Dvojštátne riešenie pre Európu?

Francúzsky intelektuál Christian Moliner nedávno navrhol, že by Francúzsko v záujme vyhnutiu sa občianskej vojne malo vytvoriť v rámci svojich hraníc moslimský štát v štáte, ktorý by sa riadil právom šaría. Keď varoval pred odmietnutím riešiť problémy spojené s islamizmom v Európe kvôli politickej korektnosti, uviedol:

“Vlády sú zo strachu, aby sa neprejavili ako islamofóbne a aby uspokojili narastajúci extrémizmus moslimov, pripravené akceptovať rozširovanie radikálnych praktík po celej krajine … [niektoré] územia sa už ocitli mimo kontroly štátu. Polícia sem môže vstúpiť iba posilnená a len na určitú dobu. Nikdy nemôžeme presvedčiť 30% moslimov, ktorí požadujú zavedenie práva šaría, o hodnotách našej demokracie a sekularizmu. Teraz dovoľujeme, aby segregácia prebiehala bez toho aby sme ju tak mohli nazývať.

Molinerovo riešenie?

    “Vytvorte vo Francúzsku dvojaký právny systém … jedno územie, jedna vláda, ale dva národy: Francúzi s obvyklými zákonmi a moslimovia s právnym postavením podľa Koránu (ale len pre tých, ktorí si to zvolia) … Tí budú mať právo voliť … ale budú uplatňovať aj právo šaría v každodennom živote tak, aby boli regulované zákony týkajúce sa manželstva (ktoré budú legalizovať polygamiu) a dedičstvo … Moslimovia už nebudú využívať francúzskych sudcov kvôli rozporom medzi sebou … Konflikty medzi kresťanmi a moslimami zostanú v kompetencii normálnych francúzskych súdov. “

Molinerov návrh predstavuje úplné podľahnutie politickému islamu a je samozrejme poburujúce. A to najmä vzhľadom na skutočnosť, že moslimovia tvoria iba niečo málo cez päť percent francúzskej populácie. Na druhú stranu to, čo navrhuje, iba formálne schvaľuje stav vecí, ktorý už existuje, a to nielen vo Francúzsku, dokonca aj keď vynechá reformovateľných moslimova prípadne nemoslimských obyvateľov s ich rútiacou sa demografiou.

No-go zóny vo Francúzsku s ich islamizáciou, islamským právom šaría a najnápadnejšie potom s podmaňováním žien, sa už rozšírili z predmestia (banlieues) do samotných miest. Ako opísal Yves Mamou z Gatestone Institute:

    “… no-go zóny už nie sú vytvárané len na predmestiach, kde sa obvykle koncentrovali migranti a moslimovia. Vďaka masovej migrácii sa no-go zóny náhle objavujú v srdci Paríža, Bordeaux, Toulouse, Marseille, Grenoblu, Avignonu. Miestami sú oblasti “sprivatizované” kombinovane obchodníkmi s drogami, salafistickými fanatikmi a islamskými gangami mladistvých. Hlavnými obeťami sú ženy, ako moslimské, tak nemoslimské, ktoré sú sexuálne obťažované a sexuálne napádané. “

V minulom roku vysielala francúzska televízia dokument o ženách, ktoré zmizli z verejnosti v oblastiach, kde sa uchytili paralelné islamské spoločnosti. V programe s názvom Sevran opísal francúzsky politológ Gilles Kepel departement Seine-Saint Denis (predmestie Paríža) ako “hlavné mesto francúzskeho islamu”. V departemente Seine-Saint-Denis žije 1,4 milióna ľudí. Viac ako 600 000 z nich sú moslimovia. Francúzska pošta (La Poste) nedávno uviedla, že už v tomto departemente nebude poskytovať svoju doručovaciu službu Chronopost. Nebezpečenstvo pre vodičov jej dopravy je tu už príliš vysoké. V minulom roku tu pri rozvážení zásielok bolo údajne napadnutých 51 vodičov.

Pri prieskume vykonanom vo Francúzsku v lete 2017 Inštitútom Montaigne bolo zistené, že 29% francúzskych moslimov považuje za dôležitejšie právo šaría ako francúzske zákony. Prieskum ďalej zistil, že 67% moslimov chce, aby ich deti študovali arabčinu, a 56% moslimov si myslí, že arabčina by mala byť vyučovaná vo verejných školách.

