GLOSA: Za Sigmarom Gabrielom – skutočným ministrom zahraničných vecí Európy

Keď Martin Schulz oznámil, že vyrokoval v budúcej staronovej veľkej koalícii pre seba miesto ministra zahraničia, bolo to prekvapením nielen pre novinárov, ale aj pre samotného Sigmara Gabriela.

 

Novinári neveriacky krútili hlavou a okamžite sa pýtali prečo Schulz porušil sľub, že nebude členom vznikajúcej vlády. Gabriel po tlačovke Schulza začal otvorene hovoriť o podraze a neúcte. A v tomto prípade má Gabriel pravdu. Celá situácia je o to pikantnejšia, že Martin Schulz a Sigmar Gabriel boli dlhoroční priatelia.

V dobe technólogov moci, mentálne a fyzicky gerontofilnej straníckej šede, niet miesta pre idealistov a už vôbec nie pre slová – teda uvažovanie v pojmoch úcta – neúcta ako politických kategóriách.

Žijeme v dobe, kedy nás politickí marketári presviedčajú, že najväčšou politickou cnosťou a výhodou je názorová nevyhranenosť a rozprávanie malých časovo limitovaných bezvýznamných “komunálnych” príbehov.

Teda žijeme v dobe, keď väčšina politikov uverila pochybnému morálnemu kompromisu, že väčšina verejnosti nechce počuť rozprávanie veľkých nadčasových príbehov, ale len bzukot komunálnych údržbárov. A tak ten pochybný morálny kompromis dnešných politikov je len ich vlastným kompromisom s vlastným politickým prežitím.

Sigmar Gabriel sa do tejto doby nehodí. Kazí to nielen politickým marketárom, ale aj “komunálnym údržbárom”, pretože je živým svedectvom, že ich poňatie politiky je účelová sebapropagujúca lož.

Oslobodzujúcim prvkom v kariére Sigmara Gabriela bolo vzdanie sa postu lídra nemeckých sociálnych demokratov v prospech svojho priateľa Martina Schulza.

Gabriel si v ďalšej kariére vystačil už iba s čestným slovom svojho priateľa, že ak bude vznikať nová vláda s účasťou SPD, tak post ministra zahraničia mu zostane. Zároveň sa tým Gabriel vzdal účasti na vnutrostraníckom boji jednotlivých skupín.

Od tej chvíle – od jesene 2017,  sme postupne videli iného Sigmara Gabriela. Sigmara Gabriela, ktorý sa postupne stával faktickým ministrom zahraničných vecí Európy.

Bol to on, ktorý začal rozprávať veľký európsky príbeh vlastného miesta Európy medzi USA a Ruskom. Odchodom zo straníckej politiky získal oslobodenie.

Jeho rozprávanie o tom, že Európa sa musí stať novým lídrom v globálnom jadrovom odzbrojení nebolo prejavom slabošstva, ale prejavom sily, že nechce Európu ako vojenský stret dvoch veľmocí, tak ako sa nimi stali Ukrajina, či Sýria.

Keď Gabriel hovoril o dialógu s Ruskom, nebolo v tom ani za mak proruskej pozície. Bolo v tom opäť vedomie sily, že je to práve Európa, ktorá nesmie dopustiť novú železnú oponu  od Baltu k Čiernemu moru.

A napokon, keď začal Gabriel hovoriť o “Leitkultur” – dominantnej kultúre, bola v tom opäť sila poznania toho, čo robí Európu Európou. A trval na tom slove aj keď to tak strašne desilo “komunálnych údržbárov” v SPD.

A verejnosť mu uverila. Nesmierna popularita, ktorej sa Gabriel v Nemecku teší je zároveň nepríjemným faktom, ktorý to všetkým tým marketárom a technológom moci kazí.

Verte, že keď raz Schulz bude ministrom zahraničných vecí, tak napriek verejným preslovom plných protiamerických, či protiruských slov, bude zároveň snaživo pracovať na tom, aby bol raz členom dozornej rady Exxon mobile alebo Yamalu. Lebo skúsenosť so Schulzovym charakterom rozhoduje a jeho politický taxameter zdochýňa.

Sigmar Gabriel odchádza z nemeckej politiky, aby si ho ešte raz – povediac tak nemecky, Hegeliansky duch dejín povolal. Zatiaľ môže pokojne a s čistým štítom tráviť čas s rodinou.

Martinovi Schulzovi tak zostáva nielen istota budúceho ministerstva zahraničných veci, ale aj istota vlastnej paranoje, keď si bude vždy sadať do ministerskej limuzíny pri každom pohľade do spätného zrkadielka, či tam nesedí na zadnom sedadle duch Sigmara Gabriela.

Dnes odchádza európsky štátnik, v Európe sráčov, s ktorým bolo inšpirujúce a povznášajúce v mnohom nesúhlasiť.

Súvisiace články

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová

Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Ján Baránek
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?