Ficov podpis na dohode CETA je odkazom, že slovenská európska politika je iba smerácky matrix

Ficov podpis na dohode CETA

Komplexná hospodárska obchodná dohoda (CETA) medzi Kanadou a Európskou úniou čiastočne vstúpila do platnosti 21.9. 2017. Funguje zatiaľ v režime predbežného uplatňovania. Celá začne platiť  až po ratifikácii všetkými členskými štátmi. Za predsedníctvo v Rade EÚ zmluvu vtedy podpisoval premiér Róbert Fico (SMER- SD), informoval EuroActiv.

Mohli sme sa rovnako dočítať, že „ide o veľký úspech Únie aj slovenského prostredníctva a dôkaz dôveryhodnosti a akcieschopnosti EÚ. Je to obojstranne výhodná dohoda, ktorá sa môže stať vzorom a referenciou pre podobné dohody s inými štátmi,“ dodal minister Žiga, ktorý v čase záverečných rokovaní viedol zasadnutia ministrov obchodu a hospodárstva EÚ.  

Najsilnejší odpor voči dohode vtedy smeroval zo strany antiglobalizačných združení a skupín na ochranu životného prostredia. Obávali sa najmä negatívneho vplyvu dohody na zdravie, životné prostredie, ochranu spotrebiteľa ale i moci firiem v investičných sporoch so štátmi.

Zmluvu skomplikovala aj problematická ratifikácia v Belgickom regióne Valónsko. Tamojšia vláda sa obávala potenciálneho vplyvu dohody na regionálnu ekonomiku – najmä poľnohospodárstvo.Kritizovala tiež plánovaný mechanizmus na ochranu zahraničných investorov. Valóncom sa nepáčilo, že súčasťou dohody je aj stály súd zložený zo zástupcov vybraných Kanadou a EÚ, ktorý má nahradiť doterajší systém medzinárodných arbitráží. A práve na túto časť dohody by sa nemala vzťahovať predbežná platnosť CETA.

Slovenská ratifikácia

Výbor Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti rokovanie o Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a EÚ a jej členskými štátmi na strane druhej prerušil 3.mája 2018.

Podľa denník SME bola vtedy dôvodom najmä potreba vyjasniť si pochybností, ktoré priblížila opozičná poslankyňa Anna Zemanová (SaS):

“Zúčastnila som sa na výbore, aby som poukázala na zjavnú chybu, ktorá sa nachádza vo výhradách SR k niektorým činnostiam, konkrétne k ťažobnej činnosti. Do výhrad sa dostal zákon z roku 1999 neplatný už v čase tejto dohody. Tento neobsahuje požiadavky na miestne referendum pre ťažbu uránu a ani na niektoré obmedzenia pri spracovaní, napríklad kyanidové lúhovanie zlata,” povedala Zemanová.

Spomínaný neplatný zákon podľa nej zvýhodňuje budúcich kanadských uchádzačov o ťažbu oproti slovenskej legislatíve.

“Najskôr sme si mysleli, že išlo o chybu, ale dnes riaditeľ legislatívneho odboru Ministerstva hospodárstva (MH) SR potvrdil, že to nebola chyba, ale úmysel. Vysvetlil to úplne šialeným spôsobom, odvolával na nejaké ustanovenia starého zákona, podľa ktorého ide o založenie obchodnej spoločnosti s kanadským zastúpením. Vôbec nejde o merito veci, o ktorom hovorím, že najväčšie riziko pre ľudí a prírodu Slovenska ohľadom je ťažba uránu,” poznamenala.

Pripomenula, že výbor bol prerušený s tým, že “je potrebné si vyjasniť okolnosti”.

“Na stretnutí s kanadským zastúpením 17. mája na pôde výboru budeme opäť prezentovať tento úmysel, ktorý môže byť hrubo zneužitý proti SR,” podčiarkla Zemanová.

Zasadnutie 17.mája 2018 sa nieslo podla našich informácii vo formálnom duchu a kanadskí predstavitelia zdôrazňovali na stretnutí, že ich činnosť sa vždy bude riadiť vnútroštátnym právom v krajine, kde podnikajú ich spoločnosti. Záver bol zo zasadnutia rozpačitý a oproti 3. máju nič nezmenil. 

Dôverné až tajné – skutočná tvár CETA? 

Európska komisia 25.mája 2018 v Bruseli zverejnila Návrh rozhodnutia rady o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v Spoločnom výbore CETA zriadenom Komplexnou hospodárskou a obchodnou dohodou medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku Spoločného výboru CETA a osobitných výborov. Materiál obsahuje aj prílohu, ktorá je jeho nedeliteľnou súčasťou. 

V návrhu sa uvádza v článku 2.2, že “dohodou sa zriaďuje Spoločný výbor CETA podľa článku 26.1 a osobitné výbory podľa článku 26.2. Patria medzi ne tieto výbory: Výbor pre obchod s tovarom, Výbor pre poľnohospodárstvo, Výbor pre víno a liehoviny, Spoločná odvetvová skupina pre farmaceutické výrobky, Výbor pre služby a investície, Spoločný výbor pre vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií, Spoločný výbor pre colnú spoluprácu, Spoločný riadiaci výbor pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia, Výbor pre vládne obstarávanie, Výbor pre finančné služby, Výbor pre obchod a udržateľný rozvoj, Fórum pre spoluprácu v oblasti regulácie a Výbor CETA pre zemepisné označenia.

Spoločný výbor CETA a osobitné výbory sú zložené zo zástupcov zmluvných strán, ktorí im aj spolupredsedajú. Spoločnému výboru CETA spolupredsedajú minister Kanady pre medzinárodný obchod a člen Európskej komisie zodpovedný za obchod alebo nimi určené osoby. Zmluvné strany sú definované v článku 1.1 dohody, v ktorom sa uvádza, že: „Zmluvné strany sú na jednej strane Európska únia alebo jej členské štáty, resp. Európska únia a jej členské štáty, a to v súlade s ich príslušnými právomocami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvná strana Európska únia“), a na druhej strane Kanada.“

Spoločný výbor CETA a osobitné výbory sú zodpovedné za plnenie a realizáciu dohody v ich príslušných oblastiach. Podľa článku 26.1 ods. 5 písm. h), Spoločný výbor CETA môže zriadiť ďalšie osobitné výbory a realizovať bilaterálne dialógy, aby mu pomáhali pri plnení jeho úloh. Spoločný výbor CETA a osobitné výbory sa stretávajú raz za rok alebo na žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany.”

Zo znenia je zrejmé, že pri plnení tejto dohody vzniká nový orgán nadriadený EÚ s delegovanými kompetenciami.

Pre Slovensko je dôležité v tomto okamihu, že jeho budúce obsadenie nepoznáme a rovnako presne netušíme ani kľúč podľa, ktorého sa do Spoločného výboru CETA budú vyberať kandidáti. 

Návrh je však ešte zaujímavejší prílohou. Ta stanovuje akým spôsobom bude rokovať Spoločný výbor CETA. V pravidle 11 návrhu sa doslova píše v pravidle 11 Zverejňovanie a dôvernosť:

“Pokiaľ nie je v dohode uvedené inak, alebo pokiaľ inak nerozhodnú spolupredsedovia, zasadnutia Spoločného výboru CETA nie sú verejne prístupné.”

Ešte v roku 2016 bola pomerne vášnivá diskusia o dohode CETA, mnohí ju považovali za test, čo všetko sa nakoniec aj ocitne v dohode TTIP. Pripomíname, že CETA je dohoda medzi EÚ a Kanadou. Čas pokročil. CETA platí od októbra 2017 v režime “predbežnosti.”. Čo je však v dohode predbežné, čo je dočasné a tým večné a čo sa naozaj stane po prijatí predložených návrhoch vytvára komplikovaný matrix v ktorom celá dohoda CETA bude fungovať. 

Ficov podpis na dohode CETA je odkazom, že slovenská európska politika je iba smerácky matrix, pretože kým my hráme hru na ratifikáciu režim predbežnej platnosti umožňuje rozvíjať inštitúcie plynúce z dohody CETA na plné obrátky aj keď zatiaľ v podobe návrhov. 

Je čas, aby práve v tomto okamihu do debaty vstúpil Výbor NR SR pre európske záležitosti a možno iniciatívne začal konať. Príklad ako sa vysporiadať s problémom návrhov okolo dohody CETA nám dáva český Výbor pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne v podobe rokovania o Marakešskej deklarácii. 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies