BRATISLAVA: V októbri sa začne preventívna jesenná deratizácia v celom kraji

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava vyzval inštitúcie aj fyzické osoby na vykonanie celoplošnej deratizácie

V Bratislavskom kraji sa začne 1. októbra preventívna jesenná deratizácia, ktorá potrvá do 30. novembra. Fyzické osoby a inštitúcie na to vyzval Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (RÚVZBA). Ako pre agentúru SITA uviedla hovorkyňa RÚVZBA Katarína Nosálová, vykonanie deratizácie nie je povinnosťou, nedá sa právne vymôcť ani udeliť sankciu za jej nevykonanie. Napriek tomu, že je „epidemologická situácia vo vzťahu k nákazám šíreným myšovitými hlodavcami v Bratislavskom kraji i v celej SR stabilizovaná,“ podľa slov Nosálovej úrad vrejného zdravotníctva deratizáciu odporúča.

„Synantrópne myšovité hlodavce, teda potkany a myši, sú živočíšne škodce, ktoré disponujú vysokou reprodukčnou schopnosťou, pričom za vhodných podmienok často dochádza k ich premnoženiu v stavbách a infraštruktúre ľudských sídiel či v priľahlých vonkajších priestoroch,“ uviedol regionálny hygienik Otakar Fitz vo výzve na celoplošnú deratizáciu v Bratislavskom kraji. Hlavne v prípade premnoženia hlodavcov môže dôjsť k prenosu niektorých infekčných ochorení na ľudí a zvieratá. Cieľom deratizácie je minimalizácia epidemologického rizika. K deratizácii vyzýva RÚVZBA pravidelne, a to aspoň dvakrát ročne – na jeseň a jar.

Obyvatelia môžu deratizovať aj svojpomocne prostriedkami, ktoré si kúpia v obchode. Nosálová však upozorňuje na to, že „prípravky v malospotrebiteľskom balení obsahujú iba polovičnú koncentráciu účinnej látky v porovnaní s prípravkami určenými na profesionálne použitie odbornými firmami“.

Medzi choroby, ktoré sa môžu prenášať hlodavcami patria bakteriálne nákazy ako leptospiróza, salmonelóza, tularémia či horúčka z krysieho pohryznutia, vírusové nákazy ako lymfocytárna choriomeningitída a virózy spôsobené hantavírusmi. Hlodavce tiež môžu prenášať parazitózy ako napríklad toxoplazmózu. Na Slovensku je však situácia s hlodavcami stabilizovaná a riziko nákazy existuje len v prípade priameho a úzkeho kontaktu s hlodavcom alebo pri kontakte s jeho exkrementmi. Prenos ochorenia zvyšuje aj nedodržiavanie zásad osobnej hygieny.

Biocídne prípravky, ktorými sa deratizácia vykonáva, podliehajú prísnej regulácii zo strany Európskej únie. Podľa slov Nosálovej sa sortiment povolených účinných látok stále viac zužuje, čo však môže spôsobiť, že budú hlodavce voči niektorým látkam rezistentné a tie tým pádom stratia účinok. Prípravky na ničenie škodcov na Slovensku schvaľuje a registruje Centrum chemických látok. Otázna je však bezpečnosť týchto prípravkov. Podľa Nosálovej pri dodržaní zdravotných, bezpečnostných a aplikačných pokynov sú tieto prípravky pre človeka zdravotne bezpečné, avšak nie úplne neškodné. Pri požití biocídnych látok môžu byť ohrozené napríklad psy, mačky, škrečky a podobne. Ak látky omylom požije dieťa, zásadné ohrozenie zdravia mu nehrozí, avšak určite treba navštíviť lekára.

Súvisiace články

Hnutie Oľano vyzýva premiéra, aby v stredu na vláde inicioval okamžité odvolanie Tomáša Haška z úradu pre dohľad

SITA

Deficitný rozpočet je podľa Štefanca z KDH dôkazom, že vláda nevie hospodáriť

SITA

PREZIDENTKA: Čaputová sa počas svojej návštevy Japonska zaujíma o ekologické témy

SITA

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies