Medzi údajnými kauzami, ktorými Ján Kuciak ohrozoval podnikanie Mariána Kočnera, prioritne v médiách rezonovali kauzy Technopol 1 a Technopol 2. Novinári nielen v médiách, ale aj pred súdom strieľali závratné sumy, o ktoré by Kočner mohol prísť v prípade prehry v súdnych sporoch.

V kauze Technopol 1 mal prísť po zrušenie amnestií prísť o milosť a v kauze Technopol 2. o ďalšie milióny eur.

Podľa novinárov by v prípade zrušenia amnestií čelil trestnému konaniu, podľa vyjadrenia Vagoviča pred súdom by prišiel o 45 mil. eur. Marián Kočner a Michal Kováč dostali od prezidenta milosť, aby mohli odcestovať do Nemecka a boli súdení nezávislým súdom v Nemecku, ktorý ich oslobodil, čiže neboli amnestovaní. Podľa Kočnera, kauza bola výmyslom Svechotu – riaditeľa SIS a jeho námestníka Krylova. Kočner si bol vedomý toho, že jeho opätovnému trestnému konaniu bráni prekážka rozhodnutej veci, takže pokiaľ niekto bol právoplatne oslobodený, nie je možné ho pre ten istý skutok trestne stíhať. V zmysle zásady ne bis in idem, nie je možné viesť voči  osobe trestné konanie dvakrát v tej istej veci.

Z akého zdroja získal Marek Vagovič údaj o 45 mil. je otázne, čo je však jednoznačne preukázané, že diskreditáciu Mariána Kočnera cez kauzu Technopol riešili aj Apači, respektíve návštevníci baru Next Apache. Práve oni zabezpečili cirkus okolo zrušenia amnestií ako aj sprievodné excesy, hoci vedeli že, zrušenie amnestíí nemá oporu v zákone a v prípade, že vec sa dostane na medzinárodný súd, Slovensko utŕži opäť iba hanbu.

Ani kauza Technopol 2 nemohla Kočnera ohroziť, nakoľko nemal žiadny vlastnícky pomer k spoločnosti. Po smrti Jána Kuciaka, v snahe zdôrazniť jeho význam pri odhaľovaní korupcii, vzniesli Kočnerovi obvinenie s vedomím, že skôr, či neskôr budú musieť obvinenie zrušiť. Kočnerovi bolo vznesené obvinenie pretože mal radiť pani Pávkovej dostať sa k svojmu majetku.

Keďže kauza Technopol 2 bola posledným ohnivkom, pre ktoré bolo možné síce v obmedzenom režime Kočnera šikanovať, rozhodli sa na Technopole zrealizovať sudkyne, avšak pri výsluchoch v tzv. akcie Hmla,  sa prevalilo, že na sudkyne bol vyvíjaný nátlak, dokonca boli aj pokusy och podplácanie, avšak nie zo strany Mariána Kočnera, ale zo protistrany.  A sudkyne mali byť korumpované za vydávanie nepriaznivých rozsudkov voči Kočnerovi.

Kauzy, ktorými údajne mal Ján Kuciak ohrozovať podnikanie Mariána Kočnera, zostali v rovine úvah a mediálnych výstupov.