KOMENTÁR Antona KOVALČÍKA: Načo sú nám mimovládky?

Základnou otázkou je, či sú takzvané mimovládne organizácie mocnou demokratizačnou silou, alebo hrozbou pre politickú reprezentáciu.

Kampane mimovládok na svetovej scéne – od boja proti chudobe, cez odpustenie dlhov, boj proti nášľapným mínam, po ľudské práva – im v minulosti priniesli veľký úspech. V posledných asi 15 rokoch sa však ich kritika stala obľúbenou aktivitou vládnych úradníkov, podnikateľskej sféry, médií, aj všekritikov na internetových diskusiách, ktorí spochybňujú právo “gaučových revolucionárov” hovoriť v mene chudobných a slabých ľudí sveta.

Čo to vlastne sú mimovládne organizácie (MVO)? 

Sú podskupinou občianskych organizácií, definovanou faktom, že sú formálne registrované vládou, značnú časť svojho príjmu získavajú z dobrovoľných príspevkov (niekedy spolu s vládnymi grantmi), sú riadené správnou radou, nie volenými predstaviteľmi. Ak by občianska spoločnosť bola ľadovcom, MVO by boli jeho špičkou, pod ktorou je hromada komunitných, susedských organizácií, neformálnych a záujmových združení, politických strán a iných spoločenských organizácií. Premosťovaním a sprostredkovaním medzi rôznymi stupňami a typmi organizácií môžu MVO poskytnúť spojivo, ktoré drží pohromade rôzne časti občianskej spoločnosti.

Niektoré MVO sú vysoko organizovanými a sofistikovanými lobistami, iné sa sústredia na pomoc potrebným. Niektoré sú tiché a reformistické, iné naschvál hlučné a konfrontačné. Na rozdiel od vlády, ktorá musí čeliť voľbám, či biznisu, ktorý musí čeliť bankám, či akcionárom, MVO nemajú takéto opraty a zvyčajne ani pohnútky, ktoré nútia k zodpovednosti. 

K ich rastu prispeli hlavne tri okolnosti:

1. Idey formujúce medzinárodný rozvoj sa pohli smerom preč od tzv. Washingtonského konsenzu ( ). Vysoká dôležitosť pre rast a rozvoj sa pripisuje silnej sociálnej a inštitucionálnej infranštruktúre. Označuje sa aj ako “sociálny kapitál” – bohatá sieť spoločenských prepojení, noriem a občianskych inštitúcií.

2. Zaangažovanie MVO sa stalo nákladovo efektívnym spôsobom budovania vzťahov k verejnosti (public relations) hlavne pre veľké medzinárodné inštitúcie.

3. Široko sa začala akceptovať skutočnosť, že aj neštátne prvky majú dôležitú úlohu pri riadení medzinárodných záležitostí. Len málo ľudí dnes verí, že výlučne iba vláda reprezentuje názory a záujmy celej spoločnosti bezo zbytku. MVO poskytujú dodatočné cesty pre spoluúčasť ľudí, zabezpečujú, že aj tí, ktorí sú zvyčajne na okraji sa dostanú k slovu.

Znečistenie, ani nemoci nerešpektujú národnú suverenitu, takisto ani bezpečnostné hrozby zo strany terorizmu, medzinárodného zločinu, nacionalistických konfliktov a obchodu s drogami. Ľudia aj kapitál prenikajú cez čoraz deravejšie hranice, čo vyžaduje spoluprácu medzi krajinami v oblasti riadenia investícií a vyrovnania pracovných podmienok v prepojenom svete. Spolupráca v tejto oblasti potrebuje systém spravovania svetových záležitostí – sadu pravidiel, noriem a inštitúcií, ktoré budú riadiť správanie na medzinárodnom fóre. Spravovanie nie v zmysle vládnutia, ale koordinácie, kontroly a vymáhania plnenia dohodnutých pravidiel. 

Budúcnosť takéhoto globálneho “spravovania” spočíva v spravodlivejšom delení moci skrz medzinárodný systém, čo sa dá dosiahnuť väčším množstvom rôznych prístupov a ešte viacerými spôsobmi kontroly a preverovania. Práve tu môžu MVO zohrať dôležitú úlohu. (Nielen na medzinárodnom, ale aj na vnútroštátnom stupni). Režimy spravovania by v budúcnosti mohli pozostávať z malého jadra dohodnutých štandardov, ktoré bude obklopovať väčšie množstvo dobrovoľných regulačným opatrení a iných, nie donucovacích, opatrení na zabránenie škodlivého správania.

Problémy s angažovaním MVO môžu byť viaceré:

1. Legitímnosť – koho MVO reprezentuje? Nie je to len nikomu sa nezodpovedajúca záujmová skupina v priateľskom obale? Kto sa bude tešiť z benefitov a kto ponesie náklady spojené s činnosťou MVO?

2. Napojenie – sú MVO napojené na miestne komunity, či väčšie skupiny o ktorých MVO tvrdia, že ich reprezentujú? Sú prostredníctvom miestnych článkov napojené na demokratické štruktúry na vyššej úrovni, alebo sú od nich odtrhnuté? Majú partnerov na všetkých úrovniach od najnižších, až po vládne?

3. Skratkovitosť – obhajujú MVO vopred stanovené pozície? Protestujú proti niečomu bez toho aby mali poruke riešenia v štýle: “Vieme proti čomu sme, ale nemáme šajnu čo by mohlo fungovať lepšie?”

     Aby sa MVO na národnej, či medzinárodnej úrovni mohli zapájať do spravovania vecí verejných, aby získali otrasenú dôveru verejnosti, musia si najprv upratať pred vlastným prahom.

– mali by napomáhať  tomu, ak nie priamo zabezpečiť, že na príslušnej úrovni v neformálnom politickom procese bude bude každá spoločenská záujmová skupina vypočutá rovnoprávne. Vlády a MVO by sa mali dohodnúť na otvorenom režime, ktorý by výmenou za dodržiavanie určitých pravidiel a štandardov integrity zabezpečil, že budú vypočutí aj tí, ktorí sa bežne do debaty ani nedostanú. Príkladom môže byť dohoda medzi britskou vládou a dobrovoľníckym sektorom. 

– mali by byť certifikované (možno parlamentom) a podliehať samoregulácii (Kódex správania).

– mali by byť rovnaké podmienky pre vstup a činnosť veľkých, aj malých MVO.

MVO, vláda, podnikateľská sféra by mali mať k dispozícii “bezpečný priestor” kde by mohli bez predsudkov, chaosu a vzájomného obviňovania riešiť vzniknuté problémy v prospech celej spoločnosti.

Nevyriešilo by to všetky problémy, ale aspoň by to zmiernilo nadmernú kritiku MVO a verejného sektora, ktorá by mohla mať za následok obmedzenie, alebo aj zastavenie občianskych aktivít v spoločnosti. 

Napriek nedostatkom a nedokonalosti bolo angažovanie sa MVO značnou posilou pri konaní dobra v spoločnosti. MVO nie sú vždy svojim správaním anjelské, ale vo všeobecnosti sú na strane anjelov a aj s ich príspevkom je svet lepším miestom.

***Komentnár pôvodne vyšiel ako blog na SME.SK s názvom  “Načo sú nám mimovládky?”. Autor je ekonóm.***

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies