Junckerov plán presiahol pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR

1 2 3

 

Európska komisia a skupina Európskej investičnej banky (EIB) splnili svoj záväzok zmobilizovať 315 miliárd EUR vo forme dodatočných investícií v rámci Investičného plánu pre Európu (Junckerovho plánu). S podporou rozpočtovej záruky Európskej únie a z vlastných zdrojov skupiny EIB bolo schválených 898 operácií, v prípade ktorých sa očakáva spustenie investícií vo výške 335 miliárd EUR v 28 členských štátoch EÚ. To je viac, ako bol pôvodný cieľ 315 miliárd EUR, ktorý sa stanovil v roku 2015, keď bol EFSI zriadený s cieľom pomôcť preklenúť investičnú medzeru, ktorá vznikla v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Predpokladá sa, že z lepšieho prístupu k financovaniu bude mať prínos 700 000 malých a stredných podnikov. Vzhľadom na úspech EFSI sa Európska rada a Európsky parlament minulý rok dohodli predĺžiť jeho trvanie a zvýšiť jeho kapacitu na 500 miliárd EUR do konca roka 2020.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Junckerov plán sa osvedčil. Pôvodný investičný cieľ vo výške 315 miliárd EUR sme prekročili. Európsky fond pre strategické investície by mal do roku 2020 pomôcť vytvoriť 1,4 milióna pracovných miest a zvýšiť HDP EÚ o 1,3 %. Financujeme sme projekty, ktoré by bez EFSI neboli o možné financovať, a všetky bez vytvárania nového dlhu: dve tretiny investícií pochádzajú zo súkromného sektora. Od financovania odbornej prípravy utečencov vo Fínsku cez výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v Grécku po poľnohospodárstvo v Bulharsku – aj naďalej budeme využívať rozpočet EÚ na to, na čo sa hodí najlepšie: na povzbudenie rastu.“

Podpredseda Komisie Jyrki Katainen, ktorý je zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, v tejto súvislosti dodal: „Dnešný míľnik dokazuje, že EÚ je lídrom, pokiaľ ide o využívanie súkromných peňazí v prospech verejného blaha. Prijatím trhovo orientovaného prístupu a strategickým využívaním rozpočtu EÚ sme podporili stovky inovačných investičných projektov a pomohli sme tisíckam malých podnikov v ich rozvoji. V dôsledku toho sme zvýšili konkurencieschopnosť Európy a podporili sme už minimálne 750 000 pracovných miest v celej EÚ. Vďaka investičnému plánu a úsiliu, ktoré členské štáty vynaložili v rámci vnútroštátnych štrukturálnych reforiem, je investičný výhľad v Európe nádejný.“

Prezident Európskej investičnej banky Werner Hoyer povedal: „Teší ma, že môžem EIB nazvať inštitúciou, ktorá prináša dobré správy, ale aj podľa našich kritérií som na dnešné výsledky nesmierne hrdý. Dokázali sme to, čo mnohí ešte pred tromi rokmi považovali za nemožné. Stimulovanie nových dodatočných investícií vo výške 315 miliárd EUR, z ktorých väčšina pochádzala zo súkromného sektora, sa nikdy nejavilo ako jednoduchá úloha. Preukázali sme, že sa to dá dosiahnuť vďaka vynikajúcej spolupráci medzi EIB a Európskou komisiou; vďaka pomoci a podpore Rady a Európskeho parlamentu a vďaka skúsenostiam, všestrannosti a odhodlaniu banky EÚ. Posledné tri roky zmenili spôsob, akým Európa financuje svoje priority. V súčasnosti máme kľúč k tomu, ako prostredníctvom súkromných investícií zvýšiť obmedzené verejné zdroje v prospech hospodárstva a občanov EÚ. Mnohí ľudia teraz považujú Junckerov plán za vzor víťaza, od ktorého nemôžeme ustúpiť.“

Zamestnanosť a rast

Ekonomické oddelenie EIB a Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie odhadujú, že prostredníctvom operácií EFSI sa už podporilo viac ako 750 000 pracovných miest, pričom tento počet sa má do roku 2020 v porovnaní so základným scenárom zvýšiť na 1,4 milióna pracovných miest. Výpočty okrem toho ukazujú, že v dôsledku Junckerovho plánu sa HDP EÚ zvýšil už o 0,6 % a do roku 2020 má narásť o 1,3 %. Dve tretiny získaných prostriedkov vo výške 335 miliárd EUR pochádzajú zo súkromných zdrojov, čo znamená, že EFSI splnil svoj cieľ zmobilizovať súkromné investície.

V pomere k veľkosti hospodárstva sa najväčší vplyv prejavil v krajinách ťažko zasiahnutých krízou, t. j. na Cypre, v Grécku, Írsku, Taliansku, Portugalsku a Španielsku. Zatiaľ čo v týchto krajinách je mimoriadne vysoký vplyv priamych investícií, pri výpočtoch sa zistilo, že regióny, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti (najmä krajiny východnej Európy), majú pravdepodobne väčší prínos z dlhodobého účinku.

Čo financuje Junckerov plán?

Junckerov plán umožňuje skupine EIB financovať operácie, ktoré sú rizikovejšie než jej priemerné investície. Projekty podporené z EFSI sú vysoko inovačné, realizujú ich malé podniky bez predchádzajúcej úverovej histórie alebo sa nimi zoskupujú menšie potreby v oblasti infraštruktúry podľa odvetvia a geografickej lokality. Podporovanie takýchto projektov si od skupiny EIB vyžadovalo, aby vyvinula nové finančné produkty, ako sú napríklad rizikové dlhové nástroje s charakteristikami vlastného imania alebo investičné platformy. Je takisto dôležité, že Junckerov plán umožňuje EIB schváliť väčší počet projektov, než by bolo možné bez zabezpečenia zárukou z rozpočtu EÚ, ako aj osloviť nových klientov: traja zo štyroch nových klientov, ktorí využívajú podporu z EFSI, sú pre banku novými klientmi. To dokazuje, že Junckerov plán prináša skutočne pridanú hodnotu.

Vďaka podpore EFSI investovali EIB a jej dcérska spoločnosť na financovanie malých podnikov, ako aj Európsky investičný fond (EIF) do 898 operácií a poskytli rizikové financovanie pre 700 000 MSP v širokej škále odvetví a vo všetkých 28 krajinách EÚ. V pomere k HDP najviac z investícií stimulovaných EFSI dostalo Grécko, Estónsko, Litva, Bulharsko a Fínsko. Príklady siahajú od inovačných riešení v oblasti zdravotnej starostlivosti v Španielsku cez obehové hospodárstvo v Českej republike až po potravinársku výrobu v Grécku. Prehľady podľa jednotlivých krajín a odvetví poskytujú podrobnejší prehľad a ďalšie príklady projektov.

Aký prínos má Junckerov plán pre občanov a podniky?

Okrem financovania inovačných projektov a nových technológií podporil Junckerov plán aj iné ciele EÚ, napríklad v oblasti digitálnej, sociálnej a dopravnej politiky. Vďaka EFSI:

  • ďalších 15 miliónov domácností má prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu
  • bolo postavených alebo renovovaných viac ako 500 000 jednotiek sociálneho a cenovo dostupného bývania
  • 30 miliónov Európanov využíva zlepšené služby zdravotnej starostlivosti
  • 95 miliónov cestujúcich ročne využíva lepšiu železničnú a mestskú infraštruktúru
  • je 7,4 milióna domácností zásobovaných energiou z obnoviteľných zdrojov

Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2017 o jej pôsobení v EÚ obsahuje viac informácií, pokiaľ ide o celkový prehľad prínosov.

Poradenské služby a online miesto stretávania

Ďalším dôležitým cieľom Junckerovho plánu je pomôcť rozbehnúť projekty. Európske centrum investičného poradenstva poskytuje technickú pomoc a poradenstvo pre vznikajúce projekty. Poradenské centrum od svojho založenia v roku 2015 vybavilo viac ako 770 žiadostí od predkladateľov projektov vo všetkých krajinách EÚ. Vyše 50 projektov Európskeho centra investičného poradenstva je už financovaných EFSI. Jedným z nich bol rozvoj projektu sociálneho bývania v poľskom meste Poznaň. Projekt, ktorý získal aj úver krytý EFSI vo výške 42 miliónov EUR, umožní výstavbu a renováciu bytov pre približne 3 000 osôb.

Od júla 2018 sa okrem toho na Európsky portál investičných projektov, čo je online miesto stretávania pre predkladateľov projektov a investorov, predložilo viac ako 700 projektov Dosiaľ bolo uverejnených takmer 400 týchto projektov z viac ako 25 odvetví s vysokým ekonomickým potenciálom. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v roku 2017 medzi predkladateľmi v rámci portálu projektov, v prípade 80 % projektov kontaktovali predkladateľov projektov investori vrátane spoločností Ecoduna v Rakúsku, PLD Space v Španielsku a Acellere v Nemecku.

Súvislosti

Investičný plán pre Európu (Junckerov plán) zaviedla Komisia v novembri 2014 s cieľom zvrátiť klesajúci trend nízkej úrovne investícií a nasmerovať Európu k oživeniu hospodárstva. Operácie schválené v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (vytvoreného v rámci Junckerovho plánu) by mali k júlu 2018 stimulovať investície v hodnote 335 miliárd EUR. Výhody lepšieho prístupu k financiám by malo využiť okolo 700 000 malých a stredných podnikov. Európsky parlament a členské štáty odsúhlasili 12. decembra 2017 nariadenie o posilnení EFSI a rozšírení investičného cieľa na 500 miliárd EUR do konca roka 2020. Nariadenie o EFSI 2.0 nadobudlo účinnosť 30. decembra 2017.

EIB, Komisia a centrum poradenstva naďalej podporujú využívanie investičných platforiem; investičných nástrojov, ktoré združujú menšie a/alebo rizikovejšie projekty podľa geografickej polohy alebo odvetvia. Toto pomáha lepšie zdieľať riziko, uľahčuje prilákať súkromných investorov a napokon uvoľniť finančné prostriedky pre jednotlivé projekty. K júnu 2018 bolo schválených 41 investičných platforiem, od ktorých sa očakáva, že zmobilizujú investície v hodnote viac než 34,8 miliardy EUR.

Zo záverov nezávislého hodnotenia EFSI uverejneného v júni 2018 vyplýva, že záruka EÚ predstavuje účinný spôsob, ako zvýšiť objem rizikovejších operácií EIB, pričom v porovnaní s európskymi grantovými programami využíva menej rozpočtových zdrojov. Zdôrazňuje sa v ňom, že podpora EIB má kľúčový význam pre predkladateľov projektov, pretože poskytuje „pečiatku schválenia“ pre trh, a tým pomáha uľahčiť získavanie finančných prostriedkov v budúcnosti. Takisto sa v ňom podčiarkuje potreba pokračovať v zlepšovaní prístupu k financovaniu inovácií, ako aj posilniť synergie s ostatnými programami financovania z prostriedkov EÚ.

Komisia predložila 6. júna návrh na pokračovanie Junckerovho plánu v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci: Program InvestEU.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies