GATESTONE INSTITUTE: Západ zrádza Kurdov

Kurdi majú príslovie: “Nemáme žiadnych priateľov, máme len hory.” V Afríne ich však ani hory nemohli ochrániť pred tureckými bojovými lietadlami a islamskými ozbrojencami, spojencov Ankary. Aj keď videá desivých popráv určite nie sú v tragickej sýrskej vojne nijako výnimočné, v tomto prípade bolo video natočené teroristickou skupinou operujúcou pod velením Turecka, členskej krajiny NATO.

Video ukazuje, ako príslušníci sýrskych milícií znesväcujú mŕtvolu Amíny Omar, kurdskej bojovníčky, ktorá bola tiež známa ako “Barin Koban”. Bola zabitá pri obrane Afrínu, okresného mesta v Sýrii, ktoré bolo napadnuté tureckou armádou Recepa Tayyipa Erdogana.

Amin Omar, členke ženského útvaru Kurdských ľudových obranných jednotiek (YPG), vo videu nadávali “sviňa” a jeden vojak sa postavil na jej prsia. Znesvätenie jej mŕtvoly symbolizuje nielen zúrivosť kurdských nepriateľov, ale aj pocit obrovskej, neznesiteľnej morálnej a politickej zrady, ktorú Kurdi utrpeli z rúk svojich Západných spojencov.

“Hanba: Západ zatvára oči nad osudom Kurdov” napísal Ivan Rioufol vo francúzskom denníku Le Figaro. “Bojovali spolu s nami vo vojne proti ISIS. Erdogan označil za ‘teroristov’ tento malý národ neváhajúcí vyzbrojiť aj ženy, ktoré bojujú po boku svojich mužov s vlasmi vlajúcimi vo vetre a s náboženstvom ponechaným vo svojom súkromí.”

Západné médiá ignorovali osud Kurdov, národa, ktorý pre nás porazil ISIS.

“Moja sestra Barin bojovala proti Islamskému štátu po boku koalície v meste Rakka a na mnohých ďalších miestach,” uviedol brat Amíny Omar denníku The Times v meste Koban. “Aká asi môže byť medzi spojencami spravodlivosť a dôvera, keď koalícia povýši svoj vlastný prospech nad morálku a dovolí Turecku napadnúť nás, navyše so zbraňami NATO?”

Sandeep Gopalan, profesor práva na Deakinovej univerzite v Melbourne vyhlásil, že u väčšiny vedúcich predstaviteľov Západu nastalo “ohlušujúce ticho”, ak išlo o Kurdov trpiacich nelegálnou tureckou inváziou. Všetky európske vlády ponechali Kurdov ich osudu.

Myslím, že iba britský minister zahraničia Boris Johnson tweetoval, že “Turecko má právo zabezpečiť si bezpečné hranice.” Západ tým dal Turkom zelenú k masakru Kurdov.

 

 

Ale je to ešte horšie, ako nám pripomína tento odsek z článku publikovaného v New York Review of Books:

“Turecký útok na Afrín bol úplne nevyprovokovaný. Afrín bol po väčšiu časť sýrskej vojny tak pokojný, že sa stal bezpečným útočiskom pre desiatky tisíc utečencov – a niektorí z nich sú teraz utečencami druhýkrát. Kanton, ovládaný kurdskými jednotkami sa stal v Sýrii úplne jedinečnou oázou miestnej samosprávy, ženských práv a sekulárnych pravidiel. “

Bitka o Afrín znamenala pre sýrskych Kurdov obrovskú porážku, navyše s hrozivými dôsledkami. V akcii bolo zabitých najmenej 820 kurdských bojovníkov. Mnoho ďalších padlých bude nutné ešte potvrdiť. Pre porovnanie, 660 Kurdov padlo v rámci Sýrskych demokratických síl, podporovaných Spojenými štátmi, v bitke o oslobodenie mesta Rakka de facto sýrskeho hlavného mesta kalifátu ISIS.

Robert Ellis prirovnal Afrín k Sudetom v tridsiatych rokoch minulého storočia:

    “Dva dni pred odstúpením Sudetu v prospech nacistického Nemecka v septembri 1938, považoval britský premiér Neville Chamberlain v Mníchove tento problém za ‘hádku vo vzdialenej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme’. To isté možno povedať o postoji Západu k útoku Turecka na kurdskú enklávu Afrín v severozápadnej Sýrii. “

V ranných hodinách 30. septembra 1938 schválili Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko nacistom anexiu Sudetov, súčasť časti Československa. Československá vláda sa postavila proti a trvala na svojom, ale jej Západní spojenci sa rozhodli vyhnúť sa vojne “za každú cenu” a boli ochotní rokovať s Adolfom Hitlerom. Mníchovská dohoda však nepriniesla Európe mier, naopak, priniesla vojnu.

Rovnako ako Česi boli obetovaní márne, tak aj Kurdi boli v posledných troch rokoch trikrát zradení Západom. Prvýkrát v Kobane, obkľúčenom kurdskom meste na hranici s Tureckom, kde sa naplno “odhalila bezmocnosť Západu tvárou v tvár radikálnemu džihádu”, a kde sa obyvatelia snažili uniknúť istej smrti z rúk ISIS. Po Kobane boli Kurdi znovu opustení v septembri minulého roka, počas svojho referenda o nezávislosť na Iraku. A teraz boli opäť zradení v Afríne, v sýrskom kantóne, kam utieklo v priebehu sýrskej vojny mnoho príslušníkov rôznych menšín.

Keď sa Západniari na konci roka 2014 rozhodli zasiahnuť priamo, aby sa zbavili kalifátu ISIS, narazili na obvyklý problém. Ako by mohol Západ porážať islamistov, keď už nie je ochotný riskovať životy svojich vojakov a jednotiek v pozemnom boji? Jedine prostredníctvom Kurdov. Boli to kurdské jednotky, ktoré prvé poskytli pomoc Jezidom utekajúcim pred genocídou, ktorú proti nim viedol ISIS. Tisíce Jezidov skončili v hromadných hroboch alebo boli chytené a uvrhnutí do sexuálneho otroctva. Vtedy začalo Nemecko dodávať zbrane Kurdom. Teraz však Jezídovia v Afríne trpí znova, ďalšou vlnou prenasledovania, tentoraz od tureckých spojencov.

Bernard-Henri Lévy, francúzsky filozof, nedávno v denníku Le Figaro uviedol:

“Tragédia, ktorú Kurdi prežívajú, je známkou bezprecedentnej slabosti Západu. Že by to bol ekvivalent bitky pri Adrianopole, ktorá predchádzala pádu Ríma? Dúfam, že nie, ale rezignácia je našou obrovskou hanbou … Je to jedna z tých zdanlivo bezvýznamných malých udalostí , ktoré signalizujú zmeny vo svete. nie je to prvýkrát, kedy Západ sklamal svojich spojencov alebo spriatelené národy. Bolo to tak počas nástupu nacizmu a potom pri prenechaní polovice Európy komunizmu. “

Kurdi boli našimi ideálnymi spojencami. Otvorili svoje mestá, ako napríklad Erbil, desiatkam tisíc irackých kresťanov vyhnaným ISIS z Mosulu. Iracký Kurdistan je dnes jediným miestom na Blízkom východe, spoločne so štátom Izrael, kde sú chránené všetky náboženstvá a menšiny. Bývalý poslanec Európskeho parlamentu Paulo Casaca uvádza, že kurdská regionálna vláda prejavuje veľký rešpekt voči všetkým menšinám, ktoré boli v iných oblastiach Iraku prenasledované.

V otvorenom liste, ktorý podpísali francúzski intelektuáli Pascal Bruckner, Bernard Kouchner a Stephane Breton uvádzajú:

“Opustiť ich, by bolo neodpustiteľnou morálnou chybou. Sýrski Kurdi porazili islamistov, ktorí spáchali najhoršie útoky v našej histórii. Zverstvá spáchané v Afríne tureckými islamistami neveštia nič dobré. Mladí, obdivuhodne odvážni, kurdskí bojovníci sú odchytávaní džihádistami, sú mučení, vykuchávání a rozrezávaní na kusy. Toto barbarstvo je neudržateľné. Kurdi sú naši jediní spojenci v regióne a už dostatočne preukázali svoju efektívnosť v boji. Ak ich opustíme, nebude už nikoho, kto by nám pomohol pri novom výbuchu terorizmu proti nám. Skrátka, sýrski Kurdi budujú demokratickú spoločnosť , ktorá rešpektuje etnický a náboženský pluralizmus a rovnosť medzi mužmi a ženami. To bude mať hlboký vplyv v oblasti zničenej tyraniou. “


Na Západe sa teraz objavil nový “mníchovský syndróm”. Kurdi, keď nezískali svoj vlastný štát, tak si zaslúžili prinajmenšom našu ochranu, zvlášť potom, čo nám výrazne pomohli zastaviť tých, ktorí nám podrezávajú hrdlá na parížskych bulvároch.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies