ENVIRO: Tisíce vedcov varujú EÚ, že intenzívne poľnohospodárstvo zabíja prírodu

pixabay

Intenzívne poľnohospodárstvo robí z krajiny ekologickú púšť, tvrdí Ján Gúgh z organizácie SOS/BirdLife Slovensko

Za úbytok biodiverzity a miznutie vtákov, cicavcov, plazov, obojživelníkov či hmyzu z európskych polí a lúk môže intenzívne poľnohospodárstvo. Tvrdia to vedci z rozličných európskych inštitúcií a organizácií, ktorí sa rozhodli spoločne vyzvať európske inštitúcie na zásadnú reformu poľnohospodárskej politiky EÚ a zastavenie často už nezvratného ničenia prírody. Ako informoval Ján Gúgh zo spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko, vyše 2500 vedcov vrátane slovenských sa spoločným listom obrátilo na Európsky parlament.

V liste zdôrazňujú, že existuje „jednoznačný vedecký konsenzus“, že intenzifikácia poľnohospodárstva a neustále sa zvyšujúca strata biodiverzity spolu súvisia. Vedci vyzývajú EÚ, aby reformovala Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) tak, aby prestala byť nástrojom, ktorý spôsobuje vymieranie poľnohospodárskej krajiny, a aby začala riešiť problémy zmeny klímy a straty biodiverzity.

„Veda hovorí sama za seba – intenzívne poľnohospodárstvo robí z našej krajiny ekologickú púšť. Ak nedôjde k zásadnej reforme CAP, a ak nevytvoríme priestor pre prírodu, hrozí, že všetky záväzky v oblasti ochrany biodiverzity a klímy zostanú len zdrapom papiera a z našich polí sa vytratí bzukot včiel a vtáčí spev,“ zdôraznil Gúgh. Pripomenul, že v súčasnosti ide ročne takmer 60 miliárd eur z rozpočtu EÚ na poľnohospodárske dotácie, ktoré do veľkej miery smerujú na podporu intenzívneho a priemyselného poľnohospodárstva. Model intenzívneho poľnohospodárstva, ktorý táto politika podporuje priamo, spôsobuje nielen stratu biodiverzity, ale aj znečistenie vody a ovzdušia, nadmerné čerpanie vody, nárast používania pesticídov a prispieva ku klimatickej kríze.

Vedci sa podľa Gúgha zhodujú, že takýto spôsob hospodárenia viedol od roku 1980 k 55-percentnému úbytku vtáčích populácií v EÚ. „Ak budú tieto trendy pokračovať, hrozí týmto populáciám vyhynutie,“ tvrdí. Za hlavné faktory straty biodiverzity pritom označil odstraňovanie krajinných prvkov ako stromoradia a remízky, používanie pesticídov, rozširovanie zavlažovaných plôch a zánik pasienkov.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies