Iránski vodcovia vo vojne proti Západnej civilizácii. Prečo sa s tým Západ zmieril?

Spojené štáty  odstúpili od jadrovej zmluvy s Iránom. Tento krok je úplne opodstatnený nielen z dôvodov bezpečnosti, ale predovšetkým preto, že iránska Chomejního revolúcia je nositeľkou smrteľne nebezpečnej ideológie, ktorej Západ nemôže dovoliť, aby získala jadrové zbrane.

Vo francúzskom satirickom časopise Charlie Hebdo sa všetko zmenilo, keď Said a Sharif Kouachiovi zavraždili 11 ľudí v sídle jeho redakcie v Paríži. Medzi texty, ktoré boli nájdené v laptope bratov Kouachiových, bola aj iránska výzva k usmrteniu spisovateľa Salmana Rushdieho ktorú považovali za “plne ospravedlniteľnú”. Vrahovia boli inšpirovaní rozsudkom smrti, vyneseným ajatolláhom Chomejním nad Rushdiom. Krvavá kúpeľ v kancelárii Charlie Hebdo je jedným z otrávených plodov Iránskej islamskej republiky. Iránski ajatolláhovia sa obávajú príťažlivosti Západnej kultúry. Preto sú so Západom od roku 1979 vo vojne.

Pred nástupom ajatolláha Chomejního k moci nebol nikdy žiadny spisovateľ nútený žiť za kritiku islamu pod hrozbou smrti s vypísanou odmenou na svoju hlavu. Pred iránskou revolúciou nebol žiadny arabský spisovateľ odsúdený na smrť. Za Chomejního sa vraždenie literárnych disidentov stalo rutinou: alžírsky spisovateľ Tahar Djaout, egyptský intelektuál Farag Foda, tureckí spisovatelia zavraždení v Sivase a nedávno zmasakrovaní blogeri z Bangladéša. Fatva proti Rushdiemu bola jedným z najúspešnejších iránskych útokov na Západnú civilizáciu a úspešnou snahou zastrašiť Západ.

Pálenie americkej vlajky a skandovanie hesla “Smrť Amerike” sa stalo na Strednom východe bežné až po iránskej okupácii amerického veľvyslanectva v Teheráne. Keď Donald Trump rozhodol o odstúpení USA od jadrovej zmluvy, iránski poslanci vo svojom parlamente zapálili americkú vlajku. Iránske dievčatá, ktoré v poslednej dobe odložili svoj závoj, boli zatýkané a bité. Bol to Irán, ktorý urobil z Cadore symbol politického islamu. Žena zahalená do čierneho Cadore, najprísnejšej podoby hidžábu, sa stala jedným z najviditeľnejších znakov Iránskej islamskej republiky.

V Egypte, Sýrii, Afganistane, Turecku, a v Magrebe sa ženy nikdy nezahalovali. Chomejní to všetko zmenil; závoj nazval “vlajkou revolúcie”. Nie je náhodou, že rok 1989 nebol len rokom uverejnenia fatvy na Rushdieho, ale aj začiatkom debaty o islamskej šatke vo Francúzsku. Riaditeľ školy povedal trom moslimským dievčatám, že nemôžu navštevovať strednú školu v Creil, pretože Francúzsko je podľa svojej ústavy sekulárnou krajinou. Islamská komunita začala bojovať o to, aby mohli byť islamskej dievčatá v školách zahalené. “Budeme na tom trvať, kým budeme živí”, skandovali islamskí fundamentalisti vo Francúzsku.

Hidžáb bol najskôr dovezený iránskym veľvyslanectvom do Alžíra. V Tunisku bola sekulárna vláda odstránená iránskymi fundamentalistami po roku 1981, kedy tuniská vláda vydala obežník zakazujúci používanie hidžábu v školách a vo verejných úradoch. V uplynulých rokoch sa Iránu podarilo prinútiť rad európskych vedúcich predstaviteliek a ministeriek obliecť na seba hidžáb pri návšteve Iránu. Dostali ich tak do ponižujúceho stavu kultúrneho a symbolického podmanenia.

Iránski ajatolláhovia začali ako prví oficiálne prenasledovať kresťanské obyvateľstvo na Blízkom východe. Dnes patrí Irán na zozname organizácie Open Doors medzi desať najhorších krajín pre kresťanov. Myšlienka útoku na židovské komunity po celom svete je tiež iránskym vynálezom: v rokoch 1992 a 1994 boli židovská komunita a izraelské veľvyslanectvo v Buenos Aires vyhodené do povetria. Žiadna krajina až do iránskej revolúcie nepopierala holokaust.

Súostrovie politického islamu v Európe, od Tariqa Ramadana po Moslimské bratstvo, sa otáča okolo osi Katar – Irán. Egyptské Moslimské bratstvo otvorene spolupracovalo s revolucionármi Chomejního, keď zvrhli šáha a teraz ohrozujú Saudskú Arábiu, Egypt a ďalšie krajiny v regióne.

V počiatkoch revolúcie bol národ zasiahnutý vlnou divokého puritánstva. Tisíce “prostitútok”, drogovo závislých a homosexuálov bolo popravených. Na verejných miestach revolucionári napádali ľudí, ktorí nerešpektovali nové prísne predpisy obliekania a správania. Vtedy ešte nebol žiadny Taliban, žiadny ISIS, žiadny Boko Haram. Po iránskej revolúcii sa myšlienka zahrnúť právo šaría do národných zákonov rozšírila do celého islamského sveta. Po revolúcii Iránci vyhlásili v prvom rade vojnu vlastnému kultúrnemu životu: divadlá  boli uzavreté, koncerty zakázané, zabávači utiekli z krajiny, biografy boli skonfiškované a vysielanie rozhlasu bolo zakázané.

 

Myšlienka používať deti ako ľudské bomby vznikla tiež v Iráne. Ako napísal nemecký učenec Matthias Küntzel: “Chomejní bol prvý, kto vyvinul plnohodnotný kult smrti”. Počas iránsko-irackej vojny, ajatolláh Chomejní nechal doviesť tisíce plastových kľúčov z Taiwanu. Tento ajatolláh posielal iránske deti cez iracké mínové polia smerom k nepriateľovi, aby pomocou ich tiel otvoril medzeru v postavení nepriateľa. Pred každou misiou dostali iránske deti kľúč, ktorý si zavesili na krk; bolo im povedané, že si pomocou neho budú môcť otvoriť dvere do raja.

Od tej doby sa detskí samovražední atentátnici objavili v Gaze, Iraku, Sýrii, Nigérii a Afganistanu.

Fatvy proti “rúhajúcom sa” spisovateľom, zahaľovanie žien, útoky na Židov po celom svete, prenasledovanie kresťanov, zneužívanie detí, vnucovanie islamského práva … To všetko sú otrávené plody Chomejního revolúcie a predovšetkým priame výzvy centrálnym orgánom Západnej civilizácie. Otvorí Európa – kolíska Západnej kultúry a civilizácie – konečne oči a prestane už tolerovať iránskych tyranských ajatolláhov?

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies