Boj proti dezinformáciám na internete: expertná skupina sa zasadzuje za väčšiu transparentnosť online platforiem

Expertná skupina na vysokej úrovni zaoberajúca sa falošnými správami a dezinformáciami šírenými na internete dnes komisárke pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariyi Gabrielovej odovzdala správu, v ktorej navrhuje definíciu tohto javu a ponúka sériu odporúčaní.

Nezávislí experti sa zasadzujú za prijatie kódexu zásad, ku ktorému by sa online platformy a sociálne siete mali zaviazať. Správa dopĺňa prvotné poznatky z verejnej konzultácie a prieskumu Eurobarometra, ktoré boli taktiež dnes uverejnené. Tieto príspevky sa použijú pri príprave oznámenia o boji proti dezinformáciám na internete, ktoré Komisia uverejní na jar.

Komisárka Gabrielová v tejto súvislosti uviedla: „Ďakujem expertnej skupine na vysokej úrovni a profesorke Madeleine de Cock Buningovej za vynikajúce riadenie skupiny, ktorá musela dodržať veľmi krátke lehoty. Na základe získaných názorov a rozsiahlej kolektívnej expertízy máme teraz k dispozícii široké spektrum materiálov, vďaka ktorým navrhneme niekoľko konkrétnych možností na lepšie riešenie rizík, ktoré prinášajú dezinformácie šírené na internete.“

Profesorka Madeleine de Cock Buningová, predsedníčka expertnej skupiny na vysokej úrovni, dodala: „Mám veľkú radosť z našich výsledkov, najmä zo záväzku všetkých zúčastnených strán vrátane online platforiem ku krokom, ktoré Komisii odporúčame prijať. V otázke šírenia dezinformácií je to veľký skok vpred: s podporou mnohostrannej koalície sme vytvorili pevný východiskový bod pre kódex postupov.“

Expertná skupina na vysokej úrovni vymedzila problém

Vo svojej správe sa expertná skupina na vysokej úrovni zameriava osobitne na problémy súvisiace skôr s dezinformáciami na internete než s falošnými správami. Experti sa úmyselne vyhli slovnému spojeniu „falošné správy“ s odôvodnením, že nepostačuje na zachytenie zložitosti problémov týkajúcich sa dezinformácií, medzi ktoré patrí aj obsah, ktorý je zmesou faktov a vymyslených informácií.

V správe sa dezinformácie vymedzujú ako falošné, nepresné alebo zavádzajúce informácie vytvorené, prezentované a propagované s cieľom priniesť zisk alebo úmyselne spôsobiť verejnú ujmu. Môžu ohroziť demokratické procesy a hodnoty a môžu sa konkrétne zamerať na celú škálu odvetví, ako napríklad zdravotníctvo, veda, vzdelávanie a financie. V správe sa zdôrazňuje potreba zapojiť všetky relevantné strany do akéhokoľvek možného opatrenia, pričom sa odporúča predovšetkým samoregulačný prístup.

Skupina odporúča podporovať mediálnu gramotnosť na boj proti dezinformáciám, vytvoriť nástroje, ktoré používateľom a novinárom pomôžu v boji proti dezinformáciám, zachovať rozmanitosť a udržateľnosť európskych informačných médií a pokračovať vo výskume dosahu dezinformácií v Európe.

Zasadzuje sa aj za prijatie kódexu zásad, ku ktorému by sa online platformy a sociálne siete mali zaviazať. V správe sa uvádza desať kľúčových zásad a podľa jednej z nich by online platformy mali napríklad zaručiť transparentnosť vysvetlením fungovania algoritmov výberu správ. Platformy by v spolupráci s európskymi spravodajskými organizáciami mali prijať účinné opatrenia na lepšie zviditeľnenie dôveryhodného a spoľahlivého spravodajstva a uľahčenie prístupu používateľov k takýmto informáciám.

Tieto opatrenia sú obzvlášť dôležité v predvolebných obdobiach. Skupina napokon odporúča zriadenie viacstrannej koalície s cieľom zabezpečiť realizáciu, monitorovanie a pravidelné preskúmanie dohodnutých opatrení.

Prieskum zdôrazňuje úlohu kvalitných médií

Komisia v rámci verejnej konzultácie, ktorá sa začala v novembri 2017, dostala takmer 3 000 odpovedí. Ovplyvňovanie volieb a migračné politiky sú dve hlavné kategórie, na ktoré sa zameriava úmyselné dezinformovanie a v ktorých podľa väčšiny respondentov mohli falošné správy spôsobiť spoločenskú ujmu.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra (opýtaných bolo približne 26 000 občanov) si ľudia v celej EÚ uvedomujú množstvo falošných správ, pričom 83 % respondentov uviedlo, že tento jav predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. V prieskume sa zdôrazňuje aj význam kvality médií: respondenti považujú tradičné médiá za najdôveryhodnejší zdroj informácií (rozhlas 70 %, televízia 66 %, tlač 63 %). Internetové zdroje spravodajstva s mierou dôvery 26 % a webové lokality videohostingu s mierou dôvery 27 % sú najmenej dôveryhodnými zdrojmi informácií.

Tieto výsledky sa potvrdili v rámci verejnej konzultácie, pričom najmenšiu dôveru majú sociálne médiá, agregátory správ na internete a online blogy a webové stránky, a väčšiu dôveru majú tradičné noviny a časopisy, špecializované webové stránky a online publikácie, spravodajské agentúry a verejné agentúry (celkovo viac než 70 %).

Podľa verejnej konzultácie vládne celkové presvedčenie, že šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych médií je jednoduché, pretože falošné správy pôsobia na emócie čitateľov (88 %), ich šírením sa usmerňuje verejná diskusia (84 %) a ich cieľom je vytvárať zisky (65 %). Polovica respondentov sa domnieva, že overovanie faktov po uverejnení dezinformácií nie je riešením, pretože sa nedostane k ľuďom, ktorí čítali pôvodnú informáciu.

Kontext

poverovacom liste komisárke pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariyi Gabrielovej predseda Komisie Juncker komisárku požiadal, aby preskúmala výzvy, ktoré vytvárajú online platformy pre naše demokracie, pokiaľ ide o šírenie falošných informácií, a iniciovala diskusiu o tom, čo by bolo treba podniknúť na úrovni EÚ na ochranu našich občanov.

Expertná skupina na vysokej úrovni bola zriadená s cieľom poskytovať Komisii poradenstvo vo veci fenoménu falošných správ. Vymenovaných bolo 39 expertov, medzi ktorými sú zástupcovia občianskej spoločnosti, platforiem sociálnych médií, organizácií spravodajských médií, novinárov a akademickej obce.

Európska únia sa v boji proti falošným správam už angažuje: v roku 2015 bola v gescii vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky Komisie Mogheriniovej v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady v marci toho istého roku zriadená pracovná skupina East StratCom na boj proti dezinformáciám vo východnom susedstve EÚ. Okrem toho nedávne návrhy Komisie na modernizáciu pravidiel EÚ v oblasti autorských právobsahujú ustanovenie o ochrane kvalitnej žurnalistiky, a to udelením nových práv online vydavateľom, aby sa mohli prispôsobiť meniacemu sa digitálnemu prostrediu. Na únijnej úrovni poskytuje platformu na výmenu najlepších postupov o mediálnej gramotnosti aj expertná skupina EÚ pre mediálnu gramotnosť, a to vrátane nástroja pre občanov na odhaľovanie dezinformácií.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies