Igor Sechin: vzostup najsilnejšieho ruského oligarchu

Igor Sechin bol kedysi Putinovým tajomníkom. Teraz, ako šéf ropného obra Rosneft, sa stal jedným z najvplyvnejších politických predstaviteľov v krajine

 

Nezdá sa, že by niečo malo stáť v ceste víťazstva Vladimíra Putina. Muž, ktorý stojí na čele Ruska s krátkou prestávkou už 18 rokov, vybudoval špecifickú štruktúru moci, v ktorej na najvyšších miestach pološtátne riadenej ekonomiky sedia tí, čo sú mu blízki a pochádzajú z podobných kruhov. Jedným z najvýznamnejších z tejto úzkej kľučky najmocnejších je Igor Sechin, generálny riaditeľ ruského ropného giganta, spoločnosti Rosneft, píše Henry Foy na Financial Times.

Sechin a Putin na slávnostnom vyhlásení uvedenia ropovodu východná Sibír – Tichý oceán do prevádzky v roku 2009 © Rex / Shutterstock


Sechin sa narodil v roku 1960 v rodine robotníckej triedy v Leningrade (terajší Petrohrad). Absolvoval doktorát z ekonómie na Leningradskej štátnej univerzite. Vďaka svojej znalosti francúzštiny a portugalčiny bol v 80. rokoch poslaný do Angoly a Mozambiku – afrických hraníc studenej vojny – ako vojenský prekladateľ. Práve v tejto úlohe začal pracovať pre KGB.

Spojenie so sovietskou tajnou službou sa mu neskôr veľmi vyplatilo. Keď sa Putin stal zástupca primátora Petrohradu, Sechin k nemu nastúpil na miesto sekretára .. V prvom Putinovom prezidentskom období zastával úlohu zástupcu vedúceho administratívy, keď v roku 2008 si Putin vymenil pozície s Dimitrijom Medvedevom a stal sa ruským premiérom, Sechin sa stal podpredsedom vlády. Nadobudnuté vedomosti o ropnom priemysle využil po roku 2012, kedy sa Putin opätovne vrátil do prezidentského úradu, ako šéf ropného gigantu Rosneft, vlastneného z 50% štátom. Dnes vlastní 0,127% akcií spoločnosti v hodnote približne 83 miliónov dolárov a v roku 2015 mu bolo vyplatených približne 11 miliónov dolárov.

Americké služby ho označujú za absolútne verného Putinovi. Podľa respondentov oboznámených s ruskou politickou situáciou, ktorí si priali zostať radšej v anonymite, nie je workoholický Sechin zvyknutý presadzovať agresívne vlastnú agendu príliš obľúbený medzi ľuďmi vo vláde.

“Ľudia ho nemajú radi.Neviem, či ho Putin má rád osobne, ale má rád jeho účinnosť v niektorých oblastiach.”

 

Sechin je najvýznamnejším členom preslávených siloviki, kľučky bývalých a súčasných členov ruských bezpečnostných služieb sústredených okolo Putina, ktorí veria v silnú štátnu kontrolu hospodárstva a nutnosť autoritárskeho dohľadu všeobecne. Títo ľudia stoja proti kľuke tzv. Progresivistov, z ktorých najznámejší je premiér Medvedev, ktorí presadzuje viac liberálny trhový model podľa západného vzoru.

Sečin, vľavo, s prezidentom Putinom pri spustení ropného terminálu v roku 2012 © AFP

 

“Šedý kardinál Kremľa”, ako ho nazval bývalý americký veľvyslanec v Moskve, sa sám rád tvári ako stúpenec slobodného trhového hospodárstva a odmieta obvinenia, že zneužíva služieb štátu na získanie konkurenčnej výhody. Jeho činy ale hovoria niečo iné. V roku 2003 jeden z najbohatších Rusov, Michail Chodorkovskij, následkom obvinenia z krátenia daní stratil vlastníctvo nad najväčšou ropnou spoločnosťou Jukos, ktorá pripadla štátu. Chodorkovskij obvinil Sechina, podpredsedu vlády z toho, že práve on stál za jeho pádom. Sechin to odmietol, avšak v roku 2004 sa stal predsedom predstavenstva Rosneft, ktorému pripadla väčšina aktivít Jukosu.

Iným príkladom “podozrivých” obchodných praktík je prípad Vladimíra Jevtušenkova, majiteľa veľkej ropnej spoločnosti Bashneft. Podobne ako u Chodorkovskijeho, aj on bol obvinený z nekalých finančných operácií a Bashneft pripadol Rosneftu. Obvinenia proti Jevtušenkovovi sa nepreukázali a dostalo sa mu kompenzácie za stratu Bashneftu, ktorý však zostal v rukách Rosneftu, ktorý aktivizáciou získal 40% podiel na ruskom ropnom priemysle.

Celý tento podivný prípad vyvolal veľké kontroverzie, zvlášť medzi moskovskými investormi, ktorí sú znepokojení z miery dominancie štátnych podnikov v kľúčových priemysloch. Nepriehľadnosť, s ktorou tieto podniky operujú, ich napojenie na tienisté vládne štruktúry, veľmi znepokojujú aj zahraničných investorov. Prekvapivo tvrdá správa nazvaná “Rosneft: Potrebujeme hovoriť o Igorovi” zo strany najväčšej, štátom vlastnenej ruskej banky Sperbank, kritizuje rokovania Sechina ako generálneho riaditeľa Rosneftu.

Podľa jedného bývalého zamestnanca Rosneftu skutočne Sechin vybudoval okolo seba kult osobnosti. Vo veľmi byrokratickej štruktúre sa prakticky nemôže nič uskutočniť bez jeho vedomia. Podľa zamestnanca, ak človek v pomaly konajúcom podniku potrebuje skutočne niečo rýchlo, má sa tváriť, ako keby príkaz prišiel od Sechina samotného. Sechin však tvrdí, že jeho model štátnej spoločnosti je efektívnejší ako konanie súkromných spoločností.

“Akým spôsobom efektívny? Naplniť vlastné vrecká alebo pracovať v prospech spoločnosti?”


Podľa Alexandra Nekipelova, bývalého predsedu Rosneftu od roku 2011 do roku 2015, Sechin nerozlišuje medzi osobným ziskom a ziskom pre krajinu. Jeho cieľom je zo spoločnosti urobiť významného hráča na svetovom trhu. Mnohí analytici pri pohľade na trochu zvláštne aktivity, ktoré dávajú malý komerčný význam, sa pýtajú, či Sechinovým záujmom nie je predovšetkým podpora širších zahraničných politických cieľov Ruska v zahraničí. Sechin poskytol významnú finančnú pomoc Venezuele a Kube a prostredníctvom predaja 14% Rosneftu čínskym akcionárom a podporil tak aproximáciu väzieb Ruska s Čínou.

Alexej Ulyukaev, bývalý ruský minister hospodárstva a politický rival Sechin,pred súdom ktorý sa konal v Moskve minulý rok v novembri. Potom bol odsúdený na osem rokov v trestnej kolónii © Bloomberg

Sechin je aj veľmi mocný na vnútropolitickej scéne. Alexej Uljukajev, bývalý minister ekonomického rozvoja, kritizoval spôsob, akým Bashneft pripadol Rosneftu. Sechin v roku 2016 sa s Uljukajevem zišiel a odovzdal mu “dar” vo výške 2 miliónov dolárov, suma, za ktorú mal podľa Sechina Uljukajev odstúpiť od podozrivej aktivizácie. Keď Uljukajev odchádzal, bol chytený čakajúcimi policajtami, dohodnutými s Sechinom. Hoci Sechin hral významnú úlohu v “pasci” na Uljukajeva, neobťažoval sa nikdy vypočuť štyri predvolania na súd.

Podľa komentátorov má celý prípad jedno jasné posolstvo – ľudia zo siloviki sa neboja zakročiť aj proti najvyššie postaveným progresivistom. To oni sú vládcovia Ruska.

 

Súvisiace články

Islamský štát utŕžil ďalšiu porážku, Asadova armáda dobyla údolie rieky Jarmúk

Roman Suchý

Vladimír PUTIN: Rusko sa nevzdáva dolára, je to univerzálna rezervná mena

Michal Šumichrast

Polícia zadržala muža, ktorý zaútočil na policajta s nožom pri slovenskom veľvyslanectve v Moskve

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?