Geológovia objavili v Tatrách pleso, o ktorom mali doteraz iba nepriame dôkazy

sita

Bývalé pleso objavili východne od Hrebienka, kde sa im v pôde podarilo navŕtať usadeniny, ktoré vznikajú iba v jazernom prostredí

Geológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili vo Vysokých Tatrách dnes vyschnuté pleso, o ktorého existencii doteraz nemali priame dôkazy. SAV to dnes oznámila v tlačovej správe. Bývalé pleso objavili východne od Hrebienka, kde sa im v pôde podarilo navŕtať usadeniny, ktoré vznikajú iba v jazernom prostredí.

Výskum v Tatrách priniesol aj ďalšie vedecké novinky. „Vôbec po prvý raz sme opísali na našom území jemne laminované usadeniny, ktoré sa nazývajú varvy. Sú typické pre škandinávske krajiny a ich vznik je spojený s ľadovcom a jeho každoročným rýchlejším topením v letných mesiacoch. Varvy sa vyskytujú iba v niektorých plesách, a to výlučne pod organogénnymi usadeninami, ktoré v Tatrách vznikajú dodnes,“ povedal geológ Radovan Kyška-Pipík z Ústavu vied o Zemi SAV. Výskum preukázal, že každé tatranské pleso má rozdielne geologické zloženie dna.

Vedcom sa v Tatrách podarilo nájsť aj pakomáre – hmyz, ktorý prežíva vo vode s teplotou 5 až 7 stupňov. Pakomáre sa dnes vyskytujú už iba v najvyššie položených vysokohorských plesách. Slovenským geológom pomáhali aj kolegovia z Českej republiky. Spoločne sledovali napríklad hladinu ortute, ktorej vysoká koncentrácia je charakteristická pre mladšie usadeniny.

Doterajšie výsledky výskumu ukazujú, že doba ľadová sa v Mengusovskej doline končila pred 10 000 rokmi, ale v iných dolinách môže byť vek roztopenia ľadovca približne 9 000 rokov. Geológovia SAV veria, že výskum prinesie praktické poznatky, ktoré do budúcnosti pomôžu pri lepšej ochrane plies vo Vysokých Tatrách.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies