Čína má enormný záujem vybudovať kanál spájajúci Dunaj so Stredozemným morom

Grécko, Macedónsko a Srbsko chcú postaviť vodný kanál, ktorý by prepojil druhú najdlhšiu európsku rieku Dunaj so Stredozemným morom. Ak by sa zámer uskutočnil, vznikla by najdlhšia umelá vnútrozemská cesta v Európe

 

“Hovoríme o vodnej ceste, ktorá by mala čo do dĺžky 650 km, zároveň by dokázala prepojiť Rýn s tzv. Teplým morom, ako je Egejské. Takže cesta, ktorou teraz putuje tovar z východných častí zemegule, by sa skrátila až o 4 dni, “vysvetlil v Magazíne Leonardo komentátor Českého rozhlasu Thomas Kulidakis.

V súčasnosti sa tovar prepravuje napríklad cez Gibraltár, následne putuje do Rotterdamu a podobne. Projekt prepojenia veľkých európskych riek so Stredozemným morom je známy od polovice 19. storočia, kedy začali prvé prípravné práce. “Prvý reálny pokus prišiel na začiatku 20. storočia. Vtedy sa objavila americká inžinierska spoločnosť, ktorá si objednala štúdiu uskutočniteľnosti, ale prípravy zastavila prvá svetová vojna,” vysvetlil Kulidakis.

“V 70. rokoch 20. storočia sa stavbou opäť zaoberali experti OSN, aby sa potom znovu objavila v roku 2013. Vtedy sa dostal do čela srbského ministerstva profesor Baščevič, a o projekte sa chvíľu uvažovalo.”

O rok neskôr, keď Baščevič odstúpil si u neho objednala štúdiu uskutočniteľnosti čínska korporácia. “A tá odvtedy jedná o tom, či projekt uskutoční, pretože z hľadiska prepravy tovarov by to bolo naozaj významné.”

“Srbsko, Macedónsko a Grécko sú v zhode. Tieto tri krajiny považujú z hľadiska ekonomického rozvoja stavbu za prínosnú, “tvrdí komentátor.

Problém je ale s financiami. Odhadované náklady na výstavbu výnimočného prepojenia sú 17 miliárd eur. “Aj keby tieto tri krajiny dali dohromady svoje zdroje, tak by boli veľmi zaťažené budovaním kanála. A tak sa do hry dostáva Čína, čím sa dostávame do oblasti geopolitiky. Tá sa snaží investovať a v prípade Balkánu sú tieto investície hmatateľné. Príkladom je napríklad grécky prístav Pireus, kam Čína investovala 800 miliónov eur, ale aj elektráreň v Srbsku.”

Ďalším problémom je členstvo v Európskej únii. V prípade protestov ekológov a ich obrátení sa na inštitúcie EÚ by zrejme právnici riešili zložité otázky. Okolité krajiny ako Bulharsko a Rumunsko by však z projektu tiež profitovali, pretože ide aj o prepojenie s Čiernym morom.

Okolité krajiny ako Bulharsko a Rumunsko by tiež z projektu profitovali, pretože ide aj prepojenie s Čiernym morom. “Takže celá oblasť z hľadiska obchodu a dopravy poskytuje veľký potenciál.”

“V samotnom kanáli by malo vzniknúť aj niekoľko vodných elektrární, zavlažovacích systémov, došlo by aj na rozvoj turizmu … Tiež preto politické reprezentácie zúčastnených krajín, ak by sa pozerali len na ekonomický rozvoj, by boli v zhode.”

Otázkou sú vplyvy stavby na životné prostredie. “Museli by sa stavať čerpadlá, výťahy, tok by musel byť vyrovnananý a rozširovaný, čo spôsobuje aj ekologické nároky. Teraz je teda otázkou, či by dostal ekonomický rozvoj prednosť pred zachovaním prírodnej rovnováhy, alebo by sa tieto aspekty podarilo skĺbiť. “

“Premiéri Srbska aj Grécka sa stretli so zástupcami Pekingu a stále sa o stavbe hovorí. Nie je teda ešte nič rozhodnuté, ale záujem Číny je naozaj enormný, “zhrnul výhľady unikátneho projektu Thomas Kulidakis.

 

Súvisiace články

Minister dopravy Érsek by mal odstúpiť. Ambície jeho ministerstva k prepájaniu Európy sú mizivé

Peter Králik

ČESKO: Celkový dlh Jančurovho RegioJetu presiahol jednu miliardu

redakčný výber

Poľnohospodárom chce EÚ v boji so suchom pomôcť už mesiac, naše ministerstvo o tom neinformuje

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?