Európska komisia chce v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike väčšinové hlasovanie

BRUSSELS, BELGIUM - AUGUST 16: A general view of the exterior of the European Parliament building on August 16, 2011 in Brussels, Belgium. The German Chancellor Angela Merkel met with the French President Nicolas Sarkozy in Paris today to discuss the European debt crisis. The two leaders of the eurozone's major economies have urged members to coordinate through an economic government that will consist of the 17 heads of the eurozone states. (Photo by Mark Renders/Getty Images)

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker 12. septembra 2018 pri príležitosti svojho prejavu o stave Únie uviedol:  „Musíme zlepšiť našu schopnosť vystupovať jednotne, pokiaľ ide o našu zahraničnú politiku. Preto dnes Komisia navrhuje prejsť v určitých oblastiach našich vonkajších vzťahov na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Nie vo všetkých, ale iba v niektorých: napríklad pri otázkach ľudských práv a v súvislosti s civilnými misiami. Súčasné zmluvy to umožňujú a podľa mňa prišiel čas na to, aby sme využili „stratený poklad“ Lisabonskej zmluvy – premosťovaciu doložku, ktorá nám umožňuje prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.“

Európska komisia dnes navrhla spôsoby, akými by sa dala zlepšiť schopnosť Európskej únie zohrávať na celosvetovej scéne väčšiu a efektívnejšiu úlohu. Predseda Juncker predovšetkým navrhol, aby členské štáty využili existujúce pravidlá EÚ a v niektorých oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP) prešli od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. To by umožnilo, aby sa EÚ stala silnejším globálnym aktérom, ktorý by dokázal väčšmi vplývať na vývoj udalostí vo svete a prevziať medzinárodnú zodpovednosť.

Komisia určila tri konkrétne oblasti, v ktorých by sa to dalo uskutočniť. EÚ by tak mohla na celom svete lepšie presadzovať svoje hodnoty, hájiť svoje záujmy a pohotovo prijímať rozhodnutia s cieľom: 1. kolektívne reagovať na porušovanie ľudských práv, 2. uplatňovať účinné sankcie a 3. začať a riadiť misie v oblasti civilnej bezpečnosti a obrany.

Využitie potenciálu zmlúv

Na základe postupných zmien zmlúv členské štáty pozvoľna prešli k častejšiemu rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou. Súčasné ustanovenia zmlúv, ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sa však prevažne nevyužívajú. Ide napríklad o odseky 2 a 3 článku 31 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ktorých veľký potenciál nebol zatiaľ využitý. Je načase, aby sme v dnešnom zložitom, prepojenom a problematickom svete využili tieto existujúce nástroje a umožnili tak EÚ lepšie chrániť jej občanov, presadzovať kolektívne záujmy a zabezpečiť stabilitu v jej susedstve i v iných častiach sveta.

Hoci v posledných rokoch došlo k výraznému posilneniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ešte stále sa vyskytujú prípady, keď jednomyseľnosť bráni účinnému rozhodovaniu a znemožňuje EÚ konať rýchlo a rozhodne. Európska komisia preto určila konkrétne oblasti, v ktorých by sa schopnosť EÚ konať dala výrazne zlepšiť. V dnes predkladanom oznámení Európska komisia uvádza, kde by Rada mohla využiť potenciál súčasných zmlúv tak, aby sa viac používalo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pričom kultúra budovania konsenzu by sa v EÚ zachovala. Zefektívnenie rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky má ešte väčší význam v perspektíve možného budúceho rozšírenia Európskej únie.

Konkrétnejšie,

. Mali by pri tom uplatniť článok 31 ods. 3 Zmluvy o EÚ, tzv. premosťovaciu doložku, podľa ktorej môže Európska rada (jednomyseľne) umožniť Rade, aby v niektorých prípadoch v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky prijímala rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Ide o tieto prípady:

  1. stanoviská k otázkam ľudských práv na medzinárodných fórach;
  2. rozhodnutia o zavedení sankčných režimov;
  3. rozhodnutia o civilných misiách v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou posilňuje Úniu a pomáha pri dosahovaní konsenzu

Skúsenosti z iných oblastí, v ktorých je hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pravidlom, – najmä z oblasti obchodnej politiky EÚ – ukazujú, že takéto hlasovanie nielenže posilňuje úlohu EÚ ako globálneho aktéra, ale zároveň prináša aj efektívnejšie rozhodovanie. Perspektíva hlasovania kvalifikovanou väčšinou členské štáty veľmi motivuje k tomu, aby sa snažili dospieť k skutočnému konsenzu a jednote. Konsenzus so sebou zároveň nesie väčšiu zodpovednosť za prijaté rozhodnutia.

V zmluve sa okrem toho stanovuje niekoľko cielených opatrení na ochranu základných záujmov a výsad členských štátov v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: pri rozhodnutiach, ktoré majú vojenský a obranný dosah, sa kvalifikovanou väčšinou hlasovať nemôže (článok 31 ods. 4 ZEÚ). V článku 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa navyše stanovuje akási „núdzová brzda“, ktorá členskému štátu umožňuje vzniesť zo „zásadných a uvedených dôvodov národného záujmu“ námietku proti prijatiu rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou.

Súvislosti

V týchto oblastiach politiky sa rozhodnutia budú naďalej systematicky prijímať jednomyseľne: zdaňovanie, sociálne zabezpečenie alebo sociálna ochrana, pristúpenie nových krajín k EÚ, operačná policajná spolupráca a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, a to aj napriek tomu, že zmluvy umožňujú prejsť k pružnejším formám rozhodovania.

V zmluve o Európskej únii sa stanovuje možnosť prejsť pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike od dnešného všeobecne uplatňovaného pravidla jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Článok 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ už Rade umožňuje, aby v určitých vopred stanovených prípadoch rozhodovala kvalifikovanou väčšinou. Osobitná „premosťovacia doložka“ týkajúca sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je stanovená v článku 31 ods. 3, zmocňuje Európsku radu, aby ďalej rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ak sa na tom členské štáty jednomyseľne dohodnú. Obe ustanovenia zmluvy sú vyjadrením presvedčenia, že pri efektívnej, dobre načasovanej a dôveryhodnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike by sa postupne mohlo upustiť od jednomyseľného hlasovania, prinajmenšom v určitých vybraných oblastiach.

Ako sa uznáva v Rímskej deklarácii z roku 2017, ktorá bola prijatá pri príležitosti 60. výročia Rímskej zmluvy, potreba silnej EÚ je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. V záujme toho, aby sa Únia stala silnejším globálnym aktérom, predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie z roku 2017 navrhol zvážiť, „ktoré zahraničnopolitické rozhodnutia by sa mohli namiesto jednomyseľného súhlasu prijímať kvalifikovanou väčšinou“, čo by prispelo k tomu, aby sa EÚ stala efektívnejším globálnym aktérom. Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom vyhlásení z Mesebergu o obnove európskych prísľubov bezpečnosti a prosperity v júni 2018 v súlade s týmto cieľom vyzvali na „hľadanie nových spôsobov zrýchlenia a zvýšenia efektívnosti rozhodovania EÚ v rámci našej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ a „preskúmanie možností využívania hlasovania väčšinou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v rámci širšej diskusie o hlasovaní väčšinou pri politikách EÚ“.

Súvisiace články

2 miliardy eur na urýchlenie založenia Európskej rady pre inováciu

Peter Králik

NATO prestane komunikovať s Nemeckom, ak Berlín zavedie 5G sieť za pomoci Číny

TASR

Stovka policajtov vycestuje: Slovensko ich pošle do Macedónska aj do Srbska kvôli migrácii

redakčný výber
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?