Zuzana Čaputová sa nám zase raz predviedla v nových šatoch. Iný zmysel jej dnešného príhovoru nevidím.
Áno, uznávam, že pohrebné šaty sú na mieste – v týchto dňoch totiž na Slovensku kvôli Igorovi Matovičovi umrela sloboda aj demokracia. A spolu s nimi aj zdravý rozum.

No prezidentka Čaputová má z toho neskrývanú radosť. Vysvetlila nám, že aj v demokracii môže mať sloboda svoje limity. Akurát škoda, že toto v novembri 1989 ľuďom akosi nehovorili.

Nehovorili ľuďom, že ich budú terorizovať, nútiť sa testovať, brať im živobytie, posielať na nich vodné delá. Nehovorili, že rozpredajú strategický majetok do zahraničia a urobia z nás kolóniu.

Nehovorili nič o chudobe, nerovnosti, nezamestnanosti, drogách, gangoch a teroristoch. Nič také nehovorili. Hovorili o slobode a demokracii – tak kde sú?

Najskôr ľuďom zobrali sociálne istoty a vyhodili ich na dlažbu. Potom im zobrali demokraciu a premenili ju na oligarchiu, vládu bohatých, v ktorej masírujú verejnú mienku skorumpovanými médiami a neoliberálnymi mimovládkami.

A nakoniec ľuďom zobrali aj slobodu – už smieš akurát sedieť doma a skákať, ako Matovič píska. Sedemnásty november bol zradou na ľuďoch a oni dnes po 31 rokoch žiadajú len to, čo im v roku 89 sľúbili.
Sľúbili im lásku a dostali Matoviča. Sľúbili pravdu a dostali propagandistické liberálne médiá. Sľúbili lepší demokratickejší socializmus a dostali divoký balkánsky kapitalizmus. Na čele s klaunom a mafiánmi.
V roku 1989 ľudí podviedli, pani prezidentka. To nezakryjete ani tonou fráz, ktoré z vás dnes vyšli. Uznávam, že takú spŕšku floskúl a fráz, akú ste dnes predviedli, by nevyprodukoval ani celý ústredný výbor v roku 1989.
Váš poradca Marián Leško, ktorý vám to napísal, zjavne oprášil svoje zvyky ešte z čias, keď písal pre marxisticko-leninské Nové Slovo pred rokom 1989. Zaslúžil by si Rad Klementa Gottwalda.

Ale toto dnes ľudia nepotrebujú. Potrebujú hlavu štátu, ktorá sa za nich postaví – nie hlavu štátu, ktorá sa venuje viac svojim garderóbam, než výkonu ústavných právomocí na ochranu národa a ľudských práv.
Dnes už nestačí, že budete nenápadne upozorňovať na to, že Matovič prináša zmätok, chaos, nenávisť a vulgarizmy. Áno, pochopili sme, že týmito vašimi skrytými odkazmi ste mysleli premiéra Matoviča, ale opakujem – to už nestačí.

Matovič už stokrát vyurážal celý národ, znásilnil Slovákov celoplošným testovaním, vyhráža sa armádou, berie živobytie našim rodinám… To si fakt myslíte, že niečo vyriešia vaše frázy o tom, ako treba byť zdržanlivý?

Áno, aj Milouš Jakeš v novembri 89 hovoril o tom, ako treba byť zdržanlivý. V tom sa ani trošku nelíšite. Zjavne ste nepochopili, že ľudia sa cítia zradení. A už majú vlády plné zuby.

Zradili ich v roku 1989. Zradil ich Matovič. A zradila ste ich aj vy, pani prezidentka. Mohli ste zastaviť Matoviča, mohli ste sa postaviť za ľudí. No vy ste dali prednosť alibizmu, pokrytectvu a vlastnému pohodliu.
Za toto ľudia v novembri 89 neštrngali. Zobrali im sociálne istoty, slobodu aj demokraciu. A ostali len oči pre plač. Je čas zobrať kľúče znova a postaviť sa totalite – Matovičovej totalite.