GLOSA Jána BARÁNKA: Počúvam náreky. Posledný raz čoraz častejšie. Náreky ľavicových médií a ich „mediátorov“.

Náreky.

Počúvam náreky. Posledný raz čoraz častejšie. Náreky ľavicových médií a ich „mediátorov“. Náreky sú čoraz častejšie a žalostnejšie.

Nariekajú nad údajnou stratou rozumu, nad údajným víťazstvom zla a populizmu vo voľbách.

Nariekajú, že ich videnie sveta, najsprávnejšie, nie je videním sveta väčšiny.

Nariekali po referende o brexite.

Nariekali po víťazstve Trumpa.

Nariekali nad víťazstvom „nevzdelaného bieleho muža“.

Nariekali nad víťazstvom „bieleho odpadu“.

Nariekajú po víťazstve Zemana.

Nariekajú nad Poľskom.

Nariekajú nad Orbánom.

Nariekajú nad Kurzom (a sem tam nad Macronom).

Nariekajú nad stratami Merkelovej.

Nariekajú, keď svet ide inam, ako si predstavujú oni.

Nariekajú, keď sa ich názor sa stáva menšinový.

Nariekajú, keď väčšina sa nechce riadiť menšinou.

Nariekajú, keď ich videnie sveta nepovažujú za jediné správne.

Nárekmi vytvárajú svoju virtuálnu realitu a svoje svety.

Prečo nenariekajú nad sebou, keď to všetko, nad čím nariekajú, je stále demokracia?

Nenariekajú nad tým, že v mene svojho „dobra“ sú schopní „kopať“ aj za vagabundov.

Nenariekajú nad tým, že v mene svojho sveta sú schopní šíriť polopravdy, klamať a zamlčiavať informácie.

Nastal čas ich nárekov, čas nariekať, že jeden svet možno začína miznúť z vôle väčšiny.

Ale – nebuďme naivní. Vôľa väčšiny nikdy nebola navždy.

 

(Glosa resp. text vyšiel ako status Jána Baránka na jeho profile na Facebooku. Zverejňujeme ju po láskavom súhlase autora)

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies