Bullshit Bulgaria: Za koho kope Babiš?

Prípad predaja bulharských aktív skupiny ČEZ dokumentuje, že premiér Babiš je ochotný pre svoje ťaženie proti vedeniu energetického gigantu obetovať aj záujem českých daňových poplatníkov.

 

Viac ako rok trvajúci proces predaja podielov ČEZ v bulharských distribučných spoločnostiach bol dotiahnutý do konca vo štvrtok 22. februára, kedy ho odsúhlasila dozorná rada firmy. Česká energetická spoločnosť je posledným významným európskym hráčom, ktorý v balkánskej krajine ešte pôsobí a vedie s tamojšou štátnou administratívou rad sporov, píše Pavel Páral

Najpodstatnejšia z nich je medzinárodná arbitráž za poškodenie investície pri zmene regulačných pravidiel a postup úradov voči ČEZ Bulharsko v roku 2013. Ide o rádovo stovky miliónov eur, teda opäť o miliardové sumy. Zbavenie sa aktív v balkánskej krajine je z tohto dôvodu pomerne významné, pretože bulharská vláda stratí nástroje pre nátlak na svojho arbitrážneho súpera. Nehľadiac na to, že vzhľadom k regulačným mechanizmom v Bulharsku a prístupe štátnej administratívy je v posledných rokoch prakticky nemožné dosiahnuť nejakej primeranej miery ziskovosti týchto aktív.

V tejto súvislosti je zarážajúce, keď bulharský premiér Bojko Borisov verejne hovorí o tom, že mu jeho český kolega Babiš poskytol dôverné informácie o transakcii.

Je na mieste položiť si otázku, či má český premiér prejavovať pochopenie pre domáce problémy bulharskej politiky, alebo skôr brániť záujmy dvojtretinového vlastníka ČEZ, ktorým sú daňoví poplatníci Českej republiky.

Balík predávaných spoločnosťou zahŕňa sedem firiem: CEZ Bulgaria, CEZ Elektro Bulgaria, CEZ Razpredelenie, CEZ Trade Bulgaria, CEZ ICT Bulgaria, Free Energy Project Orešec a Bara Group. Nadobúdateľom sa má stať malý bulharský producent Inercom za 8,1 miliardy korún. O priebehu rokovania bol podľa zdrojov blízkych transakcii premiér Babiš informovaný.

Už pred zasadnutím dozornej rady vznikol v Bulharsku poprask. Ten sa preniesol aj do Prahy, kde minulú stredu zverejnil kritický otvorený list dozornej rade ČEZ majiteľ spoločnosti Energo-Pro Jaromír Tesár, ktorý označil predaj s veľmi neurčitými a nekonkrétními argumentami za netransparentné. Tesár, ktorého firma v Bulharsku ovláda ďalšie distribučné spoločnosti, neuspel, keď za aktíva ČEZ ponúkol cenu o pol miliardy nižšiu.

Bulharov ale ďaleko viac trápi, že nevedia, kto vlastne podstatnú časť ich distribúcie kupuje, a považujú Inercom len za bieleho koňa. Firma vlastní v súčasnosti dve solárne elektrárne s obratom 1,3 miliardy korún, podniká taktiež v stavebníctve a pred nedávnom predala veľké obchodné centrum. Podľa bulharských zdrojov stojí za Inercomom v prípade akvizície ČEZ Bulgaria dve spoločnosti usadených v daňových rajoch Score Trade a Global Victory Trust údajne spojené s nie príliš známym ruským miliardárom gruzínskeho pôvodu Paata Gamgoneišvilim. Tento Gruzínec ovláda rad spoločností v Karibiku, ale napríklad aj na ostrove Man je šéfom moskovskej banky Slavjanskij kredit.

Pre bulharské obavy o energetickú bezpečnosť je možné mať určite pochopenie. A je aj logické, že chce teraz v Inercome získať podiel, čo sa vláde zrejme podarí. Avšak je nutné konštatovať, že situáciu, kedy v krajine nechce v energetike podnikať žiadna významná zahraničná spoločnosť, si spôsobili Bulhari sami svojou vlastnou energetickou politikou. A tak sa musia zmieriť s tým, že budú v rukách lokálnych hráčov, ktorí si to u tamojších úradov dokážu “zariadiť”, prípadne sa uspokoja s výrazne nižšími výnosmi svojich investícií alebo distribučné spoločnosti vykúpi a cenu elektriny bude dotovať daňovník.

ČEZ v Bulharsku pritom pôsobilo už od roku 2005, a to veľmi úspešne. Matke odvádzal dobré dividendy a s úradmi nemal žiadne významnejšie problémy. Devastácie celej bulharskej energetiky vrátane podnikania ČEZ začala vo februári 2013, kedy do ulíc veľkých miest vyšli proti účtom za elektrinu protestovať státisíce Bulharov. Protesty si vyžiadali dokonca ľudský život a došlo k mnohým zraneniam.

 

Vysoké účty boli bezprostredne spôsobené zvýšením cien o trinásť percent, ktoré schválil tamojší regulátor už v predchádzajúcom roku, avšak pred vykurovacou sezónou, a tak sa zdraženie na účtoch príliš neprejavilo. Keď ale prišlo vo februári januárové vyúčtovanie, v ktorom kvôli bulharským sviatkom bola zaúčtovaná aj časť decembra, vyvolalo to poprask. Politici na čele s vtedajším a súčasne opäť aktuálnym premiérom Bojko Borisovom ukázali prstom na distribučné spoločnosti ovládanej ČEZ, ďalšou českou spoločnosťou Energo-Pro a rakúskym EVN. Obvinili ich z predražovania a požadovali okamžité odobratie licencií. Bulharská prokuratúra začala viniť manažérov ČEZ z rôznych trestných činov, začalo správne konanie o odobratie licencie a masívny tlak na firmu zo strán všetkých možných úradov. Padali aj početné pokuty a iné sankcie.

Bulharský ČEZ brutálny nátlak ustál a licenciu obhájil, pretože Bulharsko ako členská krajina EÚ bola nakoniec donútená postupovať podľa zákona, a nedošlo tak ako pred tým v Albánsku k úplnému vyvlastneniu zahraničného investora. Avšak firma je pod permanentným tlakom tamojších úradov a striedajú sa v nej kontroly jedna za druhou. Situácia je dravá najmä potom, čo ČEZ začalo medzinárodnú arbitráž s Bulharskom, v ktorej má značnú šancu na miliardové odškodné.

Za koho kope Babiš?


Podstatná je ale predovšetkým skutočnosť, že bulharský energetický regulátor pri stanovovaní ceny za distribúciu neumožňuje ČEZ započítanie všetkých nevyhnutných nákladov na prenos energie, jej distribúciu a administráciu platieb, o vysokom riziku neplatenia účtov nehovoriac. Firma prakticky nemôže dosahovať zisk ani obnovovať svoj majetok. Cena dodávok elektriny pre obyvateľstvo sa stala výsostne politickým rozhodovaním, čo činí štandardné podnikanie značne rizikovým.

Odchod zo zeme bol teda jediné možné riešenie. Do výberového konania sa kvôli pomerom v Bulharsku prihlásili len spoločnosti z druhej až tretej energetickej ligy a Inercom ponúkol jednoznačne najvyššiu čiastku a svoju ponuku doložil podľa zdroja blízkeho transakcii štandardnými a vždy požadovanými bankovými garanciami vo forme bid bondu. Správy bulharských médií o tom, že niektoré banky ustupujú od financovania Inercomu, tak príliš nevypovedajú o schopnosti kupujúcej firmy transakciu financovať.

Dozorná rada ČEZ preto nemala prakticky inú možnosť ako transakciu schváliť, pretože jej odmietnutie by firmu poškodilo a členovia rady nesú za svoje rozhodovanie osobnú hmotnú aj trestnú zodpovednosť. Majú pritom nielen štátnych, ale aj tretinu privátnych akcionárov. Pred pár mesiacmi s touto zodpovednosťou hazardovali, keď po nátlaku Andreja Babiša odmietli predať elektráreň Počerady skupine Pavla Tykač za desať miliárd korún v situácii, keď žiadne lepšie riešenie dožívajúceho zdroja nebolo a stále nie je na stole. Druhýkrát už do rizika nešli.

Samozrejme kým nie sú peniaze na účte, nie je transakcia dokončená a predaj musí ešte odsúhlasiť bulharský protimonopolný úrad, ktorý bulharské firmy ČEZ opakovane napádal a pokúšal sa ich trestať vysokými pokutami. Vysoký bude zrejme aj tlak bulharskej vlády na financujúce banky. O to viac zarážajúce je, keď sa český premiér v tejto mnohoročnej kauze stavia na bulharskú stranu a napáda vedenie českej firmy z dvoch tretín vlastnenej štátom a ohrozuje jej príjmy v rádoch niekoľko miliárd. Nejde totiž len o tých osem miliárd, ale aj o výnos z arbitráže. Pre porovnanie v podobnom prípade sporu s Albánskom došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu a ČEZ za poškodenie oveľa menších aktív získalo tri miliardy korún.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies