Indonézsky národ Bajau, sú prví známi ľudia geneticky prispôsobení potápaniu

Vedcom sa po rozsiahlej štúdii podarilo preukázať prvú mutáciu ľudského génu v súvislosti s prispôsobením k prostrediu, v ktorom žije. Tento objav sa podaril u tzv. Morských nomádov v Indonézii, píše National Geographic.

Členovia národa Bajau sa živia lovom rýb pomocou harpúny. Dokážu sa potopiť do hĺbky 70 metrov iba za pomoci závažia a s drevenou maskou. Pod vodou bez nádychu vydržia až 13 minút. Tieto fakty zaujali doktorantku medicíny z Centra pre Geogenetiku univerzity v Copenhagene Melisu Ilardovú. Tá strávila niekoľko mesiacov skúmaním života Bajau na ostrove Jaya Bakti v Indonézii. Vykonávala im vyšetrenie a odobrala im aj vzorky DNA.

 

Počas vyšetrenia sa ukázalo, že Bajau majú o polovicu väčšu slezinu než iní obyvatelia ostrova. Slezina je pri potápaní veľmi dôležitá lebo uvoľňuje do krvi viac kyslíka, ak je osoba v strese alebo zadržiava dych. Podobne nadmerne veľkú slezinu oproti iným orgánom majú morské cicavce ako je napríklad tuleň. Pri porovnaní DNA Bajau s inou miestnou populáciou, teda Saluanmi a Číňanmi, bolo zistených 25 rozdielov, píše BBC.

Predovšetkým mali Bajau zvýšenú tvorbu hormónu Thyroid. Ten má podľa lekárov vplyv na rast sleziny. Objav, vedľa pochopenia vzniku a priebehu prispôsobovania ľudského tela na okolité prostredie, bude mať dôsledky aj v štúdii ľudského dýchania. To môže pomôcť pri liečbe mnohých chorôb a úrazov. Od kesonovej choroby cez vysokohorskú chorobu až po rôzne choroby pľúc a obehového ústrojenstva.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies