Od vzdania sa funkcie prvého námestníka GP SR Mgr. Šufliarskym uplynul takmer mesiac a post prvého námestníka doposiaľ nie je obsadený. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár napriek avízu, že tak učiní po sviatkoch nemenoval ani nepoveril jeho nástupcu, dokonca nerozhodol o ďalšom zaradení Šufliarskeho, čo je viac ako neštandardné.

Čižnárovi muselo byť jasné už v polovici januára po samoľúbej tlačovke Šufliarskeho, že klamstvo týkajúce sa jeho vzťahu s Kočnerom, nie je možné ustáť. Najneskôr však na následnej tlačovke generálnej prokuratúry, kde došlo ku vážnej polemike v súvislosti s SMS komunikáciou ako aj ataku na novinárov vzhľadom k nezákonnosti získania komunikácie musel byť Čižnár v obraze.

Otázkou zostáva, či Šufliarsky pri poslednej tlačovke, kde prisľúbil novinárom, že im odovzdá komunikáciu a udelí súhlas na ich zverejnenie, pokúšal sa získať čas a oddialiť odchod alebo vo funkcii, ktorú zastával bol presvedčený o svojej nedotknuteľnosti, čo by znamenalo, že naozaj nechápal vážnosť situácie, v ktorej sa ocitol, respektíve jej nepripisoval pri svojej bohorovnosti význam. Isté je však to, že dôverne pozná zákon, na ktorý sa odvolal, aby SMS komunikáciu zverejniť nemusel.

Z niekoľkých riadkov SMS komunikácie, zverejnenej televíziou Ta3, medzi prokurátorom Mgr. Petrom Šufliarskym a Mariánom Kočnerom, ktorej pravdepodobne nepripisoval žiadny význam je zjavné, že v oveľa väčšej miere správy kompromitovali Šufliarskeho ako Mariána Kočnera.

Obsah SMS … na drobné

Kočner: … Ja pripravujem žaloby na pár médií za 30 miliónov.

Čaro žalôb na ochranu osobnosti spočíva v tom, že po podaní žaloby je na žalovanom pred súdom preukázať pravdivosť zverejnených výrokov. Ak predpokladáte, že súdy prehodnotia pravdivosť reportáže, prípadne text ako celok a očakávať spravodlivý rozsudok, ste na omyle. Špecialitou žalôb na ochranu osobnosti je žalovať nič nehovoriaci výrok vytrhnutý z kontextu a povinnosťou súdu je v rámci žaloby riešiť iba napadnutý výrok, ktorý ak nie je posudzovaný v kontexte so zvyšným textom je vlastne nevyvrátiteľný. Súdy bez dokazovania, či pripustenia svedkov do konania najmä v prípadoch, že sa jedná o spory dvoch súkromných subjektov rozhodujú v prospech žalobcu.

Kočner : … Keď raz niekto prehrá likvidačnú sumu, tak sa naučí nepísať klamstvá.

Likvidačná suma, je preto likvidačná, lebo spôsobí zánik spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť prehrá likvidačnú sumu, nebude kde písať.

Šufliarsky: … Hm… a predpokladáš úspech z hľadiska náhrady ujmy? … to je pravda, ale najskôr sa k verdiktu musíme dopracovať …

Prečo musíme? Aký záujem vedie prvého námestníka angažovať sa v civilnom obchodnom spore súkromnej osoby? Zákonnou cestou to pravdepodobne nebude. Prokurátor nemôže pripraviť žalobu a nemôže zastupovať osobu v civilnom spore pred súdom.

Z SMS komunikácie sme sa síce nedozvedeli ako sa musia dopracovať k verdiktu súdu, ale súdny človek vie, že prokurátor zastupuje štát, čiže neposkytuje servis štandardných služieb advokátskych kancelárií v obchodných sporoch.

Jediný spôsob ako sa dopracovať k pozitívnemu výsledku Kočnera v spore je ovplyvňovanie súdu respektíve zákonnej sudkyne cez autoritu vyplývajúcu z pozície, ktorú zastáva na generálnej prokuratúre.

Kočner: … a keby ste trošku aj pomohli odstíhať pár novinárov za napomáhanie trestnej činnosti …

Kočner zjavne trpel vysokým stupňom megalomanstva a egocentrizmu, keď oznamoval potrebu žalobami zlikvidovať niekoľko médií a odstíhať pár novinárov, avšak ku komunikácii by nemohlo dôjsť za predpokladu štandardného vzťahu občan – prokurátor. Bežný občan komunikuje s prokuratúrou cez pevnú linku a neposiela prvému námestníkovi SMS a nežiada ho žiada o pomoc s odstíhaním pár novinárov.

Šufliarsky v rámci komunikácii nebol na strane zákona, akceptoval komunikáciu a hoci zvolil cestu pasívneho komunikačného partnera, jediná kontrolná otázka a SMS obnažila jeho charakterové vlastnosti, morálku ako aj vzťah k dodržiavaniu zákonov. Zverejnenie aj nepatrného zlomku komunikácie rozbilo Šufliarskeho pomyselnú škrupinu morálnej autority.

Mgr. Šufliarsky, ktorý má plné ústa dodržiavania zákona, nepatrí práve medzi prokurátorov, ktorí majú radi postup v zmysle zákona a ani zverejňovanie listín z trestného spisu. Známy je aj jeho neštandardný postoj k novinárom, ktorí si dovolili zverejniť listiny z trestných spisov.

Šufliarsky opúšťa svoju funkciu ako osoba usvedčená zo zlyhania morálneho, profesionálneho a etického.

Z  rozhodnutia o jeho ďalšom zaradení v rámci prokuratúry, onedlho zistíme, či Čižnára viac mrzí odchod Šufliarskeho alebo vzniknutá situácia, ktorá poškodila generálnu prokuratúru.

PS: Podľa odborníkov z odboru zdravotníctvo, ktorí posudzovali obsah spornej komunikácie, dôvodom prečo nemajú médiá záujem zverejniť jej komunikáciu je, že obraz vytvorený SMS komunikáciou nekorešponduje s prezentovaným obrazom objednávateľa vraždy.