KOMENTÁR Bjørna LOMBORGA: Boj proti globálnemu oteplovaniu hladné krky nenasýti

Každoročné dáta viac ako desať rokov ukazovali, že celosvetového hladovania ubúda. To sa však zmenilo: podľa najnovších údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2016 hlad postihoval 815 miliónov ľudí, o 38 miliónov viac ako v roku 2015, a podvýživa ohrozuje milióny.

 

Výskum môjho think tanku Kodanský konsenzus už dlho pomáha so zameriavaním pozornosti a zdrojov na najúčinnejšie reakcie na podvýživu, ako celosvetovo, tak v krajinách ako Haiti a Bangladéš. Bohužiaľ existujú znepokojujúce signály, že globálna reakcia sa možno uberá zlým smerom, tvrdí .

FAO dáva nárast hladovania za vinu šíreniu násilných konfliktov a “šokom súvisiacim s klímou”, čo znamená konkrétne extrémne udalosti ako povodne a suchá.

Lenže v tlačovej správe FAO sa “šoky súvisiace s klímou” menia na “zmenu klímy”. Samotná správa oboje bez dôkazu spája, ale komuniké FAO ide ešte ďalej a stroho deklaruje: “Hlad vo svete opäť na vzostupe, v dôsledku konfliktov a klimatických zmien.”

Posun od priznania viny “šokom súvisiacim s klímou” k obvineniu “zmeny klímy” sa môže zdať nepatrný. Oba výrazy sa týkajú počasia. Tento malý rozdiel ale znamená veľa, najmä čo sa týka najdôležitejšej otázky: ako pomôcť k lepšiemu nasýteniu sveta? Byť hr a zbrklo dať dnešnú krízu za vinu zmene klímy síce pritiahne pozornosť, ale núti nás to zamerať sa na najnákladnejšie a najmenej efektívne reakcie.

Najlepší dôkaz predložil panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý jasne preukázal, že nedošlo k žiadnemu celkovému nárastu suchot. Zatiaľ čo niektoré časti sveta zažívajú početnejšie a horšie suchá, iné zažívajú menej časté a slabšie suché. Komplexné štúdie v časopise Nature ukazuje, že výskyt všetkých kategórií sucha, od “neobvyklé suchosti” po “mimoriadne sucho”, sa od roku 1982 mierne znížil. Čo sa týka záplav, IPCC je ešte príkrejšie: na globálnej úrovni má “nízku mieru istoty”, či zmena klímy spôsobuje viac či menej záplav.

IPCC nám hovorí, že je pravdepodobné, že niektoré časti sveta do konca storočia postihnú horšie sucha. A predpovedá, hoci s nižšou istotou, že v niektorých miestach by mohli byť častejšie záplavy.


Potierať hladovanie
prostredníctvom klimatických politík je odsúdené na neúspech.

Všetky realistické zníženia emisií uhlíka budú nákladné a do konca storočia prakticky nebudú mať na klímu vplyv. Parížska klimatická dohoda, aj keby sa do roku 2030 plne realizovala, prinesie podľa OSN len 1% úbytkov potrebných na zabezpečenie toho, aby teplota nevzrástla viac ako 2 ° C. Pritom by stála najmenej bilión dolárov ročne – čo je neuveriteľne drahý spôsob ako s možným nárastom záplav a súch neurobiť do konca storočia nič zmysluplného.

Dobre mienené politiky boja proti globálnemu otepľovaniu by dokonca veľmi ľahko mohli hladovanie zhoršiť. Bohaté krajiny sa priklonili k biopalivám – energii získavanej z rastlín – v snahe znížiť svoju závislosť na fosílnych palivách. Prínos pre klímu je ale zanedbateľný: podľa Medzinárodného inštitútu pre trvalo udržateľný rozvoj zhruba 90% “ušetreného” oxidu uhličitého nahradí vplyv odlesňovania, hnojenie a používanie fosílnych palív pri výrobe biopalív. Európske biopalivá v roku 2013 využívala toľko pôdy, koľko by stačilo na nakŕmenie sto miliónov ľudí, a program Spojených štátov ešte viac. Dotácie do biopalív prispeli k rastúcim cenám potravín a ich rýchly rast sa podarilo skrotiť až vtedy, keď modely ukázali, že do roku 2020 by mohlo hladovať ďalších až 135 miliónov ľudí. To ale znamená, že dnešné hladovanie približne 30 miliónov ľudí možno pravdepodobne pripísať na vrub týmto zlým politikám.

Klimatické politiky navyše odkláňajú prostriedky od opatrení, ktoré priamo potláčajú hladovanie. Naše priority sa zdajú pokrivené, keď klimatické politiky sľubujúce nepatrný vplyv na teplotu budú stáť bilión dolárov ročne, kdežto rozpočet Svetového potravinového programu je 169krát nižšia, 5,9 miliardy dolárov.

Existujú účinné spôsoby ako vyrábať viac potravín. Jedným z najlepších, ako ukázal výskum Kodanského konsenzu, je vziať vážne investície do výskumu a vývoja s cieľom zvýšiť poľnohospodársku produktivitu. Zelená revolúcia vďaka zavlažovaniu, hnojivám, pesticídom a šľachteniu rastlín zdvihla svetovú produkciu obilia v rokoch 1950 až 1984 o neuveriteľných 250%, zvýšila kalorický príjem najchudobnejších ľudí sveta a odvrátila závažné hladomory. Na tomto pokroku musíme stavať.

Investície do poľnohospodárskeho výskumu a vývoja vo výške ďalších 88 miliárd dolárov počas nasledujúcich 32 rokov by posilnili výnosy o ďalších 0,4 percentuálneho bodu ročne, čo by mohlo zachrániť 79 miliónov ľudí pred hladovaním a zabrániť piatim miliónom prípadov detskej podvýživy. Hodnota takéhoto pokroku by dosiahla takmer troch biliónov dolárov v sociálnych prínosoch, z čoho vyplýva obrovská návratnosť 34 dolárov na každý vynaložený dolár.

Takéto posilnenie rastu poľnohospodárskej produktivity do konca storočia by bolo oveľa väčšie ako narušenie poľnohospodárskej produktivity, ktoré naznačujú aj tie najhoršie scenáre dôsledkov globálneho otepľovania. A malo by to ešte ďalšie výhody: Svetová banka zistila, že rast produktivity v poľnohospodárstve môže byť čo do znižovania chudoby až štyrikrát účinnejší ako rast produktivity v iných sektoroch.

Sme na rázcestí. Po dosiahnutí dramatických pokrokov v boji proti hladu a hladomorom nám hrozí riziko skĺzavaniu späť, vinou zle premyslených rozhodnutí. V stávke je príliš, než aby sme si mohli dovoliť vybrať zlé politické prístupy.

 

Článok v anglickom pôvodnom znení vyšiel na portáli © Project Syndicate

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy