Ako hovorím, k samotnej situácii v tej krajine sa nevyjadrujem, skôr ma fascinuje to, ako príslušné kruhy u nás možno pekne rýchlo zmobilizovať k rozhorčeniu. Pričom to rozhorčenie ani nie je veľmi konzistentné.
Erdoganov režim v Turecku je takmer rovnako represívny, ako ten Lukašenkov (len minulý mesiac odsúdili na dlhoročné tresty bývalého šéfa pobočky Amnesty International a ďalších troch aktivistov, ako „teroristov“), ale za posledné roky som nevidel ani jednu demonštráciu pred tureckou ambasádou proti tamojšiemu režimu ako takému (jedna bola akurát proti invázii do kurdskej časti Sýrie, zúčastnilo sa, myslím, 7 ľudí).
A to pritom kým Bielorusko je z pohľadu Slovenska takmer bezvýznamnou krajinou, Turecko je nepomerne významnejšie aj obchodne, aj ho za rok navštívi oveľa viac Slovákov.
Ani nehovorím o takom Egypte. Veľmi tvrdá diktatúra, minimálne rovnako, ako za starnúceho Mubaraka, ktorý ale okrem iného nechcel podporiť Američanov v druhej vojne proti Iraku. Pokojne sa stavím, že žiadna slovenská „správna“ aktivistická skupinka nebude volať po bojkote Egypta, hojne navštevovaného Slovákmi. Lebo režim je v tejto chvíli na „správnej strane“, geopoliticky.
Samozrejme, bratislavská kaviareň v tomto nie je sama, manipulácia má širšie rozmery. Kým taká vojna v Sýrii dostávala obrovské pokrytie svetovej tlače, hnusná občianska vojna v Jemene, z veľkej časti spôsobená Saudskou Arábiou s podporou USA, kde priamo vraždia britské a americké zbrane, sa spomína veľmi málo, takmer vôbec. Kým typickým obrazom utečenca býva Sýrčan utekajúci pred krutým Assadom, desaťtisíce detí či žien zúbožených vojnou v Jemene za dramatické fotografie nestoja. A je to zhruba ten istý región sveta.
Alebo: spomínate si na tie správy spred desaťročia o vojne v južnom Sudáne? Plné zahranično-politické rubriky! Potom sa podarilo tento región od zvyšku krajiny odtrhnúť, „osamostatnil sa“, ropa sa tak dostala spod kontroly príliš nezávislého diktátora s podporou Číny do rúk západných koncernov. A odvtedy ste už pravdepodobne o južnom Sudáne, podobne ako o západnej provincii Darfur, čo bola ďalšia obrovská téma, nikdy nepočuli. Hoci predtým sa k tomu vyjadroval kadekto, vrátane hollywoodskych hviezd (George Clooney sa občas dodnes situácii v regióne venuje, ale z celebrít je asi jediný).
Vraždia sa tam pritom rovnako úspešne, ako predtým: v Južnom Sudáne od vyhlásenia nezávislosti z približne 12 miliónov ľudi vo vnútorných ozbrojených konfliktoch zahynul asi polmilión!! Len sa pomenili geopolitické siločiary, tým pádom sa zmenila aj intenzita mediálneho pokrytia.
To len tak na okraj. Ak je niekto presvedčený bojovník proti nejakému režimu, dokážem si to vážiť. Ale tieto „demokratické“ rozhorčenia sú často vyvolávané prakticky na pokyn. (A to sa radšej ani nejdem vyjadrovať o tej druhej veci, ktorú som minule spomínal, ako na tom niektorí dobre zarábajú.)
Vždy je dobré si tieto mediálne hry pripomínať. Pre vlastné dobro a racionalitu, bez ohľadu na to, aký konkrétny názor na ten alebo oný režim máte.
Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA – Odborníčka s podvodnými titulmi?