Európski úradníci: Ochrancovia arabsko-islamského útlaku a terorizmu

Federica Mogherini bola v posledných týždňoch zaneprázdnená ustupovaním jednému represívnemu režimu za druhým. Mogherini, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, začala s Iránom. Eli Lake v Bloombergu napísal: “V čase ľudového povstania v Iráne Mogherini mlčala.”

 

“Čakala šesť dní, než niečo povedala o tamojších demonštráciách. Keď to konečne urobila, bola to zmes lichotenia a neutrality. ‘V duchu otvorenosti a úcty, ktorá je základom nášho vzťahu’, povedala: ‘Očakávame, že sa všetky zúčastnené strany zdržia násilia a zaručia slobodu prejavu ‘ “.

Švédska ministerka zahraničia Margot Wallström, ktorá s hrdosťou viedla “prvú feministickú vládu na svete”, iba uviedla, že “sleduje” demonštrácie v Iráne. UN Watch ju odsúdil za mlčanie. Pred rokom švédska ministerka obchodu Ann Lindeová pochodovala spolu s desiatimi ďalšími ministerkami švédskej vlády pred iránskym prezidentom Hasanom Rúháním s hidžábom na hlave. Kým skutočné iránske dievčatá pochodovali na protest proti povinnému hidžábu, Ann Lindeová tweetovala o zákonoch proti klimatickým zmenám počas dní, kedy boli iránske represie v uliciach najsilnejšie.

Nielenže európski predstavitelia ignorovali útoky iránskeho režimu na vlastných ľudí, ale ani sa nesnažili o “silnú obranu Západných hodnôt”, na ktoré teraz iránska vláda útočí: slobody prejavu, slobody zhromažďovania, odluky štátu a cirkvi, práva na riadny súdny proces – všetky tieto zásady iránski mulláhovia pošliapali pri boji proti svojim vlastným ľuďom.

Európski úradníci, ktorí v posledných dvoch rokoch zintenzívnili spoluprácu s Tureckom, tiež mlčali o tom, že Ankara oficiálne vstúpila do globálneho klubu diktatúr. Freedom House vo svojej výročnej správe znížil rating Turecka na úroveň “neslobodnej krajiny”. Freedom House kritizoval “hromadné prepúšťanie štátnych zamestnancov, masové prepúšťanie volených starostov a ich náhradu vládnymi splnomocnencami, svojvoľné stíhanie aktivistov, bojovníkov za práva a ďalších údajných nepriateľov štátu”.

Európska únia je v týchto dňoch znepokojená politickými reformami v Poľsku, ale ohľadom Erdoganovho “prevratu proti civilistom” v Turecku je úplne pokojná.

Deň potom, čo vláda Donalda Trumpa pozastavila pomoc vo výške 65 miliónov dolárov UNRWA, agentúre OSN, ktorá pomáha palestínskym utečencom, pribehlo hneď Belgicko s okamžitou podporou v hodnote 23 miliónov USD. Pocítil Brusel morálnu a politickú potrebu financovať organizáciu, ktorá dovolila svojim školám, aby ich využívali palestínski teroristi k vystreľovaniu rakiet na Izrael, ktorá dovolila vo svojich učebniciach démonizovať židov, ktorá poskytuje prácu palestínskym teroristom a je obvinená z vytvárania a udržiavania izraelsko-palestínskeho konfliktu?

Väčšina európskych krajín nedávno hlasovala spolu s arabskými a islamskými režimami v OSN, aby odmietla izraelské a židovské staroveké väzby na mesto Jeruzalem. Európa je údajne znepokojená americkými a izraelskými hrozbami, že sa zachová “status quo” vo svätom meste. Ale tie isté európske krajiny nemali čas odsúdiť prejav palestínskeho vodcu Mahmúda Abbása, v ktorom nazval Izrael “koloniálnym projektom, ktorý nemá nič spoločné so Židmi” a v ktorom znovu intrigoval s popieraním holokaustu. Abbás v skutočnosti neuveriteľne povedal, že šesť miliónov Židov by dalo prednosť tomu, aby boli zabití nacistami v Európe, než aby odišli do Izraela – ignorujúc, že ​​židia boli počas druhej svetovej vojny hromadne aktívne zadržiavaní proti svojej vôli, mučení a zabíjaní. Európa tiež mlčala potom, čo iránsky najvyšší vodca Ali Chameneí vyzval ku “zničeniu Izraela” a “porážke” Izraela. Európski predstavitelia ignorujú hrozby islamistov, že budú hádzať židov do mora.

V nedávnej dobe v Káhire Ahmed el-Tayeb, veľký imám mešity Al Azhar – považovaný mnohými za najvyššiu sunnitskú islamskú autoritu – usporiadal konferenciu o Jeruzaleme, v ktorej napadol “sionizmus”. Abbás na tejto konferencii neuveriteľne tvrdil, že Palestínčania boli v Jeruzaleme “pred Židmi”, hoci moslimovia až do siedmeho storočia, stovky rokov po židoch, ešte neexistovali.

Namiesto toho, aby odsúdil podnecovanie k nenávisti voči židom, poslal pápež František imámovi el-Tayebovi list, v ktorom mu poďakoval za pozvanie. Ako je možné, že pápež František, najvyššia katolícka autorita na svete, necíti žiadnu naliehavú potrebu odsudzovať lavínu antisemitizmu a nenávisti, ktorú šíria islamské autority a namiesto toho im poslal list pomoci? Zrejme dúfa, podľa slov Winstona Churchilla, že “krokodíl ho zje až ako posledného”.

 

Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Mario Vargas Llosa napísal:

“Postmoderné civilizácie politicky a morálne demontujú kultúru našej doby, a to z veľkej časti vysvetľuje, prečo niektoré z monštier ‘, o ktorých sme si mysleli, že sme ich po druhej svetovej vojne zničili navždy, ako sú najviac extrémne formy nacionalizmu a rasizmu, znovu ožili a sú opäť v srdci Západu, znovu ohrozujú jeho hodnoty a demokratické princípy. “

Na európskych námestiach a uliciach sú Vargasove “monštrá” späť v prestrojení a ich slogany a bomby, väčšinou mieria na židov. Vezmite si, čo sa stalo len za posledný mesiac. V talianskom Miláne ľudia kričali: “Židia, pamätajte si, že Khaybar, Mohamedova armáda sa vracia.” – bojová hymna islamistov k zotročeniu a masakru Židov. Medzitým boli na švédsku synagógu hodené zápalné fľaše a bol zničený židovský obchod v Paríži. Jedná sa o “monštrá”, ktoré teraz vypĺňajú európsky verejný priestor.

Eli Lake mal pravdu, keď hovoril, že európski predstavitelia sa stali tvárou “appeasementu”. Vo svojej servilnej podriadenosti voči politickému islamu a islamskému terorizmu – pravdepodobne v nádeji, že mu môžu zabrániť – sa stali ešte niečím horším. Ich apatia k iránskej represii a ich pokračujúce financovanie palestínskych radikálov ukazujú, že títo predstavitelia sú teraz uznávanými Apologetikmi arabsko-islamskej kultúry útlaku, pretvárky a terorizmu.

Niekoľko posledných rokov plných teroristických útokov už malo elitám dokázať, že klamú samy seba, ak si myslia, že sa táto smrtiaca ideológia obmedzí len na Teherán, Ramallah a Ankaru.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies