Je možná jednotná Kórea?

Severokórejskí a juhokórejskí športovci pôjdu počas otváracieho ceremoniálu zimnej olympiády v Pchjongčchang spoločne pod jednou vlajkou. Táto vlajka kórejského zjednotenia je symbolom zmierenia – a zároveň aj pripomienkou rozdelenia polostrova, ktoré trvá od roku 1945.

“Zaoberám sa vedecky medzinárodnými vzťahmi vo východnej Ázii a otázkou možného znovuzjednotenia Severnej a Južnej Kórey, neustála téma bilaterárných rozhovorov a pokusov o zmierenie medzi Severnou a Južnou Kóreou, ma fascinuje. História bohužiaľ naznačuje, že pokusy o opätovné zlúčenie polostrova v jeden štátny celok sa nikdy nedostanú moc ďaleko,” píše Ji-Young Lee na The Conversation

Čo si myslia Kórejci

Väčšina Juhokórejčanov budúce zjednotenie nevidí optimisticky. Podľa prieskumu verejnej mienky o zjednotení z roku 2017 si 24,7 percenta Juhokórejčanov myslí, že zjednotenie je nemožné. Iba 2,3 percenta opýtaných odpovedali, že by k nemu mohlo dôjsť “do piatich rokov” a 13,6 percenta verí, že by zjednotenie mohlo prísť “do desiatich rokov”.

Z rovnakého prieskumu však tiež vyplýva, že 53,8 percent Juhokórejčanov verí, že je znovuzjednotenie nevyhnutné. Ako by ale ona jednotná Kórea mala vyzerať, na tom sa väčšina nezhodne. Takmer polovica opýtaných Juhokórejčanov by si priala ponechať demokratické politické zriadenie Južnej Kórey, 37,7 percenta ľudí podporuje hybridný štáť – určitý kompromis medzi juhokórejským a severokórejským režimom. Zvyšných 13,5 percenta Juhokórejčanov odpovedalo, že uprednostňujú oddelené systémy v rámci jednej krajiny.

Severná a Južná Kórea spolu po kórejskej vojne v rokoch 1950-1953 prvýkrát zasadli k rokovaniam až v roku 1971. Dohodli sa na základných princípoch zjednotenia. Podľa oficiálneho komuniké by zjednotenie malo prebehnúť za nasledujúcich predpokladov: 1. musia k nemu viesť nezávislé úsilie oboch Kóreí, 2. musí k nemu dôjsť mierovou cestou a 3. princíp národnej jednoty musí prekonať rozdiely v ideológiách a režimoch.

Dohoda síce bola dôležitým východiskovým bodom pre všetky ďalšie rokovania, politika zmierovania a znižovaní napätia ale dlho nevydržala. Kórejskí vodcovia nemali skutočný záujem o naplnenie spoločného cieľa. Severná Kórea vnímala vnútrokórejský dialóg ako nástroj k vytrhnutiu Južnej Kórey z mocenskej sféry USA a Japonska. Pre juhokórejského vodca Pak Čong-Hia zase predstavoval prostriedok na upevnenie jeho autoritárskej vlády.

Na konci 80. rokov sa po konci studenej vojny otočil vietor a vnútrokórejské zmierenie sa opäť zdalo reálne. Olympijské hry v Soule v roku 1988 podnietili Južnú Kóreu k zlepšovaniu vzťahov s komunistickými krajinami, aby zabezpečili ich účasť. Olympiády sa zúčastnilo rekordné množstvo krajín z oboch súperiacich blokov studenej vojny, vrátane Sovietskeho zväzu a Číny. A to dokonca aj napriek tomu, že sa Severná Kórea v roku 1987 pokúsila olympijské hry ohroziť – jej agenti odpálili výbušninu v civilnom lietadle a pri nešťastí zomrelo 115 ľudí. Vďaka rastúcemu medzinárodnému statusu Južnej Kórey a aktívnej diplomatickej politike s cieľom normalizovať vzťahy so Sovietskym zväzom a Čínou nakoniec Pchjongjang súhlasil, že začne so Soulom jednať.

V roku 1991 sa teda Severokórejčania a Juhokorejčania opäť zaoberali otázkou zmierenia a podpísali takzvanú Základnú dohodu. Kórejci sa v nej nedefinujú ako dva rozdielne štáty, ale ako jeden štát prechádzajúci “zvláštnym prechodným obdobím” – procesom, ktorý smeruje k zjednoteniu. V roku 1992 oba štáty podpísali spoločnú dohodu o denuklearizácii Kórejského polostrova, na jeho konci ale medzi Kóreami zase zavládlo obrovské napätie. Severná Kórea odmietla prijať inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a dôrazne sa ohradila sa proti spoločným vojenským cvičeniam Spojených štátov a Južnej Kórey.

Ďalší míľnik nastal v roku 2000. Severná a Južná Kórea usporiadali prvý summit, doposiaľ najzásadnejšie rokovania medzi Kóreami, ktoré odštartovalo častejšiu vzájomnú komunikáciu a spoluprácu. Juhokórejský prezident Kim Te-džung a jeho nástupca Ro Mu-hjona presadzovali takzvanú slnečnú politiku. Jej cieľom bolo postupne Severnú Kóreu prikláňať k zjednoteniu pomocou vnútrokórejskej spolupráce v humanitárnych, ekonomických, politických, sociálnych a kultúrnych otázkach. Pchjongjang však ďalej pokračoval v provokáciách a jadrovom programe, takže juhokórejská politika mala podstatné limity. Postupom času sa v očiach verejnosti stávala čím ďalej najpopulárnejšia.

Konzervatívne vlády, ktoré prišli neskôr, v úsilí o zjednotenie neustáli, ale jasne stanovili, že vnútrokórejské zmierenie bude závisieť na správanie Pchjongjangu. Severná Kórea ale takmer anulovala pokroky vydobyté počas summitu v roku 2000 – okrem iného testovaním jadrových zbraní a balistických striel, pokusy o vyprovokovanie Južnej Kórey, napríklad torpédovaním lode juhokórejského námorníctva a ostreľovaním juhokórejského ostrova.

Je zjednotenie po troch veľkých pokusoch a zlyhaniach v roku 2018 pravdepodobné?

Z minulých rokovaní jasne vyplýva, že mierové vzťahy nie sú udržateľné, pokiaľ nebude zásadnejšie obmedzený severokórejský jadrový program.

Na druhú stranu je ale súčasný juhokórejský prezident Mun Če-in naklonený menej konzervatívnemu prístupu a je ochotný skúšať sa angažovať aj bez väčších záruk z druhej strany. Bezpochyby sa aktívne snaží vytvárať pre znovuzjednotenie priestor – a je možné, že takáto politika by mohla priniesť obrat.

Prezident Mun ale čelí rovnako nepriaznivým podmienkam ako jeho predchodcovia. Pchjongjang predstavuje väčšiu hrozbu ako kedykoľvek predtým a juhokórejská vláda bude musieť užšie spolupracovať s ďalšími krajinami, ktoré na Severnú Kóreu uvalili sankcie. Ak Soul uzavrie dohodu o spolupráci a spoločných projektoch, ale Severná Kórea pritom bude ďalej pokračovať v provokáciách, skeptickí Juhokórejčania pravdepodobne politiku zjednotenia nepodporia.

Súvisiace články

Islamský štát utŕžil ďalšiu porážku, Asadova armáda dobyla údolie rieky Jarmúk

Roman Suchý

Vladimír PUTIN: Rusko sa nevzdáva dolára, je to univerzálna rezervná mena

Michal Šumichrast

Polícia zadržala muža, ktorý zaútočil na policajta s nožom pri slovenskom veľvyslanectve v Moskve

Peter Králik
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?