Polygamia: Európska skrytá štatistika

Švédska Strana stredu, jedna zo štyroch strán stredo-pravicovej vládnej koalície, pred niekoľkými rokmi navrhla legalizáciu polygamie. Nápad spôsobil pobúrenie a strana návrh stiahla. Mládežnícke krídlo strany sa však odmietlo vzdať: “Myslíme si, že je dôležité, aby sa jednotlivec mohol rozhodnúť, koľko ľudí si – ona alebo on – chce vziať,” povedala Hanna Wagenius, vedúca mládežníkov Strany stredu a predpovedala, že počas desiatich rokov sa polygamia stane legálna, pretože jej generácia vstúpi do parlamentu a postará sa o to.

Švédsko nie je jediná škandinávska krajina, v ktorej “idealistická” mládež obhajovala polygamiu. V roku 2012 navrhla mládežnícka divízia- dánska Radikálna ľavica (Radikale Venstre), ktorá je súčasťou vládnej koalície v Dánsku, aby polygamia bola v Dánsku legalizovaná. Tento krok prišiel štyri roky po tom, čo Iračan, ktorý v Iraku pracoval pre dánsku armádu ako prekladateľ, utiekol do Dánska aj so svojimi dvoma manželkami a požiadal v Dánsku o azyl. Nakoniec sa vrátil späť do Iraku, pretože dánske právo nepozná polygamiu, a on sa so svojou druhou ženu odmietol rozviesť. “Je neprijateľné, že sme v Dánsku tak prízemní a nepomôžeme mužovi, ktorý pomohol nám. Chceme s tým niečo urobiť,” povedala Ditte Søndergaard, vedúca mládežníckej sekcie Radikálna ľavica. Návrh však nenašiel podporu u žiadnej ďalšej politickej strany.

Akokoľvek bezvýznamne tieto návrhy môžu znieť, ukazujú na zmeny, ku ktorým na Západe dochádza, a to v základných etických otázkach rodovej rovnosti a v ochote prijímať islamské právo šaría. Sú tiež dôkazom úmyselne trvalej slepoty voči škodlivým následkom polygamie, a to nielen z hľadiska finančných nákladov štátu, ale aj z pohľadu moslimských žien a detí, ktorých práva majú títo mladí politici podporovať.

V médiách sa o moslimskej polygamii diskutuje len zriedka. Preto sa jej prax rozširuje po celom európskom kontinente – okrem iného aj do Švédska, Dánska, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska a Holandska a naďalej je pred zrakmi verejnosti väčšinou skrytá. Pretože polygamia je na celom kontinente nezákonná a oficiálne neexistuje, tak neexistujú ani žiadne oficiálne štatistiky polygamných sobášov nikde v Európe.

Niekoľko krajín, ako napríklad Spojené kráľovstvo, Holandsko, Švédsko a Francúzsko, však uznáva moslimské polygamné manželstvo, ak bolo uzavreté za určitých okolností v zahraničí, napríklad ak je polygamia legálna v krajine, kde bolo manželstvo uzavreté. Odhaduje sa, že v Británii existuje až 20 000 polygamných moslimských manželstiev. Vo Francúzsku, kde polygamia bola legálna až do roku 1993, bol minimálny odhad už v roku 2006 približne 20 000 polygamných manželstiev. V Nemecku roku 2012  len v Berlíne bolo 30% všetkých arabských mužov ženatých s viac ako jednou ženou.

V apríli bolo zverejnené, že Švédsko uznalo “stovky” polygamných sobášov uzavretých v zahraničí a švédsky profesor Göran Lind vyhlásil, že pokiaľ ide o polygamiu vo Švédsku, tak je čas “si dupnúť”. Profesor Lind zdôraznil, že polygamia nie je zlučiteľná so švédskym právom, najmä so zásadami rovnakého zaobchádzania s manželmi, rovnosti všetkých ľudí a zákazu diskriminácie na základe pohlavia, ako je kodifikované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv. V dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,v článku 16, je uvedené:

Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, prijmú všetky vhodné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa manželstva a rodinných vzťahov, a najmä zabezpečia na základe rovnosti mužov a žien:

(A) rovnaké právo uzavrieť manželstvo;

(B) Rovnaké právo slobodne voliť manžela a uzavrieť manželstvo len s ich slobodným a úplným súhlasom.

Vzhľadom k tomu, koľko času vedúci európski politici venujú uisťovaniu svojich voličov o svojej oddanosti k ľudským právam, je trochu zvláštne ich tiché prijatie tohto výrazného porušovania práv žien.

Veľké množstvo polygamných manželstvo však svedčí o tom, že tieto manželstvá sú uzatvárané tajne aj v Európe počas islamských svadobných obradov vedených imámov. Vo väčšine európskych krajín imámovia nemajú povinnosť hlásiť tieto sobáše úradom. Napriek pravdepodobnej informovanosti úradov preto môže táto nelegálna prax v zásade fungovať bez problémov. Vzhľadom k tomu, že islamské manželstvo v Európe podľa zákona neexistuje, je žena vstupujúce do tohto zväzku právne bezbranná a bez prostriedkov, a nemá možnosť vymaniť sa z manželstva inak ako prostredníctvom miestneho imáma alebo súdu šaría. Aj keď ženy teoreticky môžu ísť na políciu alebo podať trestné oznámenie, tak podstupujú riziko, že budú zbité alebo rozvedené. Ženské azylové domy sú “plné moslimských žien”, čo potvrdzuje aj Ayaan Hirsi Ali, ktorá v nich pracovala.

 

V dôsledku migračnej krízy sa stanú polygamné moslimské manželstvá ešte závažnejším problémom.

V dnešnom Dánsku plní titulné strany novín Sýrčan Daha Al Hasan. Má dvadsať detí s tromi manželkami. Pred dvoma rokmi utiekol sám zo Sýrie do Dánska a svoje manželky a deti opustil. Podľa dánskych pravidiel zjednotenia rodiny za ním prišla do Dánska jedna z jeho manželiek a osem detí. Al Hasan tu však chce mať všetky svoje deti a všetky svoje manželky. Získal povolenie, aby sa k nemu pripojilo deväť ďalších detí. Vzhľadom na to, že Dánsko nepovoľuje polygamiu, tak dve zostávajúce ženy podľa rovnakých pravidiel povolenie nezískali. Právnici sa však domnievajú, že akonáhle deti budú v Dánsku, tak zostávajúce manželky dostanú povolenie pripojiť sa k svojim deťom.

Prípad spôsobil v Dánsku pobúrenie, a to nielen kvôli mimoriadnej veľkosti rodiny a nákladom dánskeho štátu na prídavky na deti, ale tiež pretože Al Hassan tvrdí, že je príliš chorý na to, aby mohol pracovať, alebo sa dokonca učiť dánčinu. “Nemám len duševné problémy, ale aj fyzické problémy,” hovorí a vysvetľuje: “Bolí ma chrbát a nohy.” Pripustil, že jeho “duševná choroba” spočíva v tom, že mu chýbajú deti, ktoré dobrovoľne zanechal v Sýrii. To znamená, že on a jeho rodina žijú výhradne z peňazí dánskych daňových poplatníkov.

V našom prípade je však pozoruhodné to, o čom sa nehovorí: že Al Hasan je polygamista. Aj keď je prirodzené, že politici a občania sa cítia ukrivdení a poškodení finančnými nákladmi dánskeho štátu, mali by byť rovnako znepokojení praxou polygamie. Ani jedna dánska feministka sa však o tomto doteraz nezmienila.

V televíznom dokumente “Šaría v Dánsku” niekoľko imámov natočených skrytou kamerou odpovedalo kladne a bez najmenšieho váhania na otázku, či má manžel dovolené vziať si ďalšiu manželku aj keď si to jeho prvá manželka nepraje. Pre nich je to v skutočnosti úplne prirodzené aj keď žijú v krajine, kde je bigamia a polygamia zakázaná.

Tina Magaard v roku 2009 vypracovala pre dánske Ministerstvo sociálnych vecí výbornú štúdiu o moslimských ženách v Dánsku, kde zdokumentovala polygamii medzi dánskymi moslimami. Jedna turecká žena povedala:

    “Stále väčší počet žien sa vydá za už ženatého muža. Sú zosobášení imámom, pretože potom sa ich status stáva prijateľnejším. Podľa všetkého nemajú inú možnosť. Ak by po rozvode žili samy, tak by boli ostrakizované. Mnohé ženy dávajú prednosť životu, v ktorom získajú identitu – potom niekam patria a sú prijímané. Je smutné, že takáto prax v Dánsku existuje. Myslím, že ak by sme ich mohli spočítať, čo je veľmi ťažké, tak by sme zistili, že je ich oveľa viac, než myslíme. “

Ďalšia žena, moslimská konvertitka, povedala:

    “Polygamia je niečo, čo som videla naozaj často. Bolo obdobie, kedy bola polygamia v móde. Myslím, že to bolo pred piatimi či šiestimi rokmi, bolo to bláznivé, myslím, že sa to týkalo takmer každého druhého páru, ktorý som poznala. po čase toho ale muž ľutoval, alebo sa s prvou ženou rozviedol. Presne išlo o dvanásť mužov z môjho okruhu kamarátov, kde manžel získal ešte jednu ženu. “

V nemeckom dokumente z roku 2013 novinári zistili, že moslimskí muži využívajú polygamiu tiež ako prostriedok na spáchanie podvodu a získania ďalších sociálnych dávok. Taktika spočíva v tom, že ženy na Úrade práce vyhlási, že sú slobodné matky, ktoré nepoznajú otca svojich detí. Táto prax funguje, pretože Nemecko, rovnako ako ostatné európske krajiny, nemá možnosť zistiť existenciu islamského manželstva, najmä preto, že nemecké právo nenariaďuje ženám, aby informovali úrady o svojom rodinnom stave.

Vo filme sa novinári spýtali tlačovej hovorkyne Spolkového úradu práce – nadriadeného úradu miestnym úradom práce, ktoré sú zodpovedné za vyplácanie sociálnych dávok – či Spolkový úrad práce vie o mnohých prípadoch podvodov. Tlačová hovorkyňa uviedla, že Spolkový úrad práce si je skutočne vedomý problému polygamie a následných podvodov, a dokonca vymenovala miesta, kde k podvodom dochádza najviac: veľké mestá západného Nemecka, ako sú Berlín, Kolín a Frankfurt nad Mohanom. Novinár sa potom spýtal, prečo sa to nerieši. Tlačová hovorkyňa povedala: “Myslím si, že tieto kultúrne rozdiely sú veľmi citlivé, my sme veľmi tolerantná krajina.” Na otázku, či nie je Spolkový úrad práce až príliš tolerantný, odpovedala hovorkyňa, že je sama zvedavá, ako to všetko skončí.

Tlačová hovorkyňa potom povedala, že by bolo veľmi užitočné a žiaduce vytvoriť centrálny register islamských manželstiev, pretože by to umožnilo prešetrovať podozrenie z podvodu. Ale to je už vec politikov.

“Ako to všetko skončí?” Nie moc dobre

Súvisiace články

GATESTONE INSTITUTE: Vzostup a pád Emmanuela Macrona alebo ako sú ilúzie preč

Guy Millière

Voľby v Turecku: Štokholmský syndróm vo svojej najhoršej podobe

Burak Bekdil

Nemecká migračná politika: Prečo mal Trump pravdu

Vijeta Uniyal
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy