GATESTONE INSTITUTE: Turecko hrozí inváziou do Grécka

ANKARA, TURKEY - APRIL 17: Turkish President Tayyip Erdogan gives a referendum victory speech to his supporters at the Presidential Palace on April 17, 2017 in Ankara Turkey. Erdogan declared victory in Sunday's historic referendum that will grant sweeping powers to the presidency, hailing the result as a "historic decision. 51.4 per cent per cent of voters had sided with the "Yes" campaign, ushering in the most radical change to the country's political system in modern times.Turkey's main opposition calls on top election board to annul the referendum. OSCE observers said that a Turkish electoral board decision to allow as valid ballots that did not bear official stamps undermined important safeguards against fraud. (Photo by Elif Sogut/Getty Images)

Počas incidentu, ku ktorému došlo menej ako dva týždne po tom, čo grécke ministerstvo obrany oznámilo, že Turecko porušilo grécky vzdušný priestor 138krát za jediný deň, turecká pobrežná hliadková loď 13. februára narazila do gréckeho pobrežného hliadkovacieho plavidla blízkosti pobrežia Imia, jedného z mnohých gréckych ostrovov, o ktorých Turecko tvrdí, že patrí jemu.

Väčšina územia súčasného Grécka bola pod Osmanskou okupáciou od polovice 15. storočia až do gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821 a založenia moderného gréckeho štátu v roku 1832. Ostrovy, rovnako ako ostatné časti Grécka, sú legálne a historicky grécke, ako naznačujú aj ich názvy .

Turecká vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) sa však zdá byť zameraná, ak nie posadnutá, inváziou a dobývaním týchto gréckych ostrovov, pretože sa domnieva, že sú to v skutočnosti turecká územia.

V decembri napríklad Kemal Kılıçdaroğlu, vodcu hlavnej tureckej opozičnej strany CHP, uviedol, že keby vyhral voľby v roku 2019, tak “napadne a obsadí cez 18 ostrovov v Egejskom mori, rovnako ako bývalý turecký premiér Bulent Ecevit napadol Cyprus v roku 1974.” Povedal, že neexistuje “žiadny dokument”, ktorý by dokazoval, že tieto ostrovy patria Grécku.

Tiež Meral Akşener, šéfka novozaloženej opozičnej strany “Dobrá strana”, vyzvala k invázii a k dobytiu ostrovov. 13. januára tweetovala: “Čo je potrebné, to sa musí vykonať.”

Najviac silácke reči prichádzajú od tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý sa samozrejme zdá byť povzbudený svoju vojenskú inváziou do afrinského regiónu v severnej Sýrii, ktorá sa zatiaľ nestretla s prakticky žiadnym odporom.

“Varujeme tých, ktorí prekročili hranicu v oblasti Egejského mora a Cypru,” vyhlásil Erdoğan a pokračoval:

“Ich odvaha pretrvá len do doby, než uvidia našu armádu, naše lode a naše lietadlá … Či už pre nás Afrin znamená čokoľvek, naše práva v oblasti Egejského mora a Cypru sú rovnaké. Nikto nech si nemyslí, že prieskum ložísk zemného plynu vo vodách pri Cypre a oportunistické pokusy v Egejskom mori vypadnú z nášho radaru.”

“Rovnako ako narušíme plány v regióne skrz operácie Eufratský štít a Olivová ratolesť (v Sýrii) a čoskoro v Manbiji a ďalších regiónoch, tak môžeme a narušíme aj plány tých, ktorí narušujú naše južné hranice … Naše vojnové lode a letectvo ostražito hliadkujú v oblasti, aby mohli zasiahnuť kedykoľvek to bude potrebné. “

S odkazom na dni Osmanskej ríše pokračoval Erdoğan:

“Tí, ktorí si myslia, že sme z našich sŕdc vymazali krajiny, ktorých sme sa pred sto rokmi vzdali so slzami v očiach, sa mýlia.”

 

“Hovoríme pri každej príležitosti, že Sýria, Irak a ďalšie miesta na mape ležia v našich srdciach a nijako sa pre nás nelíšia od našej vlastnej vlasti. Snažíme sa, aby cudzia vlajka neviala nikde tam, kde sa modlíme Adhan (islámske povolávanie k modlitbe v mešitách). “

“Veci, ktoré sme doteraz robili, blednú v porovnaní s ešte väčšími snahami a útokmi, ktoré plánujeme v najbližších dňoch, inshallah (Ako si praje Alah).”

Osmanská dynastia a ríša bola založená kočovným turkménskym vodcom niekedy okolo roku 1300. Počas viac ako 600 rokov osmanského obdobia osmanskí Turci, ktorí tiež reprezentovali islamský kalifát, pravidelne viedli džihádistické vojny a napádali a okupovali krajiny na troch kontinentoch.

Neo-Osmani v Turecku stále hrdo prijímajú koncept džihádu (islamskej svätej vojny) proti káfirom (neveriacim). Vedúci predstaviteľ štátom financovaného Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti, Diyanet, otvorene označil nedávnu vojenskú inváziu Turecka do Afrinu za “džihád”.

Toto označenie dáva zmysel, ak si pripomenieme, že moslimskí Turci majú v Malej Ázii demografickú väčšinu vďaka svojmu po celé stáročia trvajúcemu prenasledovaniu a diskriminácie kresťanských, jezídských a židovských obyvateľov tejto oblasti. V 11. storočí prenikli tureckí džihádisti zo Strednej Ázie a podmanili si grécky hovoriacu a kresťanskú Byzantskú ríšu a tým pripravili cestu postupnému poturčeniu a islamizácii regiónu prostredníctvom metód, ako boli vraždy, únosy, znásilnenia a nútené konverzie k islamu.

Najväčší turecký útok proti kresťanom v 20. storočí sa odohral počas genocídy Grékov, Arménov a Asýrčanov (Sýrčanov / Chaldejcov) v osmanskom Turecku v rokoch 1914-1923. Toto však nezabránilo Turecku, ktoré naďalej popiera genocídu, aby sa v roku 1952 stalo členom NATO. Tento útok taktiež neodradil Turecko, tri roky po vstupe do NATO, zo spáchania divokého proti-gréckeho pogromu v Istanbule alebo násilného vyhnanie zostávajúcich Grékov z Turecka v roku 1964.

Práve preto, že Turci nikdy neboli hnaní k zodpovednosti za svoje zločinecké činy a agresiu, tak aj naďalej ohrozujú bezpečnosť a zvrchovanosť svojich susedov. Je najvyšší čas, aby sa Západ prebudil a začal sa Ankarou zaoberať.

Uzay Bulut, je rodená moslimka, vychovaná v Turecku, v súčasnosti pôsobí ako novinárka vo Washingtone, D. C. Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále Turkey Threatens to Invade Greece.

Súvisiace články

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová

Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Ján Baránek
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?