Dňa 24.3.2020 vláda schválila návrh zákona, ktorým navrhuje parlamentu prijať ďalšie opatrenia v súvislosti aktuálnou situáciou ohľadom koronavírusu (a ochorenia COVID-19).

V súvislosti s plynutím lehôt podľa navrhovaného zákona od 12 marca až do 30 apríla neplynú premlčacie a prekluzívne lehoty v  súkromnoprávnych vzťahoch, na základe ktorých je potrebné určité právo uplatniť na súde. Ide teda o lehoty, ktoré určujú právne predpisy a na základe, ktorých sú strany povinné alebo oprávnené sa obrátiť na súd a ak by tak neurobili ich právo by sa premlčalo alebo zaniklo. Znamená to, že nebudú plynúť lehoty napr. na uplatnenie náhrady škody, či vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ani lehoty na vydanie veci, či na uplatnenie nárokov na zaplatenie. Zdá sa, že návrh zákona však nepočíta s posunom lehôt alebo ich obmedzením, ktoré sa týkajú napr. notárskych, či bankových úschov. Prakticky sa však zmena počítania lehôt dotkne aj procesných lehôt a to napr. lehôt na vyjadrenie, či podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. V trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Ak takáto lehota uplynula po 12 marci 2020, neskončí sa skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti nového zákona. V prípade ak vec neznesie odklad z dôvodu určeného v návrhu zákona, ako je ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody je súd oprávnený určiť, že takéto obmedzenie lehoty sa nepoužije a súd určí inú primeranú lehotu. Súd o tom rozhodne uznesením. Proti uzneseniu nie je možné podať opravný prostriedok.

Pán Matovič, Sulík, Remišová zhodnoťte vlastné schopnosti a nezahrávajte sa s osudom národa

Návrh zákona predpokladá tiež obmedzenie nutnosti vykonávania pojednávania na súdoch v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Verejné zasadnutia ako aj hlavné pojednávania sa majú vykonávať iba v nevyhnutnom rozsahu pričom ochrana zdravia je dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania.

Návrh zákona predlžuje aj lehotu na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ide o situáciu kde povinný z dôvodu predĺženia musí podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu. Predlženie lehoty znamená, že ak mal povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v čase od 12 marca do 30 apríla a tak neurobil, nebude sankcionovaný, ale jeho právo a lehota na podanie návrhu sa predlžuje na 60 dní. To znamená napr. že ak je spoločnosť predĺžená, tak má jej štatutár až 60 dní na to, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu a v rámci tejto predĺženej lehoty nebude zodpovedať za omeškanie s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Návrh zákona umožňuje rozhodovanie per rollam v prípade kolektívnych orgánov právnických osôb založených podľa občianskeho alebo obchodného práva. Ide o situáciu, ak napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciové spoločnosti nemajú určené v ich interných predpisoch alebo v stanovách hlasovanie a to či už korešpondenčné alebo hlasovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov, v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu tak môžu urobiť.

Novým riaditeľom SIS má byť expert na diskreditačné kampane a vynášač zo spisov Vladimír Pčolinský

Návrh zákona zakazuje dočasný výkon záložného práva a dražby, to však až od účinnosti zákona, t.j. je potrebné brať do úvahy skutočný dátum účinnosti zákona po jeho schválení. Podnikatelia si musia uvedomiť, že ak zákon nestanoví neskorší dátum účinnosti, bude účinný jeho zverejnením v zbierke zákonov (nie jeho schválením parlamentom!). Toto obmedzenie znamená, že v čase od účinnosti zákona až do 30 apríla 2020 nie je možné realizovať výkon záložného práva a v tomto čase napríklad správca alebo súdny exekútor nesmie vykonať dražbu predmetného majetku a už začaté konania o výkone záložného práva, či dražby nesmú pokračovať až do 30 apríla.

Návrh zákona upravuje aj obmedzenie zákazu uzatvárania zmlúv v rámci verejného obstarávania s osobami nezapísanými v registri partnerov verejného sektora, ak sú súčasne splnené podmienky pre priame rokovacie konanie a ide o zmluvu uzatváranú na účely zabezpečovania ochrany života a zdravia v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Znamená to, že počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu bude štát môcť uzatvárať určité zmluvy aj s osobami, ktoré nie sú zapísané v registri parterov verejného sektora. Táto zmena však nemá len prechodný charakter počas aktuálneho núdzového stavu, ale bude sa uplatňovať trvalo aj pri možných núdzových stavoch alebo mimoriadnych situáciách v budúcnosti. Pojem núdzového stavu a mimoriadnej situácie a podmienky a spôsob ich vyhlásenie určuje osobitný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.