Západ a ich propaganda tu v plnej nahote odkryla svoje karty, svoju agresívnu rétoriku, pokrytectvo a dvojaký kilometer. Dlho som čakal, kým sa správy, ktoré sú na Ukrajine na prvom a jedinom mieste, objavia aj u nás, ale pretože západné štáty kryjú masívny a vo svete bezprecedentný štátny útok na novinárov, ktorý sa doteraz na svete nikde neobjavil, vyzerá to na zjavné informačné embargo prehlušené udalosťami týkajúcimi sa uväznením viacnásobného finančného podvodníka, blogera a aktivistu bez politickej príslušnosti Alexeja Navaľného, ktorého západná propaganda dezinformačne považuje za opozičného lídra.
V utorok večer 2.februára sa prezident Ukrajiny Volodymir Zelenskij stal diktátorom jedným jediným podpisom na dekréte, ktorý protizákonne uvalil sankcie na vlastného občana Ukrajiny a opozičného poslanca Najvyššej rady za stranu Za Život Tarasa Kozaka, ktorý je majiteľom troch spravodajských televíznych kanálov 112 Ukrajina, NewsOne a ZiK, čím mu bez vyšetrovania a súdu zmrazil všetky aktíva. Tým diktátor Zelenskij ohrozil okolo 1500 pracovných miest a slobodu slova. Sankcie nadobudli platnosť takmer okamžite v priebehu pár hodín od polnoci 3. februára. Signál týchto televíznych kanálov sa prestal po Ukrajine šíriť 15 minút po polnoci. Sankcie mali takisto dopad aj na ich webové stránky, ktoré prestali byť dostupné cez štátne .ua adresy. V priebehu nasledujúceho dňa boli prístupy na webové stránky týchto televíznych kanálov dostupné na nových adresách https://112ua.tv, https://newsoneua.tv, https://zikua.tv. Momentálne jediná platforma, na ktorej šíria svoje vysielanie, je YouTube, kde všetky tri televízne kanály zjednotili svoje vysielanie v jeden spoločný kanál. Avšak tu agresívna rétorika ukrajinského režimu pokračuje ďalej. Ukrajinský minister kultúry Alexandr Tkačenko sa vyjadril, že sa bude usilovať o to, aby šírenie bolo odstránené aj z YouTube.
Opozícia zdôrazňuje nezákonnosť vyhlásenia sankcií, pretože podľa zákonov Ukrajiny nie je možné uvaliť sankcie na vlastného občana a zároveň upodozrieva diktátora Zelenskeho, že nekonal svojprávne a na pokyn zo zahraničia. Diktátor Zelenskyj ospravedlnil svoje konanie ochranou národnej bezpečnosti Ukrajiny pred dezinformáciami a agresiou Ruska, ktorá prekáža integrácii do EU a NATO. Tým sa vlastne nechtiac preriekol, že cenzúra a zákaz troch televíznych staníc je nie vo vnútornom ale v geopolitickom záujme, do ktorej sú zapletené západné štáty na čele s USA. Zároveň ich bez dôkazov obvinil z podpory a financovania terorizmu na východe štátu. Celý jeden deň bolo na medzinárodnej scéne ticho, až pokiaľ sa neobjavilo prvé vyhlásenie americkej ambasády v Kyjeve, ktoré podporilo krok diktátora Zelenského na obranu tzv. demokratických reforiem a územnej celistvosti Ukrajiny proti hybridným hrozbám a agresiou Ruska. Až potom sa k Američanom pridali ďalšie nesuverénne západné štáty ako napr. Británia, Kanada, ale aj pobaltské štáty, ktoré na svojom území s podporou imperialistického západu potláčajú ľudské práva ruskej menšiny, a to s podobnými vyhláseniami ako cez kopirák. K súčasnej bezprecedentnej situácii sa (zatiaľ) nevyjadrili zástupcovia Nemecka a Francúzska, zdržali sa pravdepodobne z toho dôvodu, že sú súčasťou tzv. Normandskej štvorky.
V prvý deň sankcií sa konalo zasadnutie Rady pre slobodu slova a licenčnej rady s účasťou so zástupcami všetkých troch televíznych kanálov, kde sa potvrdilo, že licencie sú platné a nemajú právo ich televíznym kanálom odobrať bez súdu. Opozícia v Najvyššej rade iniciovala impeachement proti prezidentovi, pretože jeho konanie je v absolútnom rozpore s Ústavou a ostatnými zákonmi štátu, kde bez dôkazov vyniesol rozsudok nad jemu nepohodlnými novinármi, ktorí sú veľmi kritickí voči súčasnému režimu a takisto preto, že sankcie je možné uvaliť len voči cudziemu štátnemu príslušníkovi a voči vlastnému občanovi na zbavenie práv a slobôd má prebiehať riadny súd.
Opozičný politik a majiteľ Taras Kozak vo vysielaní vyzval diktátora Zelenského, aby predložil dôkazy o svojom tvrdení v presvedčení, že žiadne dôkazy ani nemajú. Zároveň sa obrátili na Najvyšší súd s podaním odvolania na rozhodnutie v podpísanom dekréte.
Všetky tri televízne kanály ponúkajú štandardné mainstreamové spravodajstvo, na aké sme zvyknutí aj my v našom éteri, pričom sú väčšinou bohaté na voľné diskusie medzi vládnymi a opozičnými politikmi, novinármi a aktivistami. Preto obvinenia zo šírenia akejsi ?putinskej propagandy? prišla ako nečakaný úder, na ktorý nikto nebol pripravený. Neexistuje žiadne prepojenie obsahu kanálov s ruským vplyvom, nikde sa z ruských médií nečerpá, medzi hosťami v diskusiách nikdy neboli žiadni ruskí občania. Obsah diskusií sa vždy vyvíjal úplne voľne a prirodzene, kde v priebehu posledných rokov sa medzi diskutujúcimi stupňovala kritika smerovania štátu, pochopiteľná nostalgia za bývalým režimom Janukovyča, slabnúca podpora integrácie k západným imperialistickým blokom a hlavne klesajúce sympatie k súčasnému diktátorovi Zelenskému, čo by sa mohlo javiť ako hlavnou príčinou ako uzurpovanie moci v krajine, v skutočnosti sa aj bez ruského vplyvu verejná mienka vymkla spod kontroly, s ktorou dlho nikto nič nerobil a vypnutie mienkotvorných televíznych okruhov bolo už len chytanie sa slamky v hodine dvanástej ešte predtým, ako sa sen integrácie Ukrajiny k západným imperialistickým blokom úplne neutopí. Súčasná verejná mienka má v súčasnosti veľmi negatívny dopad na podporu pridania sa k západnej expanzie EU a NATO ďalej na východ za účelom agresie voči Rusku, čo veľká časť obyvateľov prijíma s veľkou nevôľou, ak sa rieši v súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácii neustále rieši presmerovanie hospodárstva na drahý západ a rozširovanie, čo má pre strednú a nízku vrstvu veľmi nepriaznivý dopad. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky v posledných mesiacoch podpora vstupu do EU spadla na okolo 50% a vstup do NATO podporuje už len okolo 40% Ukrajincov.
Cenzúra týchto troch spravodajských televíznych staníc pravdepodobne ešte neskončila. K cenzúre sa popri západným štátom pripojili aj rôzne nacistické hnutia ako Národný korpus a Pravý sektor, ktorých dekrét prezidenta povzbudil natoľko, že na druhý deň sankcií v poradí 4. februára zvolali zhromaždenie svojich členov a fanúšikov na násilné ukončenie vysielania ďalšieho spravodajského kanála NAŠ (https://nash.live), na ktorý sa sankcie neuplatňujú kvôli iným vlastníckym vzťahom.
Kanál NAŠ patrí opozičnému politikovi pôvodom z Charkova Jevgenijovi Muraevovi, ktorý zo strany Za Život vystúpil pred tromi rokmi a založil si svoju stranu s názvom NAŠI. Zatiaľ čo západné imperialistické štáty kritizovali zaobchádzanie s novinármi v Rusku na nepovolených protestoch za blogera Navaľného, zaobchádzanie s novinármi televízie NAŠ členmi a sympatizantmi nacistických strán a agresívnemu davu priamych prenosoch akosi západnému spoločenstvu unikli pozornosti, hoci bolo možné útoky sledovať v živom prenose.
Okrem televízie NAŠ sa k podpore sankcií pridali vlastníci aj ostatných televíznych kanálov s veľkou pravdepodobnosťou len z konkurenčných dôvodov, pričom politický súhlas nie je vylúčený ako napríklad v prípade bývalého prezidenta Petra Porošenka, ktorý je vlastníkom dvoch televíznych kanálov.
K situácii na Ukrajine sa kriticky popri MZV Ruskej federácie vyjadrila už len Medzinárodná federácia novinárov, ktorá udalosti na Ukrajine ostro odsúdila. (https://www.ifj.org/media-centre/news/detail/category/press-releases/article/ukraine-president-bans-three-television-channels.html)
Môj stručný komentár:
Po roku Euromajdane 2014, kedy s podporou západu násilne nastúpila k moci chunta, po vypuknutí vojny oblastí, ktoré s Euromajdanom nesúhlasili, po nádejne vyzerajúcom víťazstve ľudu v prezidentských voľbách, ktorý si zvolil Zelenského, po veľkej násilnej privatizácii pôdy, po násilných jazykových zákonoch v rozpore s ukrajinskou ústavou a čoraz väčšej biede nižšich tried a tolerancii slobody slova, kde nie ako u nás sa otvorene bez podozrení zo šírenia konšpiračných teórií hovorí, kto za súčasnú situáciu v krajine môže poukazovaním na oligarchov a prezidenta prepojených na západné elity a rôzne konšpiračné mimovládne zahraničné fondy sa západné diktátorské režimy o Ukrajinu vlastne potkli, ich geopolitické plány verejná mienka prekukla. Vypnutie spravodajských televíznych staníc bolo už len dôsledkom a zúfalým výkrikom západu, ktorý si s touto situáciou nevedel poradiť a v plnej kráse vlastnej hanby uvalili informačné embargo nad týmito udalosťami, ktoré sú prehlušené udalosťami s Navaľným, ktorý slúži západu ako trojský kôň v ich mocenských záujmoch. Je to len akýsi exemplárny prípad pre ostatné štáty v Európe, ktoré by si dovolili mať úplne voľnú slobodu slova s neobmedzenými obsahom diskusií, lebo práve diskusia medzi dvoma stranami oslobodzuje, zbližuje a zjednocuje pri hľadaní skutočnej pravdy. Demokracii a slobode slova museli pristrihnúť krídla.