F. WILLIAM ENGDAHL: Duch Brzezinského formuje euroázijskú geopolitiku Washingtonu

Jednou z najnápadnejších charakteristík skutočne skvelého Trumpovho prezidentstva do dnešného dňa je to, ako dokonale sa vývoj súčasnej politiky, ak vynecháme zámerné dymové tweety a škandál, riadi základnou stratégiou geopolitiky Washingtonu, datujúc  minimálne od r. 1992. Je to tak aj v prípade posledného nešťastného a silne ilegálneho jednostranného rozhodnutia odstúpiť od iránskej jadrovej dohody. Je tomu tak aj v prípade neúnavného studenovojnového démonizovania Ruska a zavádzanie zákerných nových sankcií. A je to tak aj v prípade vynárajúcej sa obchodné vojny, ktorú Trumpova vláda začala s Čínskou ľudovou republikou.

Na rozdiel od široko zastávanej viery, že americký prezident Trump jedná len impulzívne alebo je nepredvídateľný, verím, že opak je pravdou. Strategická geopolitika Trumpovej vlády je reakciou nie len samotného prezidenta, ale skrytej moci, stálej elity, ktorá v skutočnosti riadi to, čo je niekedy nazývané Deep state. Táto geopolitika z veľkej časti určuje, komu je dovolené stať sa prezidentom.

Prvá oficiálna formulácia dnešnej zahraničnej politiky Washingtonu sa objavila v r. 1992, kedy Dick Cheney bol ministrom obrany za Busha staršieho. Sovietsky zväz skolaboval a Bush triumfálne vyhlásil Ameriku za jedinú superveľmoc. Cheneyho námestník, Paul Wolfowitz, bol zodpovedný za vytvorenie Smernice obranného plánovania, 1994-1999. Bolo evidentné, a neskôr to bolo popísané senátorom Tedom Kennedym, že ide o imperialistický prístup. V necenzurovanej časti Wolfowitzova doktrína hlásala: “Naším prvým cieľom je zabrániť opätovnému vynoreniu sa nového konkurenta, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo inde … aby sme zabránili akejkoľvek nepriateľskej mocnosti ovládnuť región, ktorého zdroje by, pod dostatočnou konsolidovanou kontrolou, postačovali na vytvorenie globálnej mocnosti.” Za George W. Busha sa Wolfowitzova doktrína opätovne vynorila ako Bushova doktrína, po r. 2002 v rámci príprav na irackú vojnu, a jednostrannosť a použitie preventívnej vojny stanovila ako ústredné body americkej politiky.


Základná geopolitika

Keď sa vrátim k názvu článku, budem citovať knihu z r. 1997, ktorej autorom je zosnulý prezidentský poradca Zbigniew Brzezinski, “Veľká šachovnica: Americká nadvláda a jej geostrategické imperatívy”, aby som mohol ukázať, akou je dnes americká zahraničná a obranná politika za Trumpa . Nejde totiž o nič menšieho, než o realizáciu Brzezinského geopolitickej výzvy a konceptu preventívnej vojny Bushovej-Wolfowitzovej doktríny v kontexte dnešného vynárajúceho sa odporu voči nadvláde Ameriky ako jedinej superveľmoci.

Brzezinski bol samozrejme architektom afganskej vojny Jimmiho Cartera proti sovietskej armáde za použitia mudžahedínských islamských teroristov vycvičených CIA, Saudskou tajnou službou a pakistanskou ISI.

V r. 1997 napísal: “Je imperatívom, aby sa nevynoril žiadny vyzývateľ, schopný ovládnuť Euráziu a tým sa postaviť Amerike.” Ďalej povedal: “Potenciálne najnebezpečnejším scenárom by bolo, keby sa objavila” anti-hegemonistická “koalícia zjednotená nie ideológiou, ale rozhorčením … veľká koalícia tvorená Čínou, Ruskom, možno aj Iránom … Zabránenie tomuto zblíženiu si bude vyžadovať americkú geostrategickú zručnosť na západnom, východnom a južnom perimetri Eurázie zároveň. “

Keď si k tomu pridáme posledný dokument Pentagonu o Národnej obrannej stratégii, ktorá označuje Rusko a Čínu za najväčšiu potenciálnu hrozbu americkej nadvlády, skombinujeme to s upevňujúcimi sa vzťahy medzi Ruskom, Čínou a Iránom po zrušení sankcií v r. 2015, obzvlášť v Sýrii, stáva sa jasným, čo Washington robí. Všemožne sa snaží rozbiť to, čomu hovorím eurázijska vzbura proti jedinému hegemonovi – os Rusko, Čína, Irán.

Ako zdôraznil Brzezinski, ohľadom pokračovania nadvlády Ameriky, nezáleží na tom, že existujú etnické, náboženské či iné odlišnosti medzi Ruskom, Čínou a Iránom. Americká zahraničná politika po 11. septembri 2001 stále viac nútila tieto tri krajiny spolupracovať, napriek týmto odlišnostiam, na tom, čo považujú za obranu ich národnej suverenity.


Cieľ Rusko …

Pozrime sa na nedávne udalosti vo svetle Brzezinského eurázijského varovania z r. 1997. Washington stál za Britániou v prípade podvodnej aféry s otrávením Skripala, z ktorého bolo, bez akéhokoľvek dôkazu, obvinené Rusko. Podvodný chemický útok na okraji Damasku bol použitý ako zámienka pre ilegálny americký raketový útok, za ignorovanie všetkých ustanovení charty OSN a medzinárodného práva. Pri spätnom pohľade išlo o test možnej ruskej reakcie. Či už americké Tomahawky alebo iné rakety zasiahli cieľ, alebo nie, bol vytvorený precedens pre Izrael a ďalších amerických spojencov pre eskaláciu útokov na Sýriu a Irán.

Potom sú tu diabolské nové ochromujúce sankcie voči “Putinovým oligarchom” ako Deripaska a jeho Rusal, druhý najväčší producent hliníka na svete. Washington sa ani nepokúša nové sankcie ospravedlňovať nejakým dôvodom. Ako dôvod uvádza, že ruská vláda bola zapojená do “celej rady zhubných aktivít po celom svete”.

Nové sankcie trestajú akúkoľvek západnú banku alebo investora majúceho podiel v ruských spoločnostiach pod sankciami, dokonca aj keď ho kúpil pred uvalením nových sankcií. Je to nová forma finančnej vojny amerického ministerstva financií, rovnako smrtiaca, ako vojna horúca, ak nie viac. Bola začatá po 9/11 a od tej doby bola vyladená do ničivej zbrane, za použitia faktu, že za ekonomickej globalizácie je svet stále závislý v obchodovaní na americkom dolári, a rovnako tak u devízových rezerv centrálnych bánk.

Prvýkrát, po zavedení posledných amerických sankcií voči ruským oligarchom a spoločnostiam, je zablokovaná nielen možnosť požičiavať si na západných kapitálových trhoch. Neruskí investori, ktorí v posledných rokoch investovali miliardy do vybraných ruských spoločností, boli nútení svoje pozície pod tlakom likvidovať, inak by čelili sankciám za to, že vlastnia ruské aktíva. Ale kto ich kúpi? Už dve hlavné spoločnosti EÚ pre vysporiadanie cenných papierov, Clearstream a Euroclear, boli nútené odmietnuť vysporiadať ruské cenné papiere pod sankciami. Rovnako čelí sankciám za to, že vlastní ruské akcie. Ak, povedzme, si Čínska štátna banka požičiava na dolárovom trhu, má teraz de facto zakázané obchodovať s ruskými spoločnosťami pod sankciami.


Cieľ Čína …


Zároveň Washington eskaluje tlak na Putinovo Rusko prostredníctvom Sýrie a Ukrajiny, kde rozpútavajú prvú fázu toho, čo bude evidentne devastujúca ekonomická vojna s Čínou, za použitia obchodu ako počiatočnej páky. Washington, ako som poukázal v predošlom článku, si kladie za cieľ donútiť Čínu upustiť od svojej stratégie dosiahnuť u čínskej ekonomiky počas nasledujúcich desiatich rokov štatút popredného výrobcu vyspelých technológií. Táto stratégia nesie názov Čína 2025 a tvorí jadro strategického programu Xi Jinping a jeho iniciatívy Novej hodvábnej cesty.

Prvou ochutnávkou toho, čo Washington plánuje v snahe zabrániť Číne stať sa svetovým vodcom v oblasti vyspelých technológií v rámci programu Čína 2025, je postup proti popredným čínskym výrobcom komunikačnej techniky ZTE a Huawei, hlavným konkurentom Apple. Na ZTE boli Washingtonom uvalené sankcie v apríli, za to, že údajne predávala telekomunikačné vybavenie Iránu. Americkým dodávateľom bolo zakázané dodávať kľúčové komponenty tejto čínskej technologickej skupine. Tá dočasne prerušila svoju činnosť a pokúša sa získať od USA výnimku zo sankcií.


Cieľ Irán …

Teraz, po dôrazných protestoch Nemecka a Francúzska a ďalších štátov EÚ, Trump jednostranne roztrhal dohodu o iránskom jadrovom programe. Cieľom je evidentne uvaliť ochromujúce sankcie na Irán, narušiť znateľný pokrok, ktorý sa začal v r. 2015. Fakt, že EÚ odmieta odstúpiť od dohody s Iránom, bude mať len malý vplyv, pretože americké sankcie voči Iránu ohrozujú sankciami aj európske firmy obchodujúce s Iránom .

Ako súčasť Trumpovho anulovania jadrovej dohody s Iránom dávajú USA ďalším krajinám, ako Čína či Japonsko alebo krajiny EÚ, 180 dní na ukončenie všetkých dohôd o nákupe iránskej ropy. Európske spoločnosti ako Airbus, ktorá má od Iránu mnohomiliardové objednávky na nákup lietadiel, ich budú nútené zrušiť. Od 6. augusta bude nákup amerických dolárov, obchodovanie so zlatom a istými ďalšími materiálmi, ako aj letecký a automobilový priemysel, pod sankciami. Po 4. novembri budú americké sankcie zacielené na iránske finančné a ropné inštitúcie a budú obnovené sankcie voči jednotlivcom z amerického zoznamu ministerstva financií.

Jasným cieľom je použiť devastujúce nové zbrane amerického ministerstva financií a presne cielené sankcie na dotlačenie krehkej ekonomiky Iránu do krízy. Zároveň sa objavujú správy, že poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton obhajuje opätovné podporovanie iránskej Mujahedeen Khalq, či teroristickej organizácie MEK, s cieľom začať nový pokus o farebnú revolúciu. MEK bola odstránená z amerického zoznamu teroristických organizácií ministerstva zahraničia ministerkou zahraničných veci Clinotovou v r. 2012.


CENTCOM

Ak odhliadneme od špecifických podrobností každej z krajín a podujatí Washingtonu proti nim, vidíme, že tri eurázijské mocnosti – Rusko, Čína a Irán – sú systematicky cieľom, a doteraz so znepokojujúcou mierou úspešnosti.

Koncom februára generál Votel, veliteľ amerického veliteľstva Stred, či CENTCOM, poskytol rozhovor DoD News (Správam ministerstva obrany). V ňom, okrem uvedenia Ruska a obzvlášť jeho zapojenie v Sýrii a Číny a iniciatívy Jeden pás, jedna cesta a jej vojenských základní v Djibouti a inde, Votel uviedol väzby oboch týchto krajín na Irán. Votel povedal: “Ako Rusko, tak Čína kultivujú mnohorozmerné vzťahy s Iránom. Zrušenie sankcií OSN v rámci spoločného komplexného akčného plánu otvára Iránu dvere pre obnovenie svojej žiadosti o členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce “.

Ironické je, že otvorenie de facto troch frontov vojny, hoci jeden z nich je v túto chvíľu len na úrovni ekonomickej vojny, vytvára pre tieto tri mocnosti strategický imperatív spolupracovať ešte užšie. Čína je najväčším odberateľom iránskej ropy. Rusko poskytuje vojenské vybavenie a jedná o oveľa väčších zákazkách. Každý člen tejto triády – Čína, Irán, Rusko – z dôvodu vlastného prežitia – nemá tvárou v tvár geopolitickej vojne Washingtone o troch frontoch inú a lepšiu možnosť, než vzájomne spolupracovať ako nikdy predtým, nech medzi nimi panuje akákoľvek možná nedôvera alebo existujú akékoľvek spory.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies