Skôr ako začalo súdne pojednávanie médiá masírovali verejnosť a pokúšali sa verejnosti vtlačiť do podvedomia rozprávku o nepriestrelnej obžalobe vypracovanej prokurátorom JUDr. Šantom. Možno by obžaloba aj nepriestrelná bola, pokiaľ by Šanta nezamlčal dôkazy a nepostupoval doposiaľ v rozpore s trestným poriadkom.

Šanta je dlhoročný prokurátor. Na profesionálnej úrovni ovláda trestný zákon a trestný poriadok. Vie aj to, že po podaní obžaloby nemôže navrhovať dôkazy. Vie aj to, že dôkazy ktoré sa pokúša predložiť nemôže súd akceptovať, nakoľko súd rozhoduje o písomne podanej obžalobe.

Pokiaľ by bol mal prokurátor Šanta záujem, aby tzv. dôkazy boli predmetom súdneho konania a súd ich bral do úvahy, bol by tzv. prepisy zažurnalizoval do spisu pred podaním obžaloby.

Zvrátený právny názor Šantu a mlčanie rady prokurátorov

Čo sleduje Šanta procesnými chybami, ktoré môžu pokojne viesť k zastaveniu trestnému konania z dôvodu nezákonnosti?

Prečo mlčí rada prokurátorov, vari neovládajú základy trestného práva?

Prečo generálny prokurátor po jeho verejných excesoch nenavrhol Šantovi disciplinárne konanie?

Nebodaj čakajú na riešenie podnetu podaným obhajobou a podnet na Šantu vybavia odstúpením na disciplinárne konanie, ktoré zastavia s odôvodnením, že si pán Šanta nesprávne vyložil názor?

Predovšetkým by sme si mali položiť otázku, koľko stojí reputácia sudcu, prípadne kým a za čo je vydieraný, pretože aj najhlúpejší prokurátor na prokuratúre ovláda základy trestného práva.

Médiá údajne čakajú na rozhodnutie o pripustení navrhovaných dôkazov

Fraška ako hrom. Očakávať, že vo verejnom procese, ktorý sleduje celé Slovensko a množstvo mediálnych agentúr zo zahraničia si senát ŠTS dovolí porušiť obžalovaciu zásadu, ktorá patrí k základom trestného práva a tým právom mariť práva obvineného je fikcia. Traja dlhoroční sudcovia, predsa neporušia obžalovaciu zásadu a zdehonestujú svoju profesionálnu reputáciu na úroveň právneho dementa.

Zabezpečenie Tótha pred súd

Z dnešných vyjadrení prokurátora Šantu bolo jednoznačné v súvislosti dopravením Tótha na súd , že stráca súdnosť. Po podaní obžaloby zodpovednosť za konanie nesie trestný senát, v kompetencii ktorého je nielen rozhodnúť o podanej obžalobe, ale aj dostavovaní sa na pojednávanie, či predvádzanie svedkov. Vyjadrením, ktorým sa pokúsil iba ak zastrašiť Petra Tótha, že vo všeobecnosti platí, že zo svedka sa môže stať aj obvinený, na ktorého môže byť vydaný Európsky zatýkací rozkaz je viac ako za hranicou. Šanta si je vedomý toho, že v prípade vydania európskeho zatykača sa môžu s výpoveďou Tótha rozlúčiť nadobro a Slovensko si iba vyrobí ďalšiu medzinárodnú blamáž.

Perspektíva vydania Tótha z cudziny je nulová

Extradičné, čiže vydávacie konanie je vážny proces pred súdom, v ktorom musí byť umožnené Tóthovi vyjadriť sa k dôvodom opustenia republiky, k postaveniu v trestnom konaní v čase odchodu ako aj k samotnému vydaniu. Slovenská republika musí poskytnúť celý spis krajine, z ktorej má byť zatknutá osoba vydaná a súd posudzuje, či osobu vydá. Pán Šanta vie, že Tótha na Slovensko žiadna krajina by nevydala.

Stretnutie Tótha s Bránikom

Vážne fiasko z dnešného pojednávacieho dňa, nie je možné prekryť fotografiou zo stretnutia Bránika s Tóthom ani  výkrikmi médií o prieťahoch, ktoré spôsobujú obhajcovia obžalovaných podávaním námietok a čítaním listín zo spisu.

Novinári by si už konečne mali uvedomiť, že trestné konanie sa riadi trestným zákonom a trestným poriadkom. Advokát obvineného nemá povinnosť klienta z niečoho „vysekať“. Povinnosťou advokáta je totiž zabezpečiť klientovi spravodlivý súdny proces a dodržiavanie práv obvineného, obžalovaného. Pokiaľ sú práva obžalovaných porušované ako v tomto prípade nielen podávaním námietok, opravnými prostriedkami, ale aj podnetmi na trestné stíhanie.

Mafiánske praktiky, ktoré sa pokúšajú do konania vniesť JUDr. Lipšic a JUDr. Šanta, patria do minulosti a nemajú v slovenskom právnom systéme miesto.