Europarlament chce uplatňovať rodové hľadisko v imigrácii. Vo svojom uznesení definoval „klimatických utečencov“

Europarlament vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispievali ku globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii s cieľom zaručovať klimatickú spravodlivosť uznaním zmeny klímy za hnaciu silu migrácie, zabezpečovať prínos založený na ľudských právach a uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rámci celého tohto paktu v súlade s potrebami ľudí vysídlených v dôsledku zmeny klímy.

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti (2017/2086(INI)), okrem iné prináša do otázok imigračnej politiky aj ideologickú “rodovú perspektívu,  rovnako ako aj termín “klimatickí utečenci”.

Uznesenie napríklad konštatuje, že “ženy sú mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy a neúmerne pociťujú jej účinky vzhľadom na svoje sociálne úlohy pri zabezpečovaní vody, potravín a kuriva pre svoju rodinu a starostlivosť o iných”.

V ďalšom texte sa hovorí o klimatickej spravodlivosti, ktorú európski poslanci odôvodňujú tým, že keďže “rodová rovnosť, sociálna spravodlivosť a právo na rozvoj sú neoddeliteľnou súčasťou koncepcie klimatickej spravodlivosti; keďže najväčšie bremeno zmeny klímy síce nesie spoločnosť ako celok, sú to však najmä ženy, ktoré sú najviac postihnuté vysídľovaním spôsobeným klímou.”

Záverom uznesenie európskych poslancov požaduje, aby “sa vysídľovaniu vyvolanému klímou venovala seriózna pozornosť; je otvorený diskusii o zavedení ustanovenia o „klimatickej migrácii“; požaduje vytvorenie panela expertov s cieľom preskúmať túto otázku na medzinárodnej úrovni a naliehavo žiada, aby bola otázka klimatickej migrácie zaradená do medzinárodného programu; vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy”.

 

 Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti (2017/2086(INI))

Európsky parlament.

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú 10. decembra 1948 a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii, najmä na kritickú oblasť záujmu K (Ženy a životné prostredie),

–   so zreteľom na demografický prieskum zameraný na adaptáciu na zmenu klímy, ktorý vypracoval Populačný fond OSN (UNFPA), v ktorom sa spájajú údaje o obyvateľstve s geografiou klimatických rizík, čo poskytuje politický nástroj na znižovanie rizík katastrof,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), ktorý nadobudol platnosť v decembri 1996, najmä na článok 5 jeho všeobecných ustanovení,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán (COP 18) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar), rozhodnutie 23/CP.18,

–  so zreteľom na 20. konferenciu zmluvných strán (COP 20) UNFCCC, ktorá sa konala 1. – 12. decembra 2014 v Lime (Peru), a najmä na pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky (rozhodnutie 18/CP.20),

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži, Francúzsko,

–   so zreteľom na článok 8 Parížskej dohody,

–  so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán (COP 22) UNFCCC, ktorá sa konala 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši (Maroko), a na rozhodnutie o rodových otázkach a zmene klímy, ktorým sa rozširuje pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky (rozhodnutie 21/CP.22),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol účinnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 1, 4, 5 a 13,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 35/20 z 22. júna 2017 o ľudských právach a zmene klímy,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 2 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2012 o rodovej rovnosti a životnom prostredí: posilnené rozhodovanie, kvalifikácie a konkurencieschopnosť v politike v oblasti zmiernenia zmeny klímy v EÚ,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, ktorý Rada prijala 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2014 – COP 20 v Lime v Peru(1) ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži(2) ,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o ženách a zmene klímy(3) ,

–  so zreteľom na pozičný dokument o novej dohode o zmene klímy z roku 2015, ktorý 1. júna 2015 uverejnila organizácia Ženy a rodová konštituencia(4) ,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom Rod v rámci životného prostredia a zmeny klímy(5) ,

–  so zreteľom na ženevský záväzok týkajúci sa ľudských práv v rámci opatrení v oblasti klímy,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0403/2017),

A.  keďže k zmene klímy dochádza na celosvetovej úrovni, ale deštruktívnejší vplyv má na krajiny a spoločenstvá, ktoré sú za globálne otepľovanie najmenej zodpovedné; keďže dôsledky sú väčšie v prípade obyvateľstva, ktorého živobytie najviac závisí od prírodných zdrojov a/alebo ktoré má najmenšiu možnosti reagovať na prírodné katastrofy, ako sú suchá, zosuvy pôdy, záplavy a hurikány; keďže tí, ktoré majú menej finančných zdrojov na adaptáciu na zmenu klímy, budú najviac zasiahnutí dôsledkami tejto zmeny a budú nimi najviac trpieť;

B.  keďže zmenu klímy inak pociťujú ženy a inak muži; keďže ženy sú zraniteľnejšie a vystavené väčším rizikám a zaťaženiu, a to z rôznych dôvodov – počnúc nerovnakým prístupom k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam až po sociálne a kultúrne normy a ich rôzne prierezové skúsenosti;

C.  keďže ženy sú mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy a neúmerne pociťujú jej účinky vzhľadom na svoje sociálne úlohy pri zabezpečovaní vody, potravín a kuriva pre svoju rodinu a starostlivosť o iných; keďže ženy sú v celosvetovom meradle zodpovedné za viac ako 70 % donášok vody a hospodárenia s vodou; keďže v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, 70 % všetkých žien pracuje v odvetví poľnohospodárstva, no len zriedka sa zapájajú do rozvoja politík v oblasti zmeny klímy;

D.  keďže OSN odhaduje, že 781 miliónov ľudí vo veku 15 rokov a viac je stále negramotných a takmer dve tretiny z nich sú ženy(6) , pričom prístup k informáciám a vzdelávaniu prostredníctvom náležitých komunikačných kanálov je nevyhnutný na zabezpečenie ich nezávislosti, najmä počas katastrof;

E.  keďže v poľnohospodárskom odvetví v Afrike ženy produkujú viac ako 90 % základných potravín, pričom vlastnia len približne 1 % ornej pôdy;

F.  keďže katastrofy majú veľký vplyv na vzdelávanie, zdravie, štrukturálnu chudobu a vysídľovanie obyvateľstva;

G.  keďže OSN odhaduje, že 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v chudobe na svete sú ženy; keďže chudobní obyvatelia častejšie žijú v okrajových oblastiach, ktoré sú vystavené záplavám, stúpaniu morí a búrkam; keďže počas prírodných katastrof je u žien a detí štrnásťkrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia než u mužov;

H.  keďže dôsledky zmeny klímy zvyšujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o diskrimináciu, ohrozenie zdravia, stratu živobytia, presídlenie, migráciu, chudobu, obchodovanie s ľuďmi, násilie, sexuálne vykorisťovanie, potravinovú neistotu a prístup k infraštruktúre a základným službám; keďže je potrebný rodovo citlivý prístup, ktorý spája analýzu účinkov zmeny klímy s kľúčovými úvahami o modeloch spotreby a ich vplyve na zmenu klímy;

I.  keďže nerovnaká účasť žien na rozhodovacích procesoch a trhoch práce zhoršuje nerovnosti a často bráni ženám prispievať v plnej miere k tvorbe politiky v oblasti klímy a jej plánovaniu a vykonávaniu a podieľať sa na nej; keďže ženy nie sú len obete, ale účinné iniciátorky zmeny pri rozvoji zmierňovacích a adaptačných stratégií v rámci svojich komunít a v rozhodovacích funkciách a musia byť oprávnené takto pôsobiť;

J.  keďže v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 sa jasne vymedzila súvislosť medzi rodom, životným prostredím a trvalo udržateľným rozvojom a vyhlásilo sa, že ženy zohrávajú strategickú úlohu pri rozvoji trvalo udržateľných a ekologicky vhodných modelov spotreby a výroby vrátane potreby žien rovnakým dielom sa zapájať do rozhodovania o životnom prostredí na všetkých úrovniach;

K.  keďže v článku 5 všeobecných ustanovení Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) sa uznáva úloha žien vo vidieckych spoločenstvách a v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté dezertifikáciou a suchom, pričom sa podporuje rovnaká miera účasti mužov a žien na boji proti dezertifikácii a účinkom sucha;

L.  keďže dosiahnutie rodovej rovnováhy a zmysluplná účasť žien v každom procese nakoniec závisia od nápravy štrukturálnych základov rodovej nerovnosti;

M.  keďže zmluvné strany UNFCCC sa na stretnutí COP 18 rozhodli (rozhodnutie 23/CP.18) prijať cieľ vyváženého zastúpenia žien a mužov v orgánoch zriadených podľa dohovoru a Kjótskeho protokolu v záujme zlepšenia účasti žien, zabezpečenia účinnejšej politiky zmeny klímy, ktorá spravodlivo rieši potreby žien a mužov, a sledovania pokroku pri plnení cieľa rodovej rovnováhy v rámci podpory rodovo citlivej politiky v oblasti klímy;

N.  keďže ženy sú v členských štátoch EÚ stále nedostatočne zastúpené v rozhodovacích orgánoch v oblasti zmeny klímy na vnútroštátnej úrovni, čo však neplatí pre príslušné generálne riaditeľstvá (GR) Komisie, ako sú napríklad GR pre oblasť klímy a GR pre energetiku, kde 40 % pracovných miest v každom z GR zastávajú ženy;

O.  keďže pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky, ktorý bol prijatý na konferencii COP 20 (rozhodnutie 18/CP.20), vyzýva strany, aby presadzovali rodovú rovnováhu vo svojich zastúpeniach a podporovali rodovú citlivosť pri tvorbe a vykonávaní politiky v oblasti zmeny klímy; keďže strany sa nabádajú k tomu, aby podporovali odbornú prípravu a zvyšovanie informovanosti delegátok a delegátov o otázkach súvisiacich s rodovou rovnováhou a zmenou klímy;

P.  keďže Parížska dohoda (COP 21) stanovuje, že strany by mali pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy v rámci svojho vykonávania dohody zohľadňovať svoje príslušné povinnosti týkajúce sa okrem iného otázok ľudských práv a rodovej rovnosti;

Q.  keďže mechanizmy na financovanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení na kompenzáciu za stratu a škody alebo za vysídľovanie v súvislosti so zmenou klímy budú účinnejšie, ak budú zahŕňať plné zapojenie žien do procesu navrhovania, rozhodovania a vykonávania vrátane zapájania obyčajných žien; keďže zohľadňovanie znalostí žien vrátane miestnych a pôvodných znalostí môže viesť k pokroku v oblasti zvládania katastrof, posilniť biodiverzitu, zlepšiť hospodárenie s vodou, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, brániť dezertifikácii, prispieť k ochrane lesov, zabezpečiť rýchly prechod na technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť verejné zdravie;

R.  keďže zmluvné strany Parížskej dohody uznávajú, že zmena klímy je spoločnou záležitosťou celého ľudstva; keďže zmluvné strany by mali pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy rešpektovať, podporovať a brať do úvahy svoje záväzky v oblasti ľudských práv, práva na zdravie, práv pôvodného obyvateľstva, miestnych spoločenstiev, migrantov, detí, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí v zraniteľných situáciách a práva na rozvoj, ako aj rovnosti pohlaví, posilnenia postavenia žien a medzigeneračnej spravodlivosti,

S.  keďže klimatická spravodlivosť spája ľudské práva a rozvoj, pričom ochraňuje práva najzraniteľnejších osôb a zabezpečuje spravodlivé rozdelenie záťaže a prínosov zmeny klímy a jej vplyvov;

T.  keďže ciele trvalo udržateľného rozvoja uznávajú prepojenie medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a splnením všetkých týchto cieľov vrátane cieľa č. 13 týkajúceho sa zmeny klímy, ktorý umožňuje riešiť základné príčiny slabšieho sociálno-ekonomického postavenia žien, a tým posilniť ich odolnosť voči zmene klímy;

U.  keďže účinky zmeny klímy v regiónoch, ako sú subsaharská Afrika a južná Ázia, by mohli do roku 2030 uvrhnúť viac ako 100 miliónov ľudí do extrémnej chudoby, čo by podnecovalo konflikty a spôsobilo vysídľovanie; keďže v Dohovore o boji proti dezertifikácii sa odhaduje, že do roku 2045 by mohlo byť v dôsledku rozširovania púští vysídlených 135 miliónov ľudí; keďže Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu v rámci svojho posúdenia dôkazov odhaduje, že počet ľudí vysídlených v súvislosti so zmenou klímy do roku 2050 by sa mohol pohybovať od 25 miliónov po 1 miliardu, pričom najčastejšie uvádzaný odhad hovorí o 200 miliónoch ľudí;

V.  keďže rodová rovnosť, sociálna spravodlivosť a právo na rozvoj sú neoddeliteľnou súčasťou koncepcie klimatickej spravodlivosti; keďže najväčšie bremeno zmeny klímy síce nesie spoločnosť ako celok, sú to však najmä ženy, ktoré sú najviac postihnuté vysídľovaním spôsobeným klímou;

W.  keďže zmena klímy zvyšuje rozsah a frekvenciu prírodných katastrof, ktoré môžu viesť k strate majetku, strate činností na vytváranie hospodárskych príjmov, strate prístupu k životne dôležitým zdravotníckym službám a zvýšenému riziku rodovo motivovaného násilia; keďže schopnosť žien zvládať dôsledky prírodných katastrof často oslabujú prevládajúce rozdiely; keďže zmena klímy pravdepodobne tieto rozdiely ešte prehĺbi, čo povedie k ďalšej zraniteľnosti a ďalšiemu vysídľovaniu;

X.  keďže mnohým z týchto účinkov možno predísť zavedením rýchleho, inkluzívneho a rodovo citlivého rozvojového programu so zameraním na zmiernenie zmeny klimatických podmienok a adaptáciu na ňu;

Y.  keďže účinky zmeny klímy podľa prognóz povedú k vysídľovaniu obyvateľstva, ktoré nezapadá do parametrov súčasných medzinárodných rámcov; keďže reakcia na vysídľovanie v dôsledku zmeny klímy bude mimoriadne dôležitou výzvou, ktorá si vyžiada komplexnú a obsiahlu globálnu stratégiu založenú na dodržiavaní ľudských práv;

Z.  keďže prijatie kľúčových posolstiev týkajúcich sa ľudských práv a zmeny klímy Radou OSN pre ľudské práva v roku 2017 je významným krokom vpred pri odstraňovaní nepriaznivého vplyvu zmeny klímy na plné a skutočné požívanie ľudských práv; keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížska dohoda poskytujú svetovým lídrom prierezový normatívny základ pre rozvoj rámca, ktorý môže účinne riešiť klimatické vysídľovania na základe existujúcich nástrojov OSN;

AA.  keďže EÚ má jasný právny rámec, ktorý vyžaduje, aby vo svojich vnútorných a vonkajších politikách rešpektovala a podporovala rodovú rovnosť a ľudské práva; keďže politika EÚ v oblasti klímy môže mať výrazný vplyv na ochranu ľudských práv a presadzovanie rodovo citlivých politík v oblasti klímy na celom svete;

AB.  keďže EÚ v súlade s právomocami udelenými zmluvami môže efektívne zlepšiť právne a politické nastavenia na podporu spravodlivosti v oblasti klímy a aktívne sa podieľať na rozvoji medzinárodného rámca ochrany ľudských práv osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy; konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali uplatňovať rodové hľadisko v budúcom globálnom pakte pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu;

AC.  keďže Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 neobsahuje kategóriu klimatických utečencov;

1.  uznáva, že rodová rovnosť je predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia klimatických výziev; zdôrazňuje, že ženy nie sú len obete, ale aj vplyvné iniciátorky zmien, ktoré môžu na základe plnej účasti formulovať a vykonávať účinné stratégie boja proti zmene klímy a/alebo riešenia vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy a jej zmiernenie a môžu budovať odolnosť voči tejto zmene, pričom sa budú opierať o rozličné oblasti svojich skúseností a praktických znalostí z celej škály odvetví od poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva až po energetickú infraštruktúru a udržateľné mestá;

2.  konštatuje, že účasť žien na trhu práce vo vidieckych oblastiach zahŕňa širokú škálu pracovných miest, ktorá presahuje konvenčné poľnohospodárstvo, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ženy vo vidieckych oblastiach môžu iniciovať zmeny, pokiaľ ide o prechod k udržateľnému a ekologickému poľnohospodárstvu, a môžu hrať dôležitú úlohu pri vytváraní ekologických pracovných miest;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla programy, prostredníctvom ktorých môže transfer moderných technológií a know-how pomôcť rozvíjajúcim sa spoločenstvám a regiónom adaptovať sa na zmenu klímy a zároveň spolupracovať so ženami, ktoré predstavujú 70 % poľnohospodárskej pracovnej sily v krajinách ohrozených katastrofami;

4.  je presvedčený, že posilnenie postavenia žien vo vidieckych oblastiach je rozhodujúce, pokiaľ ide o prístup k pôde, úverom a metódy udržateľného poľnohospodárstva, na budovanie odolnosti voči zmene klímy vrátane ochrany ekosystémov, vodných zdrojov a úrodnosti pôdy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili tieto aspekty vo svojich rozvojových politikách, a to aj prostredníctvom verejných investičných plánov a schválením zodpovedných súkromných investícií prostredníctvom rámcov, ako sú napríklad hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv globálneho paktu OSN a akčný plán UNCTAD pre investovanie do cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

5.  uznáva, že ženy a dievčatá sú najlepšími zdrojmi poznania ich vlastnej situácie a potrieb, a preto by sa s nimi mali viesť konzultácie o všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú; uznáva, že podľa EIGE sa žien sa štatisticky viac týka zmena klímy; uznáva, že ženy ako inovátorky, líderky, organizátorky, učiteľky a opatrovateľky po stáročia nachádzali spôsoby, ako v ťažkých situáciách zabezpečovať a plniť potreby svojich rodín, a majú obrovský potenciál byť inovátorkami aj v budúcnosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila sociálne a environmentálne účinky svojej obchodnej politiky a zahraničnej rozvojovej politiky vrátane vplyvu týchto opatrení na ženy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby trvala na záväznosti sociálnych a environmentálnych noriem uvedených v kapitolách o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci obchodných dohôd, o ktorých rokuje;

7.  uznáva, že popri environmentálnej politike sú rozvojové politiky v oblasti zdravia, vzdelávania a posilnenia postavenia základom trvalo udržateľného rozvoja a napokon aj riešenia zmeny klímy; uznáva, že to, ako sa tieto politiky začleňujú do riešenia rastúcich trendov, ako je urbanizácia, bude mať výrazný vplyv na zmenu klímy;

8.  poukazuje na to, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13 („naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom“) je zameraný na zapojenie žien do opatrení v oblasti klímy spolu s cieľom (13b), ktorý stanovuje: „podporovať mechanizmy na zvyšovanie kapacít na účinné plánovanie a riadenie v oblasti zmeny klímy v najmenej rozvinutých krajinách vrátane zamerania sa na ženy, mládež a miestne a marginalizované komunity“;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky príspevky k činnosti zmluvných strán UNFCCC v rodovej oblasti sú dobrovoľné; nalieha na Komisiu, aby spolu s členskými štátmi opätovne potvrdila podporu vypracovaniu, prijatiu a financovaniu akčného plánu UNFCCC pre rodovú rovnosť, ktorý by bol doplnený komplexným a viacročným pracovným programom zahŕňajúcim financovanie, prioritné oblasti činnosti, časový harmonogram, kľúčové ukazovatele dosiahnutých výsledkov, vymedzenie zodpovedných aktérov a mechanizmy monitorovania a preskúmania;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šli príkladom a prijali ciele a harmonogramy na dosiahnutie cieľa rodovej rovnováhy v delegáciách UNFCCC;

11.  zdôrazňuje potrebu prijať dočasné osobitné opatrenia na dosiahnutie cieľa rodovej rovnováhy vo formálnych a neformálnych orgánoch zriadených podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záväzkami EÚ k rodovej rovnosti a ľudským právam zabezpečili, aby následné vnútroštátne stanovené príspevky EÚ zahŕňali dôsledné podávanie správ o rozmeroch rodovej rovnosti a ľudských práv;

13.  žiada členské štáty, aby sa riadili rozhodnutím 21/CP.22 o rodových otázkach a zmene klímy, ktoré vyzýva zmluvné strany, aby určili a podporovali národné kontaktné miesto pre rodové otázky, ktoré by malo na starosti rokovania o klíme a vykonávanie a monitorovanie príslušných opatrení, a poskytovali podporu kontaktným miestam pre rodové otázky v tretích krajinách a/alebo partnerských krajinách;

14.  uznáva, že ženy nielen vykonávajú väčšinu neplatených domácich a opatrovateľských prác, ale zároveň vykonávajú väčšinu každodenných spotrebiteľských rozhodnutí, a preto ak sa im poskytnú tie správne informácie a možnosti, môžu mať prostredníctvom týchto volieb vplyv na udržateľnosť; poznamenáva, že napríklad z výskumu vyplynulo, že výberom miestnych potravín by spotrebitelia mohli znížiť svoje emisie skleníkových plynov až o 5 %;

15.  pripomína svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(7) a záväzok prijatý na tejto konferencii usilovať „o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %“ so zameraním na financovanie opatrení v oblasti klímy;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali v rámci činnosti varšavskej pracovnej skupiny pre problematiku vysídľovania, ktorá na konferencii COP 22 dostala od UNFCCC mandát vypracovať odporúčania pre integrované prístupy na zabránenie, minimalizáciu a riešenie vysídľovania súvisiaceho s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, rodovo citlivý prístup založený na ľudských právach, ktorým sa uzná, že ženy a dievčatá patria k najzraniteľnejším skupinám postihnutým vysídľovaním v dôsledku zmeny klímy, a preto sú mimoriadne náchylné stať sa obeťami obchodovania s ľuďmi a násilia založeného na rodovej príslušnosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby začlenila zmenu klímy do všetkých rozvojových programov na všetkých úrovniach; ďalej požaduje zvýšenú účasť vidieckych a domorodých žien na rozhodovacích procesoch, plánovaní, vykonávaní a na tvorbe politík a rozvojových programov týkajúcich sa zmeny klímy;

18.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zabezpečila rodovo citlivý prístup v rámci svojej činnosti na úrovni Platformy pre problematiku vysídľovania v dôsledku zmeny klímy (Nansenova iniciatíva) a jej Programu na ochranu cezhranične vysídlených osôb v súvislosti s katastrofami a zmenou klímy;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele a zbierali údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti pri plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík v oblasti zmeny klímy, programov a projektov prostredníctvom takých nástrojov, ako sú rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, rodové rozpočtovanie a index životného prostredia a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom posilneného EIGE;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispievali ku globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii s cieľom zaručovať klimatickú spravodlivosť uznaním zmeny klímy za hnaciu silu migrácie, zabezpečovať prínos založený na ľudských právach a uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rámci celého tohto paktu v súlade s potrebami ľudí vysídlených v dôsledku zmeny klímy;

21.  pripomína základný záväzok č. 4 v rámci záväzkov EÚ prijatých na Svetovom humanitárnom samite, a to zabezpečiť, aby humanitárne programovanie bolo rodovo citlivé; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento záväzok sa odrazí pri realizácii programu GR ECHO týkajúceho sa pripravenosti na katastrofy (DIPECHO) a pri vykonávaní Akčného plánu pre odolnosť v krajinách náchylných na krízy (2013 – 2020) a ukazovateľa odolnosti;

22.  dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho násilia voči vysídleným a migrujúcim ženám; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať migrujúcim ženám a dievčatám, ktoré sa počas cesty stali obeťami násilia, pričom by sa im mal zabezpečiť prístup k službám psychologickej a zdravotnej starostlivosti;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zacielili programy na oblasti postihnuté katastrofami, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie pomoci týmto regiónom a aby riešili problémy spôsobené katastrofami v týchto regiónoch, pričom treba venovať osobitnú pozornosť situácii žien a detí, ktoré najviac trpia dôsledkami katastrof;

24.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby podporovali posilnenie postavenia žien a ich informovanosť zlepšovaním ich vedomostí o ochrane pred katastrofami počas katastrof a po katastrofách súvisiacich so zmenou klímy a aby ich aktívne zapájali do predvídania katastrof, systémov včasného varovania a prevencie rizík, čo je dôležitá súčasť ich úlohy pri budovaní odolnosti v prípade katastrofy;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti podporovali, posilňovali a uplatňovali monitorovacie mechanizmy v záchytných centrách pre vysídlené a migrujúce osoby, v ktorých neexistujú potrebné minimálne podmienky na zabránenie násiliu založenému na rodovej príslušnosti, s cieľom zabrániť akémukoľvek obťažovaniu žien a dievčat;

26.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami na ochranu ľudských práv s cieľom zabezpečiť utečencom a vysídleným osobám dodržiavanie ľudských práv v záchytných centrách, najmä pokiaľ ide o zraniteľné ženy a dievčatá;

27.  uznáva možnosti integrácie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu a v oblasti cieľov posilnenia hospodárskeho postavenia žien, a to najmä v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci príslušných projektov a mechanizmov, ako je napríklad program OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (UN-REDD), preskúmali, ako by sa ženám mohli zabezpečiť možnosti plateného zamestnania, pokiaľ ide o vykonávanie environmentálnych služieb, ktoré v súčasnosti poskytujú dobrovoľne, ako sú napríklad obnova lesa, zalesňovanie vyčistenej pôdy a zachovávanie prírodných zdrojov;

28.  žiada EÚ a členské štáty, aby s cieľom ďalej napredovať v zastúpení žien v rokovaniach v rámci UNFCCC poskytovali finančné prostriedky na vzdelávanie a účasť delegovaných žien; vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a podporovala vytváranie sietí medzi ženskými organizáciami a činnosťami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vypracovanie a uplatňovanie politík v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby ženy boli rovnoprávnymi účastníčkami a príjemkyňami všetkých konzultácií v oblasti zmeny klímy, programov a financovania organizovaných s podporou EÚ na národnej a miestnej úrovni;

29.  vyzýva Komisiu a generálne riaditeľstvá zodpovedné za rodovú rovnosť, rozvoj a energetiku a klímu, aby rodovú rovnosť začlenili štruktúrovaným a systematickým spôsobom do svojich politík v oblasti zmeny klímy a energetiky pre EÚ a nezameriavali sa výlučne na vonkajší rozmer; naliehavo žiada najmä Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov a Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO), aby zvýšili svoju informovanosť o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien a zintenzívnili svoju prácu v tejto oblasti, pretože sa týka klimatickej spravodlivosti; zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy (CLIMA) musí vyčleniť prostriedky na prijímanie pracovníkov, ktorí by pôsobili v rámci kontaktného miesta pre rodové otázky; žiada EÚ a jej členské štáty, aby rozvíjali zásadu klimatickej spravodlivosti; trvá na tom, že najväčšou nespravodlivosťou nášho neúspechu v účinnom boji proti zmene klímy by boli nepriaznivé účinky na chudobné krajiny a obyvateľstvo, a najmä na ženy;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich správach v rámci všeobecného pravidelného preskúmania podávali Rade OSN pre ľudské práva správy o vplyvoch rodových a ľudských práv a opatreniach v oblasti klímy;

31.  konštatuje, že finančné záväzky EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien sa zvýšili, čo sa ale nedá povedať o kapacite ľudských zdrojov na riadenie tohto rastúceho objemu práce; zdôrazňuje, že EÚ musí preukázať rozhodný inštitucionálny záväzok týkajúci sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien vo vzťahu k zmene klímy, najmä ako sa stanovuje vo všeobecných politikách upravujúcich rozvojovú spoluprácu, konkrétne ciele trvalo udržateľného rozvoja a akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová rovnosť a zmena klímy nie je prioritnou oblasťou akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; poznamenáva, že rodovo citlivé ukazovatele neboli dostatočne rozvinuté ani začlenené do podávania správ o výsledkoch a výsledky, pokiaľ ide o vnútornú zodpovednosť v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a ich financovanie, sú stále nedostatočné; konštatuje, že najmenší pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o cieľ č. 20 akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť GAP II spočívajúci v zabezpečení rovnakých práv žien na účasť v rozhodovacích procesoch o otázkach klímy a životného prostredia a na ich ovplyvňovanie, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie na splnenie tohto cieľa; pripomína, že v akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť GAP II sa stanovuje program zahraničnej politiky EÚ so štyrmi tematickými piliermi vrátane horizontálneho piliera týkajúceho sa presunu útvarov Komisie a inštitucionálnej kultúry ESVČ pri plnom rešpektovaní zásady rovnosti medzi ženami a mužmi;

33.  uznáva, že zlepšenia technických usmernení nebudú samy osebe postačovať na zvýšenie účinnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

34.  vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu a vypracovala komplexné oznámenie s názvom Rodová rovnosť a zmena klímy – budovanie odolnosti a podporovanie klimatickej spravodlivosti v rámci stratégií na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to s cieľom plniť pevný inštitucionálny záväzok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a riešiť súčasné nedostatky, pokiaľ ide o inštitucionálnu koordináciu;

35.  vyzýva svoje parlamentné výbory, aby pri práci v rámci svojich oblastí právomoci, pokiaľ ide o prierezové otázky zmeny klímy, trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv, podporovali uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie adaptácie na zmenu klímy aj zmierňovania jej účinkov zohľadňovalo rodové hľadisko; víta nedávny pokrok, ktorý sa dosiahol so zreteľom na politiku rodovej rovnosti v oblasti multilaterálnych finančných mechanizmov; víta tiež iniciatívy súkromného sektora, ktorých cieľom je posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov zavedením prémií za projekty, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti vrátane podpory živobytia a vzdelávacích príležitostí pre ženy; konštatuje však, že podľa Rozvojového programu OSN (UNDP) sa len 0,01 % financovania v celosvetovom meradle využíva na podporu projektov, ktoré sa týkajú zmeny klímy a práv žien; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že ich programy v oblasti zmeny klímy spĺňajú najvyššie medzinárodné normy týkajúce sa ľudských práv a nepodkopávajú rodovú rovnosť;

37.  domnieva sa, že tri finančné mechanizmy podľa UNFCCC – Zelený klimatický fond, Globálny fond pre životné prostredie (GEF) a Adaptačný Fond – by mali odblokovať dodatočné finančné prostriedky na investičnú politiku v oblasti klímy, ktorá viac zohľadňuje rodové hľadisko;

38.  predovšetkým naliehavo žiada EÚ, aby rozvojovú pomoc podmienila začlenením kritérií založených na ľudských právach a zaviedla nové rodovo citlivé kritériá politiky v oblasti zmeny klímy;

39.  žiada, aby sa prostredníctvom rodovo citlivých opatrení zabezpečilo, že ženy nebudú považované iba za príjemcov opatrení v oblasti klímy, ale aj za podnikateľky v oblasti technológií týkajúcich sa čistej energie; víta výzvu Komisie na predkladanie návrhov týkajúcich sa žien a udržateľnej energie, vďaka ktorej je k dispozícii 20 miliónov EUR na realizáciu činností podporujúcich podnikanie žien v sektore udržateľnej energie v rozvojových krajinách, a nabáda Komisiu, aby túto sumu v budúcnosti zvýšila;

40.  požaduje odbornú prípravu zameranú na rodovú rovnosť pre úradníkov EÚ, najmä pre tých, ktorí sa zaoberajú rozvojovými a klimatickými politikami;

41.  žiada, aby sa vysídľovaniu vyvolanému klímou venovala seriózna pozornosť; je otvorený diskusii o zavedení ustanovenia o „klimatickej migrácii“; požaduje vytvorenie panela expertov s cieľom preskúmať túto otázku na medzinárodnej úrovni a naliehavo žiada, aby bola otázka klimatickej migrácie zaradená do medzinárodného programu; vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy;

42.  víta hlavné iniciatívy v oblasti programovania OSN pre ženy (Women’s Flagship Programming Initiatives) a projekty a programy Globálnej aliancie proti zmene klímy, ktoré vytvárajú prierezové prepojenie medzi rodom a zmenou klímy;

43.  víta prácu osobitného predstaviteľa OSN pre ľudské práva a životné prostredie a Rady OSN pre ľudské práva v tejto oblasti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili toto úsilie, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci;

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 27.
(2) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 67.
(3) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 91.
(4) http://womengenderclimate.org/wp-content/uploads/2015/06/WGC_FINAL_1June.pdf
(5) http://eige.europa.eu/rdc/eige-publications/gender-environment-and-climate-change
(6) United Nations, ‘The World’s Women 2015’, https://unstats.un.org/unsd/gender/chapter3/chapter3.html.
(7) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 83.

 

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy