Finančnú krízu z roku 2008 dodnes cítia najviac slobodné ženy

Hoci finančná kríza z roku 2008 už sa mnohým môže zdať ako dávna minulosť, napriek tomu je rad jej následkov zrejmý aj po desiatich rokoch. Čisté bohatstvo amerických domácností – teda rozdiel medzi hodnotou majetku a dlhu – spadlo medzi rokmi 2007 a 2008 približne o tretinu. A zatiaľ čo niektorým sa za uplynulé desaťročie podarilo tieto rany zaceliť, iní sa prepadali stále hlbšie do dlhovej pasce. A ako naznačujú štatistiky, v tej druhej skupine sú hlavne ženy.

S finančnou krízou začatou v roku 2008 v Spojených štátoch je bytostne spojená americká hypotekárna bublina, ktorá na tamojšom realitnom trhu rástla približne od začiatku nového tisícročia, aby sa potom v roku 2007 veľmi hlučne zrútila a naštartovala najväčšiu ekonomickú katastrofu v moderných dejinách vyspelého sveta. S tým, akým závratným tempom vtedy rástli ceny amerických nehnuteľností, sa obstaranie vlastného domu na hypotéku zo splneného sna o vlastnom bývaní postupne stávalo skôr novým typom maržového investovania, kedy bolo za pomoci minimálneho objemu vlastného kapitálu možné dosahovať rozprávkových ziskov v rámci špekulatívneho nárastu ceny zakúpeného aktíva. Keď však bublina neskôr praskla, kapitálové zisky sa rozplynuli, avšak dlhy zostali vo svojej poskytnutej nominálnej výške.

Ako však naznačuje server The Conversation, na tieto zdanlivo výhodné hypotéky, ktoré lákali počiatočnými nízkymi úrokovými sadzbami (a mnoho ľudí si tak nejako zabudli prečítať, že by neskôr mohli vzrásť), sa vo väčšej miere nachytali ženy. Prasknutie hypotekárnej bubliny tak ešte viac roztvorilo nožnice medzi majetkovou situáciou oboch pohlaví. Dôkazom toho nech je nasledujúci graf, ktorý na dátach Spojených štátov ukazuje priemernú výšku hypotekárneho dlhu u mužov a žien.

 

Kým do začiatku tisícročia bola výška hypotekárneho dlhu o niečo vyššia u priemerného Američana ako u priemernej Američanky, v čase, keď v USA začali závratným tempom rásť ako ceny domov, tak aj počty poskytnutých hypotekárnych úverov, sa situácia rýchlo začala obracať. V roku 2007, na vrchole americkej hypotekárnej bubliny, dlhovala priemerná Američanka na hypotéke zhruba o 76% viac než priemerný Američan. V pokrízových rokoch sa tento rozdiel síce znížil na 44%, avšak stále ide o dosť vysoké číslo.

 

Graf navyše ukazuje, že zatiaľ čo u mužov zostal priemerný hypotekárny dlh počas vtedajšieho dynamického vývoja na podobnej úrovni, u žien hypotekárne zadĺženie závratne vzrástlo. Vyššie zadlžovanie žien môže byť vzhľadom k faktu, že hlavou rodiny je zvyčajne muž, nelogické, avšak možno to vysvetliť typom úverov, ktoré vtedy začali byť vo veľkej miere poskytované.

Rast americkej bubliny z počiatku tisícročia bol ťahaný predovšetkým boomom tzv. Podradných hypoték (subprime Mortgages), ktoré boli poskytované žiadateľom spadajúcim pod označenie NINJA – No Income, No Job or Assets – teda “žiadny príjem, žiadna práca či majetok”. Inými slovami, nebonitním dlžníkom, ktorým by žiadna banka za normálnych okolností úver neposkytla.

Vďaka sekuritizácii a cenným papierom naviazaným na hypotéky, ktorými bolo možné preniesť riziko z nesplácania z úverovej inštitúcie na nič netušiacich investorov, avšak aj títo dlžníci predstavovali ziskový potenciál. Ekonómovia pritom priniesli dôkazy o tom, že medzi NINJA sme častejšie mohli nájsť ženy, predovšetkým tie hispánskeho pôvodu a Afroameričanky.

The Conversation potom poukazuje na prípad slobodných matiek, ktoré vzhľadom na to, že ženy, ktoré žijú samy, majú nižší mediánový príjem než samostatne žijúci muži (podľa dát dokonca o dve tretiny), môžu mať veľký problém úvery splácať. Tieto ženy tiež trpia väčšou nezamestnanosťou a vyšším výskytom chudoby, čo z nich prirodzene robí ideálnu “korisť” pre poskytovateľov rizikových a drahých pôžičiek.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies