Nenávisť, fixácia a porušovanie slobody práv jednotlivca či listového tajomstva ovládli v posledných mesiacoch takzvané mienkotvorné média do tej miery, že celkom ignorujú dodržiavanie zákonných úprav, etických pravidiel a ústavných práv. Média zastúpené Denníkom N, Sme, Aktualitami a z času na čas aj bulvárom, bez akejkoľvek sebakontroly zverejňujú chránené osobné údaje, obsahy trestných spisov, ktorými porušujú obsah elektronickej komunikácie a listového tajomstva.
V predstave, že Marián Kočner je nepriateľom štátu, prezentujúc seba ako ochrancov demokracie, ospravedlňujú vlastné zlyhania a vedomé porušenia zákona ako predmet verejného záujmu. Skôr ako v súdnych konaniach voči Kočnerovi alebo v disciplinárnych konaniach voči sudcom, advokátom, prokurátorom, ktorí sa stali objektom ich záujmu, rozhodne niekto kompetentný vydať vo veci verdikt, majú hotový nielen úsudok, ale aj rozsudok. Verejnosti podsúvajú články, ktoré majú vyvolať dojem, že takzvaná verejná mienka zastúpená týmito médiami má morálne právo vyslovovať jednostranne, neomylne úsudky a týmto spôsobom manipulovať nielen verejnosť, ale aj dvíhať varovný prst voči exekutíve :
Pozor! Ak nebudete konať tak, aby ste sa páčili médiam, respektíve ich vlastníkom v pozadí, budeme sa vám venovať!
Za týmito médiami stojí oligarchia, s konkrétnymi politickými cieľmi, ktorej maximálnej miere vyhovuje roztrieštenosť pozornosti verejnosti pred voľbami, zvyšovanie sledovanosti vlastných a cez čítanosť aktívna priama aj podprahová manipulácia voličov. Pre tieto média kvalifikovanú novinársku úderku robia Bárdy, Vagovič, Valček, Tódová a ďalší, pre ktorých útok na Kočnera je podstatne dôležitejší ako objektívna informovanosť o procesoch so zmenkami alebo pravda o vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.
Nepriateľ č. 1 – Kočner
Prestávka v súdnom konaní vo veci „zmenky“ prináša médiám príležitosť na psychické a mentálne využitie súcitu národa v prípade vraždy. Nie je však využitá na dôvody, motív, priebeh a údajných priamych páchateľov vraždy, ale na Mariána Kočnera, akoby zvyšní obžalovaní figurovali v konaní v pozícii komparzu. Či sú to články a rozhovory Petra Bárdyho z Aktualít, alebo jeho kolegu z redakcie Jána Petroviča.
Peter Bárdy priamo sústreďuje pozornosť na Kočnera a vyzdvihuje, že : Od začiatku veril, že „deň zúčtovania“ príde, nechce však predpovedať ako sa súd s obžalovanými skončí. Vnútorne však počíta s tým, že pre M. Kočnera bude akýkoľvek verdikt doživotím vzhľadom na jeho vek…
Povrchnosť a fabulácie
Reportér Petrovič, ktorý podobne ako Bárdy patrí do košiara údajne serióznych novinárov, dokonca tvrdí, že: Kočnerovi môžu nariadiť vyšetrenie u psychológa“. Otázkou zostáva, či zo strany Petroviča sa jedná o typickú servilitu v prístupe k Lipšicovým vyjadreniam alebo a manipuláciu verejnosti, lebo psychologické vyšetrenie obžalovaného nemôže súd nariadiť po prijatí obžaloby. Tento odborný posudok je inštitútom, ktorý patrí úplne do iného procesného štádia konania, o ktorom sme o tom písali v súvislosti s vyjadrením Daniela Lipšica po zažití šoku v súvislosti s vylúčením nelegálne a nezákonne získaných dôkazov.
Podobná servilita je zjavná aj z vyjadrenia Valčeka zo Sme vo videopríspevku „Súd vylúčil časť dôkazov…“, kde cituje Lipšica : „ Právny zástupca Kuciakových rodičov Daniel Lipšic povedal, že dôvodom môže byť to, že ide iba o analýzy a opisy stôp.
Prokurátor Vladimír Turan, svoje taktické úvahy a zámery nekomentoval
Lipšic tvrdí, že je nevyhnutné, aby sa Threema čítala v rozsahu, v akom to navrhne prokurátor, ktorý v tomto štádiu nemôže podávať návrhy, nakoľko by bola porušená obžalovacia zásada, a obhajcovia. Inak povedané, nie vyšetrovateľ mal určovať, čo z komunikácie je dôležité, ale má to vybrať prokurátor a obhajcovia“. Lipšic je aj za cenu selekcie údajov a manipulácie objektívnosti veličinou pre programovanie a usmerňovanie takzvaných mienkotvorcov. Z obsahu videa totiž vyplývajú aj významné stanoviská špeciálneho prokurátora Turana, ktorý sa zďaleka neznížil na úroveň žoviálnosti a neoficiality hraničiacej s porušením kompetencií, ktoré v kauze „zmenky“ predvádza jeho kolega Šanta.
Valček zo Sme ignoruje rozhodnutie súdu
Napriek faktu, že zákonná sudkyňa na samom začiatku pojednávania zakázala vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov, na Sme sa objavila viac než dvojhodinová nahrávka, ktorá v poznámke má napísané, že nezachytáva polhodinu začiatku pojednávania, kde nie je žiadny podstatný obsah? Rozhodnutie sudkyne, ktorá mala evidentne dôvod na vydanie takého pokynu, je pre seriózneho novinára Valčeka nepodstatné a denník Sme ho porušil.
Nenápadná poznámka ale znamená niečo viac. Selekciu objektívnosti a manipuláciu verejnosti, ktorej sa neposkytuje objektívny obraz.
Bude súd bezmocný proti takýmto praktikám? Kedy sa objaví nahrávka z neverejného výsluchu Petra Tótha z kauzy zmeniek?
Tódová chýbajúcu blízkosť s Turanom, nahradila cez PR rozhovorom s prokurátorom Šantom
Redaktorka Denníka N sa stala fanúšičkou prokurátora Šantu do tej miery, že dokáže s ním neverbálne komunikovať aj počas jeho vyjadrení do médií tak plynulo, že otázok a a odpovedí je zjavné, že sú výplodom jednej osoby. Úžasná súhra.
Tódovej mentor Lipšic zjavne nevedel zabezpečiť spôsobom ako so Šantom vzťah a kontakt na prokurátora Turana. Keďže prokurátor Turan evidentne vie, že taktika patrí na súd a nie pre média, z jeho prejavu vidieť a cítiť profesionálnu oficialitu, udržanie si autority prokurátora a t0aktickú zdržanlivosť v odpovediach na otázky.
Pre občana v poučnom rozhovore, v ktorom je Tódová iba servilným nástrojom, prokurátor Šanta vytvára o sebe obraz, ktorý chce prezentovať verejnosti, paradoxne však poukazuje a odhaľuje dvojtvárnosť Šantovej povahy. Pre ilustráciu uvediem:
Tódová sa pýta: „Niekedy na Kočnerovu adresu utrúsite rôzne poznámky a nie vždy ho dokážete nekomentovať.“
Šanta odpovedá: „Pokiaľ padne môj komentár, vnímam ho ako vecný a ako súčasť procesu. Verím, že emócie zvládam. Keď ho vidím, mám neutrálny pohľad a rešpektujem zásadu, že na páchateľa sa hľadí ako na nevinného až do jeho právoplatného odsúdenia. Prokurátor má navyše možnosť len klásť otázky, nemôžem nič komentovať, to sa dá až v záverečnej reči.“
Šantove prejavy po pojednávaniach pred kamerami a mikrofónmi, na obsahovo vyprofilované otázky Tódovej, podobne ako v tomto rozhovore, sú diametrálne odlišné. Emotívne prezentuje na trestnú vec názory nielen prokurátorské, ale aj osobné. V diskusných fórach, sociálnych sieťach a v reakciách na niektoré články mainstreamu diskutéri polemizujú o tom, či Šanta svojou žoviálnosťou, komunikáciou s médiami, obsahom a spôsobom vyjadrovania na adresu účastníkov konania sa nedopúšťa porušenia zákonných povinností prokurátora, uvedených v § 26 ods. 1) zákona o prokuratúre, podľa ktorých je povinný podľa jednotlivých písmen tohto odseku:
d)nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e)konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f)chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
Ak si spomenieme na Šantov guľový blesk, komentovanie Ruskovej PN -ky, alebo 150%-nú istotu v dôkazoch a emotívne vyjadrenia v akomkoľvek jeho verejnom prejave na adresu Kočnera, tak obavy diskutérov vyvolávajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti sú viac ako opodstatnené. Rovnaké pochybnosti totiž vyvolávajú aj jeho neformálne vzťahy s privilegovanými médiami a novinármi.
Generálny prokurátor zatiaľ tieto prejavy nezatrhol
Etický kódex prokurátora, odvodený od citovaného paragrafu zákona o prokuratúre, v bode 4.8 hovorí:
Prokurátor je oprávnený vyjadrovať a prejavovať svoje občianske postoje a názory, avšak pri ich vyjadrovaní a prejavovaní je povinný dbať na to, aby nebola ohrozená alebo narušená dôveryhodnosť jeho osoby alebo prokuratúry.
Vplyv oligarchov na verejnosť cez médiá
Na rozdiel od bulváru, ktorý publikuje každú informáciu zvyšujúcu čítanosť, takzvaní mienkotvorci majú oveľa sofistikovanejšiu stratégiu. Tá sa naplno prejavuje nielen vo financovaní ich názorov, ale najmä prezentáciou nebezpečenstva, ktoré im údajne hrozí z aktivít Kočnera. Či už sa jedná o financovanie zmenkovej kauzy Markízou, kde Lipšic musí s náklonnosťou a podporou prokurátora Šantu odviesť nadštandardné výkony za hranicou etiky a morálky advokáta alebo v prípade vraždy, kde sú v ohni žeravé dôkazy, ktoré sa pravdepodobne nebudú páčiť vybraným médiám.
V prípade vraždy zostáva bez povšimnutia tragédia zavraždeného podnikateľa Molnára. Pre mienkotvorné médiá paradoxne nevenujú pozornosť ani podozrivým zo spáchania vraždy. Posmešky na adresu Aleny Zsuzsovej sú typickou primitívnosťou médií, ktoré ani v náznaku nevenujú pozornosť tomu, aký bol alebo mohol byť jej skutočný význam vo veci. Vo vzťahu k Zsuzovej ingnorujú najmä zo spisu uniknuté vyjadrenia k objednávateľovi a vyhlásenia jej advokáta o marení jej práv v prípravnom konaní.
Na prvom mieste pozornosti je médiami vyhlásený nepriateľ štátu Kočner, do ktorého je možné a vhodné beztrestne kopať za čokoľvek. Uvidíme, čo prinesie mainstream z pojednávaní a ako bude reagovať na niektoré dôkazy, ktoré sa budú postupne prezentované pred súdom. Vzhľadom na profesionálny a oficiálny prístup prokurátora Turana v tomto konaní Lipšic a ním zhypnotizované média nebudú môcť žať ovácie ako sa očakávalo. Naviac prístup predsedníčky senátu naznačuje, že má jasno v trestnoprávnej legislatíve a vie čo je, bude, a čo nebude pred súdom akceptované.
PS: V najbližších dňoch uvidíme, ako sa senát vysporiada s Valčekovým podrazom a zhotovením a zverejnením nahrávky z pojednávania…