Prieskum vykonaný roku 2016 v Spojenom kráľovstve (zrejme najrozsiahlejší aký kedy bol na túto tému v Spojenom kráľovstve uskutočnený) ukázal, že 43% britských moslimov “verilo, že časti islamského právneho systému by mali nahradiť britské právo, zatiaľ čo iba 22% z nich sa postavilo proti tejto myšlienke “. Ďalším prieskumom z roku 2016 sa zistilo, že 23% všetkých moslimov podporovalo zavedenie práva šaría v niektorých oblastiach Británie, 39% súhlasilo s tým, že “ženy by mali vždy počúvať svojich manželov” Takmer jedna tretina moslimov (presnejšie 31%) si myslela, že je prípustné, aby moslimský muž v Británii mal viac ako jednu ženu. Podľa rovnakého prieskumu sa 52% všetkých britských moslimov sa domnieva, že homosexualita by mala byť nezákonná.

Podľa štúdie uskutočnenej v roku 2014 medzi marockými a tureckými moslimami v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku a Švédsku sa priemerne takmer 60% opýtaných moslimov zhodlo na tom, že moslimovia by sa mali vrátiť ku koreňom islamu; 75% si myslelo, že existuje len jedna možná interpretácia koránu a 65% uviedlo, že právo šaría je dôležitejšie ako zákony krajiny, v ktorej žili. Konkrétne v Nemecku 47% moslimov verí, že právo šaría je dôležitejšie ako nemecké právo. Vo Švédsku sa 52% moslimov domnieva, že právo šaría je dôležitejšie ako švédske právo.

Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky vo Francúzsku a v značných častiach západnej Európy už existujú “dva národy”, ktoré chcú žiť podľa úplne odlišných štandardov, teda ako to navrhuje Moliner. Politici tieto skutočnosti ignorujú alebo ich zľahčujú. Tak prečo byť šokovaný návrhom “dvoch štátov v jednom” pre Francúzsko? Ako môžu títo politici, ktorí si dokonca ani nepripúšťajú tieto problémy, riešiť skutočnosť, že značné percento ich obyvateľstva by radšej žilo podľa práva šaría? Nenavrhujú vôbec nič. Predstierajú, že tieto skutočnosti neexistujú.

Francúzsky prezident Emmanuel Macrona je príkladom takejto odolnosti voči faktom. “Radikalizácia sa rozbujnela, pretože Francúzska republika rezignovala na svoju úlohu.” To povedal nedávno Macron o islamizácii francúzskych predmestí. Z rastúcej radikalizácie obvinil Macron Francúzsko, a nie islam, čo, ako povedal, by malo viesť Francúzsko k tomu, aby sa “spytovalo samo seba”. Macron poznamenal: “V príliš mnohých mestách a v príliš mnohých oblastiach sme dovolili predstaviteľom prekrúteného náboženstva, ktorí sú plní nenávisti a stoja mimo náš právny poriadok, aby ponúkali odpovede, ktoré Republika už neposkytuje”.

Podľa Macrona potom paralelné islamské spoločenstvá vo Francúzsku nemajú s islamom nič spoločné. A sú chybou Francúzskej republiky. Vnútila snáď Francúzska republika moslimom právo šaría a zotročenie žien na predmestiach, ktoré jedna vyslobodená žena opísala ako “peklo”? Stála snáď Francúzska republika za nedávnou distribúciou letákov s výzvou “Ak sa stretnete so židom, zabite ho!”? Prinútila snáď Francúzska republika matku Mohameda Meraha, aby povedala, že “prorok dovoľuje zabíjať židovské deti” po tom, čo jej syn zabil malé židovské dievča v škole strelou do hlavy, zatiaľ čo vykrikoval “Alláhu Akbar”?

Francúzsko rovnako ako zvyšok Európy – vedome alebo nevedome – smeruje k “riešeniu”, ktoré navrhol Moliner, či už chcú alebo nie. Táto skutočnosť však nijako zvlášť ich politickú reprezentáciu netrápi.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies