Bývalý minister školstva Juraj Draxler zosumarizoval ekonomické aj zdravotné opatrenia novej vlády.
Dnešný ekonomický balíček vlády:
Najviac kontroverzné sú platby pre živnostníkov. Stále si myslím, že najlepší je ten systém, ktorý som navrhoval začiatkom týždňa, totiž živnostníkom v tejto chvíli ponúknuť bezúročné pôžičky splatné napríklad o 2-4 roky. Prečo? V snahe pomôcť živnostníkom rovnako ako zamestnancom totiž čelíte niektorým problémom, hlavne, podľa čoho veľkosť dávky vypočítať.
Po prvé, na rozdiel od zamestnancov majú živnostníci často veľmi nepravidelný príjem. Ak im ponúknete pomoc na základe rozdielu v obrate medzi dvoma mesiacmi, je to pre mnohých veľmi nefér, niekto akurát ten mesiac mohol mať dosť slabý a iné silné.
Po druhé, vzhľadom na to, čo všetko si živnostníci môžu dať do nákladov, niektorí majú celkom slušný reálny životný štandard. Ak ich seknete s príjmami tak, že okamžite padnú na 500 alebo 300 eur, pričom niektorí musia platiť aj také výdavky, ktorých odkladanie sa ťažko pokryje vládnymi opatreniami (nájom na priestory, na byt, odložená splátka za tovar), je to extrémne nefér.
Pôžička možné problémy rieši nasledovne. Peniaze sa môžu k živnostníkom dostať rýchlo, štát sa môže dohodnúť s bankami, že to zadministrujú ony (aj tak teraz nemajú veľmi čo robiť), pokojne aj za nejaký poplatok či odpustenie nejakej časti bankového odvodu. Štát nemusí presne zisťovať obrat živnostníka, je to na jeho posúdení, či si trúfa v budúcnosti úver splatiť. Samozrejme, pôžička by mala byť nejako limitovaná. Môže sa to aj rozdeliť do dvoch pásiem, napríklad každý, kto mal na podnikateľskom účte tento rok taký a taký obrat môže dostať pôžičku 700 na mesiac, niekto s vyšším aj 1000. Pričom, aby sa veci ešte zjednodušili, pôžička sa môže dať naraz na dva mesiace, do konca apríla (alebo tri, do konca mája). Tým pádom máte na nejaký čas živnostníkov vybavených. Ďalšia výhoda je, že je to fiskálne výhodné, lebo to budú musieť v budúcnosti splácať. Ak by sa ani o tie roky ekonomike vôbec nedarilo, potom môžete časť napríklad odpustiť. (Teoreticky to môžete dokonca dať do podmienok pôžičky, že ak rast HDP nebude dovtedy taký a taký, konkrétna časť pôžičky sa odpúšťa, resp. banke ju uhradí štát.)
Príspevok na mzdy zamestnancov prevádzok zavretých z nariadenia štátu je správny, sám som toto ako okamžité riešenie odporúčal, akurát nesúhlasím s limitmi na firmu (200 tisíc) ani na zamestnanca (1100 eur).
Spolu s úvermi firmám (o ktorých napriek vyhláseniam vlastne nie je nič známe) tak vytvoríte priestor, aby sa nasledujúce týždne jednotlivci trochu zariadili, okresali výdavky pripravili sa na horšie časy.
Potom – až potom – nastane priestor na to, aby ste zvažovali opatrenia iného druhu, napríklad jednorazový krízový príspevok mesačne každému občanovi. (Plus s prispôsobením niektorých dávok, napríklad zvýšením prídavku na deti.) Po prvotnom šoku, vyplatení toho, čo mali vyplatiť a nepokryli to vládne opatrenia, už budú občania pripravení aj na takúto formu podpory. Plus, o tých pár týždňov (do konca apríla, prípadne mája) už budeme vedieť viac, čo sa ďalších štádií krízy týka a koľko by mohla trvať. Tie veci, ktoré možno dovtedy budeme vedieť: príde nejaká celoeurópska stratégia na masívne riešenie krízy podľa ázijského scenára?; bude to vyzerať, že by sa na jeseň dalo rátať s nejakými efektívnejšími liekmi?; bude eurozóna pripravená na masívne QE s prípadnými priamymi injekciami likvidity členským štátom?; plus možno budeme vedieť viac o samotnom COVID 19.
