Kočner  je pripravený vypovedať 

Dnešná zverejnená informácia, o tom že Kočner pripravuje útek sa nezakladá na pravde. Kočner sa pripravuje vypovedať pred súdom, aj keď mnohí by si želali aby nevypovedal. Prvých šesť dní prejednávania  sporu pred senátom ŠTS v plnej nahote obnažilo klamstvá uvedené v obžalobe ako aj krivé výpovede svedkov, ktoré boli listinami vyvrátené obhajobou priamo na pojednávaní.

Lipšic sa rozhodol vyhrať spor zmenky plytkými klamstvami

Občania, ktorí prišli do kontaktu s pánom Lipšicom vedia, že dodržiavanie platnej legislatívy a detaily nie sú práve silnou stránkou renomovaného advokáta. Zároveň vedia aj to, že konania iniciované Lipšicom, ktoré stoja daňových poplatníkov milióny eur, spravidla končia fiaskom, žalobami za škody spôsobené nezákonnými konaniami ako aj žalobami na ochranu osobnosti. 

Kauza zmenky napovedá o štandardoch pôsobenia Daniela Lipšica v advokácii oveľa viac ako je schopný stráviť bežný smrteľník. Od mediálnych sporov zastupovaných Danielom Lipšicom odlišuje sa najmä tým, že prostredníctvom tejto kauzy, rozhodol  sa naplniť za akúkoľvek cenu svoje choré politické ambície.

Daniel Lipšic, po šiestich dňoch pojednávaní v kauze zmenky, prezentuje na verejnosti výsostnú spokojnosť s ich priebehom, aj keď si plne uvedomuje, že spor prehráva.

Napriek skutočnosti, že senát ŠTS  bol vybratý na mieru, so zámerom zabezpečiť správne rozhodnutie v duchu Lipšicových predstáv, vysnívané víťazstvo sa Lipšicovi od otvorenia prvého hlavného pojednávania vo veci zmenky postupne vzďaľuje.

Hoci sa Lipšic pokúša odviesť pozornosť od podstaty trestného konania vedeného vo veci zmeniek úskokmi a zverejňovaním listín z rôznych konaní v súčasnosti vedených voči Kočnerovi, zastrašovaním sudcov, prípadne svedkov cez médiá, pri súčasnej dôkaznej situácii a zákonnom konaní senátu  ŠTS v súlade s trestným zákonom a poriadkom nemá ani najmenšiu šancu uspieť.

V zvrátených predstavách Lipšica a orgánov na výkon spravodlivosti pri plánovaní „sporu storočia“ nebolo uvažované s niekoľkými podstatnými okolnosťami, ktoré nemôže zatieniť ani kvalitne zaplatený mediálny tlak. Na všetkých nezákonných konaniach, ktoré sa dostali pred súd, zákonite sa museli podieľať OČTK ako aj orgány na výkon spravodlivosti. Nezákonné konania sú spravidla postavené na množstve klamstiev a porušovaní práv obvinených na spravodlivý súdny proces.  Kauza tzv. televíznych zmeniek nie je výnimkou. Výraznou odchýlkou sú iba klamstvá prezentované obžalobou, ktoré je možné jednoducho vyvrátiť nielen internými listinami, ale aj verejne dostupnými listinami na internete. Paradoxom doteraz vedeného konania je najmä skutočnosť, že do dnešného dňa neboli zmenky predložené na pojednávaní a nebola skúmaná ich pravosť.

Zmenky – klamstvá na ktorých, je postavená obžaloba

Daniel Lipšic si uvedomuje, nielen to, že údajne nepriestrelná obžaloba je deravá ako sito, ale aj fakt, že pravosť zmeniek, nie je možné spochybniť. Podľa obžaloby zmenky neboli podpísané v čase, keď bol Rusko konateľom Slovakia,  neboli zaevidované a podpísané v roku 2000 a nikto z kompetentných o nich nevedel.  V prvom rade je potrebné povedať, že sa jednalo o súkromné zmenky Pavla Ruska,  avalované Markízou Slovakia s.r.o.

Z vyššie uvedeného je jednoznačné, že zmenky by museli byť do účtovníctva, prípadne do účtovných poznámok zavedené v prípade, že by Markíza Slovakia s.r.o. bola ich vystaviteľom.

Pavol Rusko, ktorý bol vtedy konateľom Markíza mohol konať v mene Markíza Slovakia s.r.o. samostatne.  Táto skutočnosť je podstatná najmä z dôvodu zanesenia zmeniek do účtovníctva spoločnosti s.r.o.  Tým, že Markíza bola iba avalom nebol dôvod zmenky zaviesť nielen do účtovníctva, ale ani akejkoľvek evidencie. Pavol Rusko nemal dôvod zmenky evidovať. Markíza mala povinnosť zaviesť zmenky do účtovníctva po ich predložení na súde.

JUDr. Lipšic tvrdí, že v roku 2000 nebol dôvod na vystavenie a podpísanie zmeniek, nakoľko Markíza Slovakia, v tom období nemala žiadne aktíva a bola „len“ držiteľom licencie.

Dôvodom na vystavenie zmeniek bolo vysporiadanie sporov so spoločnosťou Gamatex, ktorá exekúciou získala celú Markízu Slovakia s.r.o a 51% podiel v STS ( STS – vo verejnosti známa ako Veľká Markíza). Súdne spory Gamatexom viseli nad Markízou Slovakia ako Damoklov meč.

Tvrdenie JUDr. Lipšica je hlúpe klamstvo. V roku 2000 vlastnila Markíza Slovakia s.r.o. licenciu na televízne vysielanie a zároveň bola 51% vlastníkom STS – Slovenskej televíznej spoločnosti, ktorej patril celý areál v Záhorskej Bystrici.

Spoločnosť CMI vlastnila 49% spoločnosti STS, nakoľko v tom čase platil zákon, že zahraničná firma nemôže vlastniť nadpolovičný balík akcií. Slovenská televízna spoločnosť (STS) –  verejnosti známa ako Veľká Markíza – zabezpečovala kompletne služby, čiže vyrábala programy, a riešila všetky náležitosti spojené s vysielaním. Ročný obrat spoločnosti STS, podľa výpovede bývalej finančnej riaditeľky Radky Doehring pred súdom,  činil cca 1,2 miliardy.  Tvrdiť, že Markíza Slovakia s. r. o, ktorá bola držiteľom licencie a 51% vlastníkom v spoločnosti, ktorej CMI mala menšinový – 49% podiel viac ako scestné. Takže pravda je taká, že Markíza Slovakia s. r. o tzv. Malá Markíza bola väčšinovým vlastníkom Slovenskej televíznej spoločnosti tzv. Veľkej Markízy.

V konečnom dôsledku, nosnicou znášajúcou zlaté vajcia bola Markíza Slovakia s.r.o, ktorá bola držiteľom licencie.

Licencia

Daniel Lipšic spochybňuje aj ohrozenie licencie, čo zdôrazňuje prijatím novely zákona, ktorá znemožnila exekúciu licencie. Ohrozenie licencie nikdy nesúviselo, či nespočívalo v jej exekúcii, pretože licencia nikdy nebola exekvovateľná.

O licenciu nebolo možné prísť ani pred novelou exekúciou obchodného podielu spoločnosti, ktorá bola držiteľom licencie, nakoľko bola majetkom štátu. To, že licenciu nebolo možné exekvovať, neznamená, že nebola ohrozená.   Licenciu mohla odobrať licenčná rada z dôvodu neplnenia licenčných podmienok. Napríklad, spoločnosť si dlhodobo neplnila záväzky vyplývajúce z licenčných podmienok, bez ohlásenia prerušenia vysielania nevysielala viac ako 30 dní, nedodržiavala programovú štruktúru. Licenčná rada mohla licenciu odobrať dokonca v prípade, že riešila neprimerane veľa sťažností podaných na vysielateľa a pod.

K sporu s Gamatexom

Pokusy o urovnanie sporov s Gamatexom boli od obsadenia v Markíze prioritou číslo jedna, najmä preto, že akékoľvek vyostrenie konfliktu mohlo viesť k odstaveniu vysielania,  k odobratiu licencie a zmareniu ekonomických a ideologických záujmov najmä CMI. V sporoch od roku 1998 intenzívne sa angažoval a poskytoval právne služby Ernest Valko, ktorý mal zabezpečiť nielen urovnanie sporov, ale od roku od júna 1999 mal pripraviť podmienky na predaj Markízy. Spomínané riešenie čiastočnou úhradou – 80 miliónmi a zabezpečením zvyšku záväzku zmenkami s pätnásťročnou splatnosťou navrhol Valko už v roku 1999 na jednom z prvých stretnutí, kde sa preberal predaj Markízy.  V tom čase záujem o kúpu Markízy prejavil Jozef Majský a finančná skupina Penta. S návrhom riešenia nesúhlasil Pavol Rusko, ktorý na stretnutí odmietol Valkom navrhnuté riešenie a podpísať zmenky. V podobnej zostave v roku 1999 prebehlo ešte niekoľko stretnutí.

Valkova účasť na spore

Daniel Lipšic odmieta angažovanosť v spore a poskytovanie právnych služieb obvineným nebohým JUDr. Ernestom Valkom, ktorého takmer na každej tlačovke súvisiacej s kauzou zmenky vykresľuje ako bojovníka za demokraciu s nadľudskými vlastnosťami a  bezchybným morálnym profilom.

Iný obraz Ernesta Valku poznajú najmä tí, ktorí prišli s ním do kontaktu začiatkom  deväťdesiatych rokov a najmä v čase jeho pôsobenia v Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie. Lipšic spravidla neodpovedá pravdivo na informácie v súvisiace s pôsobením Valku, a ani o aktivitách Valka v rámci prejednávanej veci. Ernest Valko bol známy najmä hrou na obe strany. Keď sa mu nedarilo veci riešiť právne, posielal za účastníkmi konania svojich rusky hovoriacich priateľov, v tomto duchu pokračoval neskôr v licenčnej rade, aj v pôsobení v nebankovkách a pri zastupovaní veľkých stavebných firiem voči subdodávateľom. O skupine ruských priateľov Valka, ktorí mimosúdne urovnávali spory kolovali priam legendy.

Obhajoba tvrdí, že Valko navrhol riešenie sporu zmenkami. Daniel Lipšic podsúva verejnosti, že podľa obhajoby jediným dôveryhodným svedkom by mohol byť už nebohý Ernest Valko, čím chce diskvalifikovať ostatné dôkazy. Je to veľmi plytká taktika, ktorej snáď neverí ani on sám. Lipšic si plne uvedomuje, že Valkove písomnosti zrejme nebude môcť spochybniť nikto a zvyšné dôkazy, ktoré budú predložené a preukážu aj iný pohľad Valkovu „pozíciu“ v tejto veci.

Ernest Valko poskytoval právne služby najskôr Silvii Volzovej, právne služby poskytoval aj Gamatexu, Valko radil aj Ruskovi. Ernest Valko bol dvorným právnym zástupcom SDKÚ a priateľom Mikuláša Dzurindu, ktorý už v roku 1999 túžil mať vplyv v mienkotvornej televízii, bol aj priateľom Petra Čongrádyho, ktorému tiež poskytoval právne služby. Ernest Valko poskytoval právne služby aj podnikateľovi Jozefovi Majskému a Pente, ktorí už v roku 1999 prejavili záujem o kúpu televízie Markíza.

Valkove pôsobenie v licenčnej rade od roku 1999 bolo pre vysielateľov, ktorí úspešne viedli kampaň pre SDK hotovou katastrofou.

Valkove pôsobenie v licenčnej rade v spolupráci s bratislavským podsvetím, riadeným Petrom Čongrádym neviedlo len k odoberaniu licencií, ale aj obsadzovaniu priestorov a krádežiam hnuteľného majetku rádií. Domáhať sa vlastného majetku súdnou cestou bolo kontraproduktívne. Pán Valko, cez svoje kontakty riešil nespokojných, respektíve okradnutých podnikateľov kriminalizovaním, cez trestné oznámenia. Pre Čongrádyho a jeho poskoka v trenčianskom kraji Dokupila pracovali poslušne nielen prokuratúry, ale aj súdy. Dlhé roky nikto nechápal ako je možné, že ľudia z podsvetia boli prezentovaní ako vážení podnikatelia a prečo k podnikateľom, ktorí poctivo budovali svoje firmy bolo pristupované ako k odpadu.

Za urovnanie sporov Enernest Valko najskôr prijal zálohu v sume tri milióny. Po úspešnom ukončení, respektíve uhradení predložených zmeniek mal, rovnako ako obvinení zmenkou garantovaných deväť percent z vymoženej sumy.

Daniel Lipšic a obžaloba tvrdí, že zmenky neboli podpísané v roku 2000

V roku 2018 som absolvovala stretnutie, na ktorom bolo účastných niekoľko osôb vrátane  policajta z policajného prezídia, kde svedok prítomný pri riešení sporov a pripravovanej kúpe Markízy opísal priebeh rokovaní o zmenkách z roku 1999.

Po prepuknutí kauzy v roku 2019 skontaktovala som sa s právnym zástupcom Markízy JUDr. Kamencom a právnym zástupcom obžalovaných a na rovinu sa ich spýtala, či predmetom sporu je zábezpeka zmenkami riešená už v roku 1999. Obidvaja rezolútne prehlásili, že predmetom sporu sú zmenky vystavené v roku 2000.

O zmenkách nikto nevedel   

Daniel Lipšic verejnosti podsúva rád často aj ďalší nezmysel, že o zmenkách nikto nevedel, čo zdôrazňuje skutočnosťou, že v rámci obchodného sporu pri uplatnení zmeniek, neboli predvolaní žiadni svedkovia.

Povinnosťou obchodného súdu pri predložení a posudzovaní zmeniek, je preskúmať správnosť vyplnenia a pravosť podpisov na zmenkách. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, po preskúmaní pravosti podpisov na zmenkách nemala zo zákona inú možnosť ako vydať rozhodnutie v prospech Kočnera a Ruska.

V rámci trestného konania obhajoba síce navrhla osoby, ktoré o zmenkách vedeli, avšak vyšetrovateľ ich bez udania dôvodu odmietol vypočuť.  Odmietnutých svedkov  navrhne obhajoba vypočuť v rámci pokračujúcich hlavných pojednávaní.

Konanie Daniela Lipšica v rámci zastupovania sporu má však aj oveľa závažnejšie nedostatky, ako bežné klamstvá. Nedostatky, ktoré však súvisia s nezákonnosťou celého konania. Nedostatky, ktorých následky,  budú znášať v neskoršom období daňoví poplatníci.