Dane z nehnuteľností sa tento rok takmer nepohli, výnimkou je Myjava. Mestá poplatok za miestny rozvoj nevyužívajú. Pozrite si grafy a prehľad

Nový rok 2018 nepriniesol na Slovensku citeľné zvýšenie daní z nehnuteľností. Napriek silnému ekonomickému rastu mestá a obce málo využívajú možnosť získať od občanov a firiem viac peňazí priamo do svojho rozpočtu, hodnotí Peter Kremský, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá analýzu uskutočnila.

V priemere sa úroveň daní udržala na rovnakej úrovni ako vlani, o 0,35 % sa zvýšili iba priemerné dane zo stavieb a bytové dane o 0,29 %. Dane z pozemkov naopak klesli o 0,64 %. Vedenia slovenských miest však upravovali dane len výnimočne. Plošne stúpli dane v jedinom prípade – západoslovenskom mestečku Myjava – približne o 15 %.

V ďalších mestách sa zdvihli niektoré sadzby realitných daní – v Žarnovici z priemyselných a ostatných stavieb, v Medzeve z domov a poľnohospodárskych stavieb a v Banskej Štiavnici zaviedli o polovicu vyššiu daň z nebytových priestorov, ak sa využívajú na podnikanie. Naopak, dane z pozemkov sa znížili v Senici, v prípade ornej pôdy a trávnatých porastov aj v Trenčíne.

Nepopulárny poplatok

Poplatok za miestny rozvoj prešiel úpravami v Bratislave, kde sa v niektorých mestských častiach zvýšil pre priemyselné, skladové a poľnohospodárske stavby. V Lamači sa naopak znížil pre bývanie, v Devínskej Novej Vsi, či Vrakuni dokonca aj pre komerčné stavby. V Senci dokonca poplatok znížili na nulu, v Malackách klesol pre priemyselné a skladové haly. Zaviedli ho naopak v Trnave a Hlohovci, mimo Bratislavského kraja ho inak využíva iba mesto Skalica.

Oproti minulosti sa teda dane menili iba výnimočne, pričom v rôznych mestách je ich úroveň veľmi rozdielna. Najvyššie sú zvyčajne v krajských mestách a priemyselných centrách na západe Slovenska, najnižšie v malých mestách na východe a juhu. Aj medzi nimi sa však nájdu výnimky, ktoré výškou daní predbiehajú Žilinu, Trnavu, či Nitru, vysvetľuje Peter Kremský.

Najdrahšie bytovky a domy

Dane za byty sa v roku 2018 zvýšili v priemere iba o 0,27 %, majitelia rodinných domov zaplatia viac o 0,32 %. Od roku 2004 pritom narástli o približne 90 percent. Najvyššie dane z bytov na Slovensku sú stále v bratislavskom Starom Meste, kde majiteľ zaplatí za modelový byt s garážou 63 eur ročne – viac ako dva a pol krát viac, ako je slovenský priemer.

V ďalších bratislavských okresoch je to 52 eur, nasledujú Košice a Myjava, ktorá sa zvýšením dostala na štvrté miesto na Slovensku. Vysoké dane z bytov majú aj v Trnave, Zvolene alebo Prešove. Za rovnaký byt s garážou v Medzilaborciach zaplatí naopak majiteľ iba necelých osem eur dane, v Gelnici je to desať a v Žarnovici 15,40 eur.

V prípade rodinného domu zaplatí najviac daní prekvapivo obyvateľ Malaciek, pri modelovej nehnuteľnosti 170,7 eur ročne, čo je o desať viac ako v centre Bratislavy. Znížením daní sa z prvého na tretie miesto posunula Senica, kde tento rok namiesto 171 zaplatí majiteľ domu už len 149 eur. Naopak, v oravskom Tvrdošíne je to len 23,50, v Medzilaborciach 21 eur a v Medzeve napriek miernemu zvýšeniu iba 17,80 eura ročne.

Myjava najnovším zvýšením daní pre rodinné domy predbehla Trnavu i Trenčín. Zaujímavosťou je, že v Rožňave majú vyššie dane na domy ako v Žiline, len o niečo nižšie má Bardejov, kde sa platí viac ako v Martine.

Najvýhodnejšie podnikanie

Podnikateľom sa v roku 2018 zvýšili dane tiež iba výnimočne – v spomínanej Myjave, Žarnovici a za nebytové priestory v Banskej Štiavnici, hoci tá ich má stále druhé najnižšie v krajine. Znížili sa tiež dane v Senici, čo môže byť výsledok konkurenčného boja o investorov medzi troma neďalekými mestami na západe Slovenska.

Za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou haly 1000 m2 a pozemkom s 1500 m2 zaplatí podnikateľ tradične najviac v Púchove – 6449 eur ročne, teda takmer 10-krát viac oproti východoslovenskému Medzevu. Vysoké dane sú okrem Bratislavy a krajských miest aj v Žiari nad Hronom (4442 eur), Myjave (3856 eur), Malackách (3726 eur) alebo Novom Meste nad Váhom (3577).

Ani na opačnom póle daňovej hitparády sa miesta nemenili, najlacnejšie sú pre podnikateľov stále Medzev (666 eur), Medzilaborce (850 eur) alebo Gelnica (927 eur). O niečo vyššie sa dostala Žarnovica, kde sa dane z priemyselných nehnuteľností zdvihli o 21 percent a za modelový majetok zaplatí teraz podnikateľ 1535 eur. Stále je to však iba tretina toho, koľko by ho stál v neďalekom Žiari nad Hronom.

Stále prekvapuje vysoká sadzba daní v mestách s vysokou nezamestnanosťou ako napríklad Rožňava (2863), Veľký Krtíš (2488) alebo Rimavská Sobota (1935 €). Pri modelovej nehnuteľnosti tam dokonca podnikateľ zaplatí vyššie dane ako napríklad  v Galante(1867 €) alebo Dunajskej Strede (1735 €) neďaleko Bratislavy.

Radnice týchto miest tak nepriamo odstrašujú priemyselných a logistických investorov. Môže to byť problémom najmä pre malé miestne spoločnosti, ktoré sa tak radšej usídľujú v okolitých obciach, kde sú zvyčajne dane nižšie. Nižšia daň z nehnuteľností môže byť pre mestá s vysokou nezamestnanosťou účinný nástroj na prilákanie nových investorov do mesta, hovorí výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.

(Poznámka k metodológii: V roku 2015 PAS upravila metodológiu sledovania vývoja daní z nehnuteľností v Bratislave. Namiesto 16 mestských častí sleduje už len 5 okresov Bratislavy, aby boli výsledky hodnotenia ľahšie porovnateľné s inými okresnými mestami SR. PAS upravenou metodológiou prepočítala spätne dáta až po rok 2008.)

 

Súvisiace články

Minister dopravy Érsek by mal odstúpiť. Ambície jeho ministerstva k prepájaniu Európy sú mizivé

Peter Králik

ČESKO: Celkový dlh Jančurovho RegioJetu presiahol jednu miliardu

redakčný výber

Poľnohospodárom chce EÚ v boji so suchom pomôcť už mesiac, naše ministerstvo o tom neinformuje

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy