EURÓPSKA KOMISIA: Poznáme návrhy týkajúce sa Európskeho piliera sociálnych práv

Európska komisia dnes prijíma nové konkrétnejšie iniciatívy, ktorých cieľom je ďalej rozvíjať Európsky pilier sociálnych práv.

 

Predkladá konkrétne návrh Európskeho orgánu práce, ktorý ohlásil predseda Komisie Juncker v správe o stave Únie za rok 2017, ako aj iniciatívu na zabezpečenie prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Tieto iniciatívy sprevádza oznámenie o monitorovaní vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré bude úzko prepojené s európsky semestrom pre koordináciu politík.

Podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis k tomu uviedol:„Európa v súčasnosti zaznamenáva neustály rast a zvyšuje sa aj zamestnanosť. Musíme však zabezpečiť, aby rast bol inkluzívnejší a mali z neho prínos všetci. V tomto balíku sa stanovuje niekoľko krokov, ako to dosiahnuť: musíme sa uistiť, že pravidlá pre život a prácu v celej Európskej únii sú dobre známe a účinne sa presadzujú, sledovať vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, presadzovať širší impulz v oblasti sociálnych práv a zamerať sa na prístup k sociálnej ochrane. Európa s posilneným sociálnym rozmerom je udržateľnejšou Európou.“

Európska komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová dodala: Návrh Európskeho orgánu práce, ktorý dnes predkladáme, je výsledkom nášho úsilia o zabezpečenie spravodlivej mobility pracovnej sily. Tá má zásadný význam pre dobré fungovanie európskeho trhu práce. Európsky orgán práce bude pomáhať občanom a podnikom využívajúcim mobilitu nachádzať správne informácie a bude posilňovať spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom presadzovať spravodlivé a účinné pravidlá. Prostredníctvom nášho návrhu o prístupe k sociálnej ochrane sa v spolupráci s členskými štátmi usilujeme zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Našim cieľom je zabezpečiť, aby ľudia mali prístup k primeraným dávkam bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať nový svet práce.“

V poslednom desaťročí sa počet mobilných občanov, t. j. ľudí žijúcich a pracujúcich v inom členskom štáte, takmer zdvojnásobil a v roku 2017 ich bolo 17 miliónov. Európsky orgán práce bude jednotlivcom, podnikom a vnútroštátnym správnym orgánom pomáhať v tom, aby čo najviac vyťažili z príležitostí, ktoré prináša voľný pohyb pracovníkov, a bude zabezpečovať spravodlivú mobilitu pracovnej sily. Jeho cieľ je trojaký.

V prvom rade bude orgán poskytovať občanom a podnikom informácie o možnostiach zamestnania, stáží, schém mobility, náboru a odbornej prípravy, ako aj poradenstvo týkajúce sa práv a povinností súvisiacich so životom, s prácou a/alebo pôsobením v inom členskom štáte EÚ.

Po druhé orgán bude podporovať spoluprácu vnútroštátnych orgánov v cezhraničných situáciách tým, že im pomôže zabezpečiť, aby sa pravidlá EÚ, ktorými sa chráni a riadi mobilita, jednoducho a účinne dodržiavali. V súčasnosti sa voľný pohyb pracovníkov riadi rozsiahlym súborom právnych predpisov EÚ, pričom mnohé z týchto predpisov sa menia a modernizujú, a to napríklad tie, ktoré sa týkajú koordinácie sociálneho zabezpečenia v celej EÚ a takých otázok, ako je napr. vysielanie pracovníkov v kontexte poskytovania služieb. Prioritou je nielen docieliť, aby tieto pravidlá boli spravodlivejšie a účelné, ale aj zabezpečiť, aby sa správne uplatňovali a presadzovali spravodlivým, jednoduchým a účinným spôsobom vo všetkých hospodárskych odvetviach. Tento orgán napríklad prispeje k zlepšeniu výmeny informácií, podporí budovanie kapacít vnútroštátnych orgánov a pomôže im vykonávať zosúladené a spoločné inšpekcie. Tým sa posilní vzájomná dôvera medzi aktérmi, zlepšia sa postupy každodennej spolupráce a zabráni sa možným podvodom a zneužívaniu pravidiel.

Po tretie Európsky orgán práce bude schopný zabezpečiť mediáciu a uľahčiť riešenie cezhraničných sporov, ku ktorým môže dôjsť napríklad v prípade reštrukturalizácie spoločnosti, do ktorej sú zapojené viaceré členské štáty.

Európsky orgán práce sa zriadi ako nová decentralizovaná agentúra EÚ a po ukončení legislatívneho procesu EÚ by mal začať fungovať v roku 2019. S cieľom uľahčiť zriadenie orgánu a zabezpečiť, aby po svojom zriadení rýchlo začal svoju činnosť, Komisia zároveň zriaďuje poradnú skupinu pozostávajúcu z kľúčových zainteresovaných strán, ktoré sa budú zaoberať praktickými aspektmi budúceho fungovania orgánu.

Komisia dnes takisto predstavuje návrh odporúčania Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Keďže svet práce sa vyvíja s prihliadnutím na nové životné štýly, podnikateľské postupy a digitalizáciu, systémy sociálnej ochrany sa neustále musia prispôsobovať novým skutočnostiam. Dnes malo takmer 40 % zamestnaných ľudí buď atypické zamestnanie – čo znamená, že nepracujú na základe pracovnej zmluvy na plný pracovný čas uzatvorenej na neurčitý čas – alebo vykonávalo samostatnú zárobkovú činnosť. Tieto osoby nemajú vždy dobrý prístup k systémom sociálneho zabezpečenia, nemajú poistenie v nezamestnanosti ani prístup k dôchodkovým právam. V súlade s Európskym pilierom sociálnych práv je cieľom tohto návrhu stanoviť smerovanie pre členské štáty v záujme podpory prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, a to najmä tie osoby, na ktoré sa vzhľadom na ich postavenie v zamestnaní nevzťahujú dostatočne schémy sociálneho zabezpečenia.

V odporúčaní sa stanovuje:

  • odstraňovanie medzier vo formálnom pokrytí tým, že sa zabezpečí, aby sa pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby mohli za porovnateľných podmienok zapojiť do príslušných systémov sociálneho zabezpečenia,
  • možnosť primeraného účinného pokrytia, aby si mohli vytvoriť a uplatňovať náležité nároky,
  • uľahčenie prevodu nárokov na sociálne zabezpečenie z jedného zamestnania do druhého,
  • poskytovanie transparentných informácií pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám o ich nárokoch na sociálne zabezpečenie a súvisiacich povinnostiach.

V neposlednom rade ako doplnok k iniciatívam, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú na úrovni EÚ, Komisia prezentuje svoje stanoviská v súvislosti s posilnením monitorovania vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. To sa dosiahne tým, že priority Európskeho piliera sociálnych práv sa zohľadnia v ročnom cykle európskeho semestra pre koordináciu politík, ktorého súčasťou je analýza prijatých opatrení a pokroku dosiahnutého na vnútroštátnej úrovni, bude sa poskytovať technická podpora, podporí sa referenčné porovnávanie a výmena osvedčených postupov a výsledky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti sa budú preverovať aj za pomoci sociálneho prehľadu, prostredníctvom ktorého sa sledujú trendy a výsledky vo všetkých členských štátoch EÚ v troch oblastiach týkajúcich sa zásad piliera sociálnych práv. Komisia dnes uverejňuje aj pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom pripomína právny rámec pre každú zo zásad Európskeho piliera sociálnych práv a náležite zohľadňuje príslušné kompetencie EÚ a členských štátov vrátane úlohy sociálnych partnerov a nedávnych opatrení v každej z príslušných oblastí na úrovni EÚ.

Ďalšie kroky

Európsky orgán práce: Tento návrh nariadenia teraz v súlade s riadnym legislatívnym postupom preskúma Európsky parlament a Rada. Komisia by chcela docieliť, aby bol tento orgán zriadený a začal svoju činnosť v roku 2019.

Prístup k sociálnej ochrane: Túto problematiku bude teraz skúmať Rada, ktorá môže prijímať odporúčania na základe návrhu Komisie v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoc.

Dnešný balík iniciatív predstaví ministrom zamestnanosti a sociálnych vecí jednotlivých členských štátov na zasadaní Rady 15. marca v Bruseli. Na zasadaní Európskej rady 22. – 23. marca 2018 sa hlavy štátov alebo predsedovia vlád budú opätovne venovať otázke vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv.

Súvislosti

Zámer Komisie zriadiť Európsky orgán práce oznámil predseda Komisie Juncker vo svojej správe o stave Únie 13. septembra 2017. Činnosť Európskeho orgánu práce bude dopĺňať a uľahčovať vykonávanie prebiehajúcich iniciatív na zabezpečenie spravodlivej mobility vrátane reformy smernice o vysielaní pracovníkovosobitného právneho predpisu v odvetví medzinárodnej cestnej dopravy a modernizácie pravidiel EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Vyššia flexibilita trhu práce a čoraz rozmanitejšie formy zamestnania vytvorili nové pracovné miesta a poskytli väčšiemu počtu ľudí možnosť profesionálneho uplatnenia, ako sa pripomenulo počas konzultácie o Európskom pilieri sociálnych práv a v Diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy. Zároveň však viedli k určitým medzerám v pokrytí schémami sociálnej ochrany, ktoré je potrebné odstrániť. Návrh odporúčania Rady o prístupe k sociálnej ochrane, ktorý vypracovala Komisia, je reakciou na túto meniacu sa situáciu na trhu práce, najmä nové formy práce, ktoré vznikli v posledných rokoch. Táto iniciatíva bola ohlásená v apríli 2017 spolu s Európskym pilierom sociálnych práv. Je súčasťou pracovných programov Komisie na roky 2017 a 2018 a opiera sa o dvojfázové konzultácie so sociálnymi partnermi EÚ.

Tieto iniciatívy sprevádzajú postupné zavádzanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý bol vyhlásený na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu v novembri 2017. Zavedenie Európskeho piliera sociálnych práv je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou a monitorovanie jeho vykonávania má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia hmatateľného pokroku v praxi. Z tohto dôvodu Komisia v dnešnom oznámení hodnotí iniciatívy prijaté v záujme postupného zavedenia piliera vrátane iniciatívy týkajúcej sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a návrhu týkajúceho sa transparentných a predvídateľných pracovných podmienokv Európskej únii.

Otázky a odpovede o návrhu Komisie na zlepšenie prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby

 

Čoho sa týka tento nový návrh a prečo sa predkladá?

Návrh odporúčania o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby vypracovaný Komisiou je súčasťou iniciatív, ktorými sa vykonáva Európsky pilier sociálnych práv. Odporúčanie súvisí najmä so zásadou 12 piliera, v ktorej sa uvádza, že „bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu“.

Počas verejnej konzultácie o pilieri vyjadrili mnohé zainteresované strany obavy, že pracovníci v atypických (neštandardných) formách zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby majú sťažený prístup k sociálnej ochrane. Odporúčanie podporí členské štáty pri prispôsobovaní systémov sociálneho zabezpečenia zmenám vo svete práce. Každý, kto pracuje, bude chránený a ľudia budú môcť ľahšie meniť zamestnanie, odvetvie a dokonca aj postavenie v zamestnaní, keďže ich práva sa zachovajú a bude možné ich prevádzať. Finančná udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia sa zachová. Zásadným aspektom európskeho sociálneho trhového hospodárstva je čo najširšie možné zdieľanie životných rizík. Viacero členských štátov podniká reformy zamerané na lepšiu ochranu dotknutých pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Cieľom činnosti EÚ je zabezpečiť, aby pokrok nebol čiastočný alebo nerovnomerný, ale aby sa zaistil vo všetkých skupinách, oblastiach sociálneho zabezpečenia a členských štátoch, vďaka čomu sa na vnútornom trhu vytvoria rovnaké podmienky.

Čo sú to neštandardné formy zamestnania?

Za neštandardné formy zamestnania sa zvyčajne považujú dočasné alebo krátkodobé zmluvy, práca na kratší pracovný čas a práca na vyžiadanie, ako aj pracovné vzťahy medzi viac ako dvoma stranami, pričom za štandardné pracovné vzťahy považujeme prácu na plný pracovný čas na základe trvalej pracovnej zmluvy.

V rámci týchto kategórií rozoznávame rôzne formy, napríklad príležitostná práca (t. j. pracovné zmluvy s nestanoveným pracovným časom, ako napr. v prípade dokladačov tovaru v supermarketoch, ktorí pracujú len vtedy, keď je veľa práce), dočasná agentúrna práca (t. j. dočasné pracovné miesta) alebo práca pre platformy (t. j. osoby pracujúce pre digitálne platformy bez pevného pracoviska).

Na účely tejto iniciatívy je vymedzenie tohto pojmu zámerne široké, aby zahŕňalo aj vznikajúce alebo budúce kategórie neštandardnej práce. Trhy práce sa rýchlo vyvíjajú a technológie prinášajú mnohé rôzne nové formy zamestnania, ktoré ešte nie sú známe. Prístupom Komisie sa zabezpečí, aby reformy boli nadčasové a aby sme mali čo najväčší prínos z meniaceho sa sveta práce.

Presadzovanie by sa malo uľahčiť vďaka nedávnemu návrhu smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorý umožňuje objasniť hranice medzi pracovníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami, ako aj prípady, v ktorých sa status samostatne zárobkovo činnej osoby neoprávnene používa (nepravá samostatná zárobková činnosť). Pokiaľ ide o prístup k sociálnej ochrane, takáto jasnosť pomôže zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí sa omylom považovali za samostatne zárobkovo činné osoby, mohli mať teraz prístup k sociálnemu zabezpečeniu ako pracovníci.

Čo je cieľom tohto odporúčania?

V odporúčaní sa navrhuje, aby pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby mali za porovnateľných podmienok:

  • možnosť zapojiť sa do príslušných systémov sociálneho zabezpečenia (odstraňovanie medzier vo formálnom pokrytí)
  • možnosť vytvoriť si a uplatňovať náležité nároky (primerané účinné pokrytie),
  • možnosť jednoducho prevádzať nároky na sociálne zabezpečenie z jedného zamestnania do druhého,
  • transparentné informácie o ich nárokoch na sociálne zabezpečenie a súvisiacich povinnostiach.

Na koho sa toto odporúčanie vzťahuje?

V tomto odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili prístup k primeranému pokrytiu sociálnym zabezpečením všetkým pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám. V roku 2016 malo približne 40 % zamestnaných ľudí v EÚ atypické zamestnanie alebo sa venovalo samostatnej zárobkovej činnosti.

V mnohých členských štátoch majú tieto skupiny ľudí nedostatočný prístup k sociálnej ochrane. V dôsledku toho sú vystavení vyššej ekonomickej neistote a sú menej chránení pred sociálnymi rizikami. Vďaka odporúčaniu by sa sociálna ochrana rozšírila aj na oblasti, v ktorých nie je dostatočná.

Akých oblastí sociálneho zabezpečenia sa to týka?

Návrh by sa vo všeobecnosti vzťahoval na oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré súvisia skôr so situáciou v oblasti zamestnanosti než s postavením občana alebo rezidenta, a to konkrétne:
1. dávky v nezamestnanosti,
2. nemocenské dávky a dávky zdravotnej starostlivosti,
3. dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve,
4. dávky v invalidite,
5. starobné dávky vrátane dôchodkov,
6. dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania.

Prečo sa Komisia rozhodla konať?

Čoraz viac ľudí na trhu práce nemá dostatočný prístup k sociálnej ochrane. Tento problém je rozšírený vo všetkých členských štátoch. Reformy v niektorých členských štátoch predstavujú kroky správnym smerom, ale existujú dôkazy o tom, že sa netýkajú všetkých skupín osôb, na ktoré sa predtým nevzťahovalo sociálne zabezpečenie, alebo nie sú dostatočne systematické. Ide napríklad o prípady, keď pravidlá boli upravené len pre niektoré oblasti sociálneho zabezpečenia alebo sa nevzťahovali na samostatne zárobkovo činné osoby.

Opatrenia EÚ môžu byť odrazovým mostíkom pre ďalšie vnútroštátne reformy. Mohli by zabrániť krátkodobému narušeniu hospodárskej súťaže a dlhodobému oslabeniu sociálnych noriem a zabezpečiť, aby všetky členské štáty spoločne postupovali jednotným smerom a v rovnakom čase. Tým by sa podporila vzostupná konvergencia k lepším životným a pracovným podmienkam, čo je v súlade s účelom Európskeho piliera sociálnych práv a je prínosom pre spoločnosť a hospodárstvo EÚ ako celok.

V rámci príprav na prezentáciu Európskeho piliera sociálnych práv Komisia uskutočnila rozsiahlu verejnú konzultáciu od marca do decembra 2016, v ktorej sa zdôraznila potreba konať v tejto oblasti. Správa o konzultácii je k dispozícii tu. Potreba konať bola znovu potvrdená v rámci konzultácie so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ po prezentácii piliera v apríli 2017.

Aké prínosy bude mať odporúčanie pre pracovníkov?

Cieľom odporúčania je podporiť osoby s neštandardnými formami zamestnania a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vzhľadom na ich postavenie v zamestnaní nie sú dostatočne pokryté systémami sociálneho zabezpečenia, a preto sú vystavené vyššej ekonomickej neistote.

Očakáva sa, že sociálny vplyv na pracovníkov a ich rodiny bude pozitívny a povedie k zníženiu individualizácie rizika, neistoty v oblasti príjmov, ako aj neistoty vo všeobecnosti, a najmä k nižšiemu riziku chudoby.

Primerané sociálne zabezpečenie poskytuje pracovníkom príležitosti a stimuly na účasť vo vzdelávaní a na odbornej príprave a na to, aby venovali čas hľadaniu zamestnania, ktoré bude zodpovedať ich zručnostiam. Prispieva k pocitu bezpečia u ľudí a pomáha im plne využiť možnosti, ktoré ponúkajú nové formy a modely práce, nové pracovné vzťahy so zamestnávateľmi, stále bežnejšie zmeny pracovných miest, ako aj samostatná zárobková činnosť. Systémy sociálneho zabezpečenia tak plnia dôležité funkcie vo vzťahu k jednotlivcom, ako aj na trhoch práce.

Z rozšíreného rozsahu sociálnej ochrany by mali prínos najmä ženy, pretože práve ich sa v súčasnosti týkajú neštandardné formy zamestnania. Častejšie než muži pracujú na kratší pracovný čas a prerušujú kariéru z dôvodu starostlivosti o deti alebo odkázaných rodinných príslušníkov.

Aké prínosy bude mať odporúčanie pre podniky?

Odporúčanie prinesie viac spravodlivosti pre podniky, pretože vytvorí rovnaké podmienky. rozšírenie rozsahu sociálnej ochrany by malo viesť k výraznému zníženiu nespravodlivej hospodárskej súťaže medzi tými podnikmi, ktoré zamestnávajú zamestnancov na základe neštandardných zmlúv, ktoré sú vyňaté z príspevkov na sociálne zabezpečenie, a ich konkurentmi, ktorí si neznižujú náklady takýmto spôsobom.

Podniky by okrem toho mali prínos zo zvýšenej produktivity jednotlivcov v novo chránených formách zamestnania, ako aj z pozitívnych účinkov, aké majú systémy sociálneho zabezpečenia na trhy práce.

Nemajú sociálni partneri lepšie predpoklady na úpravu postupov týkajúcich sa pracovných vzťahov?

Komisia v súlade so zmluvami EÚ uskutočnila konzultácie s odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov na úrovni EÚ na základe dvojfázového prístupu, aby zistila, či sú ochotní riešiť predmetné problémy vzájomnou dohodou. Konzultácie sa uskutočnili od 29. apríla do 23. júna 2017 a od 20. novembra 2017 do januára 2018. Hoci obe strany v zásade súhlasili s problémami, ktoré prezentovala Komisia, nedohodli sa na začatí rokovaní zameraných na uzatvorenie dohody na úrovni Únie. Všetky príspevky od sociálnych partnerov boli pri príprave návrhu náležite zohľadnené.

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies