civilizovanej spoločnosti brániť tomu aby sa také nehoráznosti nemohli verejne pranierovať a predkladať na posúdenie verejnosti.
Nech to vnímame z ktorejkoľvek strany zisťujeme, že Blažovej senát porušil svojim postupom zákon.
Tento bez zákonného podkladu hodnotí dôkaznú situáciu a preukaznosť jednotlivých skutkov v rámci trestného konania voči obvineným Čurilla a spol.
V jednom zo skutkov sa popisuje komunikáciu obvinených vyšetrovateľov NAKA Čurillu, Ďurku,Sabotu a Mašinav súvislosti s nimi vymysleným slovným pomenovaním neexistujúceho konania o prijímaní úplatku policajtmi z inšpekcie. Toto vykonštruované tvrdenie vydali v písomnej podobe ako uznesenie o začatí trestného stíhania pod spisovou značkou PPZ-205/NKA-BA I.-2021 s dátumom 16.7.2021. Toto nezákonné uznesenie bolo zrušené postupom generálneho prokurátora vydaného uznesením zo dňa 24.8.2021 pod číslom: IV/3 Pz 74/21/1000-3. Niet jasnejšieho dôvodu na plnenie svojich zákonných povinností generálneho prokurátora ako sa to ustálilo aj v tejto veci. Naopak, pokiaľ by nekonal porušil by tým zákon a musel by niesť zodpovednosť.
Senát sa pozastavuje nad tým, že uvádzaný skutok sa odvíja od označeného uznesenia generálneho prokurátora. Za problém si sám senát účelovo vytvoril skutočnosť, že prokurátor konštatoval v zrušujúcom uznesení, že došlo k porušeniu zákona bez toho, aby bolo v prospech alebo neprospech obvineného.
A tu sa senát súčasne pasuje aj do role senátu Ústavného súdu, keďže si osobuje právo „ preskúmať zákonnosť uznesenia GP SR“.
A hneď aj zisťuje „ bezprecedentné prekročenie právomoci generálnym prokurátorom SR s tým, že jeho postup ( zrušenie vymysleného uznesenia o prijímaní úplatku policajtami z inšpekcie) nemá oporu v zákone. Lebo postupom podľa ustanovenia § 363 je generálnemu prokurátorovi „dovolené“ zrušiť len ak bol právoplatným rozhodnutím v prípravnom konaní porušený zákon v prospech alebo neprospech obvineného.
Každý má možnosť si pozrieť znenie § 363 Trestného poriadku. A každý, kto vie čítať zistí, že toto ustanovenie znie: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní , ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon“.
Nevedno, či je to čo napísali do svojho uznesenia sudkyne Blažovej senátu účelová drzosť, alebo sa spoliehali, že ich tvrdenie nebude skonfrontované s realitou.
Pokiaľ teda generálny prokurátor mal aj z dôkazov zakotvených v iných skutkoch, napríklad z odposluchov dostatočne dôvodný záver, nastúpila jeho povinnosť konať, keďže bolo nesporné že v konaní ktoré uzneseniu vydaného Čurillom a spol. s dátumom 16.7.2021 bol porušený zákon.
V ustanovení § 2 Trestného poriadku sú zakotvené základné zásady trestného konania.
Podľa odseku 10/ zákon ukladá vyšetrovateľovi a prokurátorovi postupovať v trestnom konaní tak, aby bol zistený skutkový stav veci a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Musia obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti.
Zákon ďalej výslovne umožňuje trestné stíhanie pred súdom len za podmienky, že prokurátor podal obžalobu.
Zvlášť dôležito je zákonom v § 2 ods. 19 zdôraznená skutočnosť, že aj na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pred ním v konaní vykonané.
Z uznesenia vydaného senátom JUDr.Blažovej jednoznačne vyplýva, že na neverejnom pojednávaní neboli vykonávané pred senátom žiadne dôkazy, išlo len o zhodnotenie dôkazov prečítaním. Tých dôkazov, ktoré stihli vyšetrovatelia počas prvej fázy trestného konania zabezpečiť a ktoré boli založené v spisovom materiály v rámci konania o podanej sťažnosti.
Senát obchádzajúc zákon a svoje právomoci v konaní o sťažnosti proti väzbe svojim postupom takto vstúpil do kompetencií vyšetrovateľa a prokurátora.
Takto je zrejmé, že sudkyne uvedeného senátu sa účelovo dopustili nielen nedovoleného ohýbania zákona, ale formou neakceptovateľného precedensu nahrali na spolitizovanie kauzy a vytvoreniu kasty „našich chlapcov“. Ako to naznačil nový šéfpolicajt , títo sú priam žhaví do práce. Nevedno či tým myslel na tú prácu, pre ktorú sú trestné stíhaný za zneužívanie zverených právomocí a pre ohýbanie zákona a spravodlivosti.
Naviac, zásahom označeného senátu, najmä svojvoľným tvrdením bez zákonného oprávnenia o tom, že trestné konanie vedené proti Čurillovi a spol. je nedôvodné došlo k umožneniu vstupu politikov do trestného konania.
Nebolo to samoúčelné, jedná sa zjavne o cielenú formu na zneužívanie situácie v konaniach s politickým podtextom.
Politici, vrátane prezidentky Čaputovej senátom pootvorené dvere využili na ďalšie útoky a spochybňovanie fungovania zákonných aktivít príslušných orgánov, najmä generálneho prokurátora, ktorý podľa Ústavy SR musí bdieť nad dodržiavaním zákona všetkými inštitúciami vrátane vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol.
To je dôvod prečo my, ktorí to myslíme s ťažko skúšaným Slovenskom vážne musíme Maroša Žilinku všemožne podporovať.