V prípade veľmi pravdepodobného scenára, že nejaké silné opatrenia bude treba aj ďalšie mesiace, by vláda mala pripraviť plány na zvyšok obdobia reštrikcií a tiež na to, čo bude robiť, až ekonomika bude pripravená na oživenie. Tie opatrenia na zvyšné obdobie by mali zahŕňať napríklad programy malých infraštruktúrnych investícií, o tom som už dosť písal v novinových komentárov (čistenie a úpravy verejných priestorov, opravy a budovanie ihrísk, dopravného značenia, menšie rekonštrukcie autobusových a železničných staníc; úpravy parkov; výsadba stromov, atď.). Je to na čerstvom vzduchu, kde máte menšiu šancu šírenia nákazy a tak či tak tu budeme mať veľmi veľa nezamestnaných, ktorých bude treba nejako zamestnať, nielen kvôli peniazom. A tie dlhodobé plány budú tiež kľúčové. Napríklad táto kríza nám môže veľmi kruto poškodiť stavebný sektor, lebo spoliehať sa na to, že hneď na budúci rok sa znovu rozbehnú projekty súkromnej výstavby bytov alebo nákupných centier, by bolo dosť naivné. Ak ale stavebné firmy budú vidieť pripravenosť vlády investovať do infraštruktúrnych projektov (ale nie kollárovskými hurá deklaráciami o výstavbe bytov, ale reálnymi projektmi), budú sa správať inak a takisto bude mať zmysel ich financovať preklenovacími úvermi.
Čo sa týka snahy vlády mierne a veľmi opatrne uvoľniť poskytovanie niektorých druhov služieb, s tým súhlasím (Smer si z kritiky tohoto kroku robí kampaň, ale to je ich vec, v zásade je to rozumné).
Samozrejme, tých schválených aj navrhovaných opatrení je v skutočnosti veľa, všetky by si zaslúžili analýzu, ale tu na to nie je priestor.
Epidemiologické zvládanie krízy:
Podstatná vec, ktorá sa dá v nasledujúcich týždňoch urobiť, je okrem zvýšenia klinických, PCR, testov, nasadiť, čuduj sa svete, rýchlotesty. Okolo toho totiž zvlášť Matovič narobil kopu hmly.
Takže ešte raz: rýchlotesty majú svoj zmysel, preto sa ich európske krajiny aj snažia rýchlo a vo veľkých množstvách nakúpiť, napriek tomu, že je to problematické, lebo zároveň musíte pri tejto novej veci zisťovať, ktoré sú primerane spoľahlivé a ktoré nie. Ich použitie je rôznorodé, napríklad ich môžete nasadzovať na veľmi časté testovanie skupín v prvej a druhej línii (zdravotníkov, policajtov, prípadne aj predavačov či úradníkov). Čiže, nie sú spoľahlivé a vhodné na určenie liečby jednotlivca, ale sú vhodné pri vychytávaní možných prípadov v ohrozených skupinách. Po druhé, sú vhodné na určenie, či nejaké skupiny už vírus dostali a teda sú čiastočne imúnne. Toto vám ukážu práve len rýchlotesty, ktoré zisťujú prítomnosť protilátok, kým inak presnejšie PCR testy nie. Typický príklad: môžete otestovať rómsku osadu a možno zistíte, že veľká časť obyvateľov už vírus mala (ale bez dramatických prípadov, preto si to nikto nevšimol). Tým pádom ju už nemusíte ostro monitorovať. Alebo chcete zistiť, do akej miery je už vírus rozšírený medzi deťmi, ktoré sú inak väčšinou asymptomatické – tak nasadíte rýchlotesty (okrem toho, tie na malé deti použiť môžete, lebo stačí kvapka krvi, s nepríjemnými výtermi, ktoré potrebujete na PCR testy, by to išlo ťažko). Ešte raz, dôležité je, aby použité rýchlotesty boli primerane spoľahlivé, so spoľahlivosťou bojujú nákupcovia z celej Európy (okrem Británie, ktorá si ich ide teraz sama vyrábať, zrejme sa čoskoro pridajú aj iné krajiny s vyspelým výskumom a výrobnými kapacitami). Ale majú potenciálne veľký význam. A zodpovedná vláda s dobrými medzinárodnými kontaktmi by sa teraz snažila dostať ku kvalitným rýchlotestom, ako sa len dá.
TRI OTÁZKY PRE PREMIÉRA MATOVIČA:
Kedy ekonomické opatrenia vlády schválil Útvar hodnoty za peniaze MF SR? Pripomeniem, ešte pred dvoma týždňami sa ohlásilo, že tento útvar bude musieť schvaľovať každú vládnu investíciu nad 1 mil. eur. Opatrenia oznámené v nedeľu sa pohybujú v MILIARDÁCH. Kde je vyjadrenie ÚHP?
Pár dní pred prevzatím moci OĽaNO oznámilo, že má desaťstranový akčný plán zdravotných opatrení na prekonanie krízy, lebo (vtedajšia) vláda koná príliš pomaly a nedostatočne. Čo bolo v tom zázračnom akčnom pláne a čo sa z neho po prevzatí moci zrealizovalo?
Predošlá vláda vraj ochranné pomôcky nakupovala príliš draho. Je to možné. Aké cenové ponuky dostáva vláda dnes? (A kedy zazmluvní nový materiál?)
Pokojne si tieto otázky na najbližšej tlačovke môžu novinári aj rozdeliť a každý sa opýta jednu. Ale národ si, myslím, odpovede zaslúži.