GATESTONE INSTITUTE: Uzatváranie moslimskej mysle a kultúry. Bude táto kultúrna malátnosť prijatá aj Západom?

Na Západe boli zakázané niektoré knihy a filmové dokumenty. Vo Francúzsku nedávno skupina intelektuálov zverejnila manifest, v ktorom žiada islamský svet, aby odstránil antisemitské verše z Koránu.

Táto iniciatíva vznikla po vražde 85 ročnej Mireille Knoll, ktorá prežila holokaust. Turecká rada vysokých škôl reagovala moratóriom na zriaďovanie ďalších katedier francúzskych štúdií v Turecku.

Za vlády Recepa Tayyipa Erdogana sa turecká kultúra uzatvára sama do seba. “Ísť do tureckého kníhkupectva je ako ísť do psychiatrickej liečebne,” hovorí britský novinár Gareth Jenkins v denníku The New Yorker.

Turecko zavrelo novinára a spisovateľa do väzenia a postavilo pred súd vydavateľa zahraničných románov, ako napríklad slávneho prekladateľa Necmiye Alpaye. Nejedná sa však len o problém Turkov, spisovateľ Robert R. Reilly, to nazval “uzatváraním moslimskej mysle”.

Nová správa pre Atlantickú radu, ktorú napísal Hossam Abouzahr, zakladateľ projektu Living Arabic project, podrobne opisuje dramatickú kultúrnu zmenu, ktorá prebieha v arabskom svete:

Arabský svet teraz vydáva iba 15 000 až 18 000 knižných titulov ročne, rovnaký počet knižných titulov pritom vydá len samotné nakladateľstvo Penguin Random House. Egypt bol kedysi najväčším producentom nových knižných titulov, vydával ročne 7 000 až 9 000 nových kníh. Hoci sa počet novo vydávaných kníh zvyšoval, tak po revolúcii v roku 2011 poklesol o priepastných 70 percent. Len v samotnom Grécku sa prekladá päťkrát viac kníh do gréčtiny, než koľko sa prekladá kníh do arabčiny vo všetkých 22 arabských krajinách dohromady. “

Podľa správy z Frankfurtského knižného veľtrhu “arabský svet, ktorého populácia v roku 2012 predstavovala 362 miliónov ľudí, produkoval približne rovnaký počet kníh, ako vyprodukovali krajiny ako Rumunsko (s populáciou 21,3 milióna v roku 2012) a Ukrajina (45,6 milióna obyvateľov ) v roku 2012 “. Ďalšia správa centra RAND tiež uvádza, “že v Egypte je osem krát menej verejných knižníc ako v Nemecku, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov”. The Economist poznamenal, že arabský knižný priemysel je “v problémoch”.

Mnoho slávnych spisovateľov z islamských krajín sú teraz cudzinci vo svojej vlastnej domovine. Salman Rushdie, ktorý sa stal terčom fatvy, “zmizol”.

Naguib Mahfouz, jediný egyptský laureát Nobelovej ceny za literatúru, bol vo veku 82 rokov dobodaný takmer na smrť radikálnym islamistom. Sýrsky básnik Adonis odišiel do vyhnanstva do Paríža. Najslávnejší alžírski spisovatelia Kamel Daoud a Boualem Sansal sú považovaní za vyvrheľov a sú v ohrození. Prenasledovaný bol tiež najslávnejší turecký spisovateľ Orhan Pamuk. Libanonský laureát Nobelovej ceny Amin Maalouf žije vo Francúzsku. Aj v Bangladéši bolo zavraždených mnoho spisovateľov. Irán zažíva zničujúci “únik mozgov” na Západ. Pálenie kníh sa stalo v moslimskom svete smutne populárne, od historických kníh spálených v Káhirskom inštitúte až po spálenie kníh v Mosulskej knižnici islamskou republikou.

Kultúrne zmeny v islamských krajinách – ako dokladá nedostatok kníh a prekladov – môžu mať bohužiaľ vážne dôsledky pre radikalizácii nových generácií. Neexistujú žiadne záruky, že zvedavosť, pochybovanie o sebe samom a sloboda prejavu vytvorí liberálnejšue spoločnosť. Ale uzatváranie sa a cenzúra, na Strednom východe, v Európe alebo kdekoľvek inde ju s najväčšou istotou taky nevytvorí.

Existuje arabské porekadlo: “Knihy sú písané v Káhire, vytlačené v Bejrúte a čítané v Bagdade.” Bude táto kultúrna malátnosť prijatá aj Západom?

Giulio Meotti, kultúrny redaktor Il Foglio a taliansky novinár a spisovateľ. Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále The Closing of the Cultural Mind?.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies